Guadalupská Panna Mária

Sviatok: 12. december

Liturgické slávenie: ľubovoľná spomienka

Zázračný obraz Panny Márie v Guadalupe

Zázračný obraz Panny Márie v Guadalupe

12. decembra si pripomíname zjavenia Panny Márie v Mexickom Guadalupe. Panna Mária sa zjavila jednoduchému Indiánovi Juanovi Diegovi, ktorý v tom čase patril k prvým kresťanom na území dnešného Mexika. Prvé zjavenie sa udialo 9. decembra 1531, keď Juan Diego išiel skoro ráno na sv. omšu. Bolo to na vŕšku Tepeyac, kde boli ruiny niekdajšieho pohanského chrámu aztéckej bohyne „Matke bohov“. Panna Mária pozdravila Juana a vyslovila želanie, aby na tomto vrchu postavili chrám jej zasvätený, aby tam mohla pomáhať chudobnému a utláčanému ľudu. Juan Diego v ten deň išiel za biskupom a porozprával mu, čo videl. Biskup ho síce vypočul, ale neveril mu, jeho slová o stavbe kostola v divokej prírode považoval za nereálne. Juan sklamaný prišiel znova na miesto zjavenia. Zjavenie sa opakovalo a Juan mal ísť za biskupom znova. Napriek tomu, že ho nechceli za biskupom pustiť, dostal sa k nemu a znova svoju žiadosť zopakoval. Vtedy mu biskup povedal, že ak mu donesie nejaké viditeľné znamenie, uverí mu. Znova išiel na Tepeyac, kde to Panne Márii vyrozprával. Tá mu povedala, aby prišiel skoro ráno, znamenie dostane.

Juan Diego išiel za svojím strýkom Bernardinom, no našiel ho vážne chorého, a tak na druhý deň na miesto zjavenia neprišiel, ale staral sa o neho. 12. decembra na svitaní sa rozhodol, že zájde po kňaza, aby strýkovi vyslúžil sviatosti. Cesta viedla znova cez vrch Tepeyac. Juan sa rozhodol ísť inou stranou, myslel si, že vznešenú pani neuvidí. No zjavenie mal znovu. Pani sa ho pýtala, prečo neprišiel a kam ide. Juan jej porozprával o strýkovi. Pani ho uistila, že strýko nezomrie, a poslala ho na vrchol kopca po dôkaz pre biskupa. Juan tam našiel prekrásne červené kastílske ruže, napriek tomu, že bola zima. Nazbieral ich a uložil si ich do tilmy (indiánsky plášť). Panna Mária ho s nimi poslala k biskupovi.

Keď biskup zbadal červené ruže, užasol. Dom sa naplnil vôňou. Ruže po chvíli zmizli a na Juanovej tilme sa ukázal nádherný obraz Panny Márie. Biskup padol na kolená a začal sa modliť. Uveril Juanovi a rozhodol sa, že urobí všetko tak, ako bolo povedané. Juanovu tilmu s obrazom Panny Márie zaniesli do katedrály k verejnej úcte. V to isté ráno – 12. decembra 1531 – sa Panna Mária zjavila aj Juanovmu strýkovi Bernardinovi, ktorý bol od tej chvíle zdravý. Povedala mu, kam išiel Juan Diego a tiež mu povedala, pod akým menom chce byť uctievaná. Tlmočník, ktorý z reči Aztékov prekladal do španielčiny, preložil meno ako „Vždy panna, svätá Mária z Guadalupe.“ Španieli si to spojili so svätyňou Panny Márie, ktorá sa nachádzala v Španielsku v Guadalupe. No v reči Aztékov to znamenalo „tá, ktorá rozšliapala hlavu kamenného hada“. Týmto spôsobom Panna Mária oznámila, že zvíťazila nad pohanským bohom Quetzalcoatlom, ktorý bol uctievaný ako operený had, a nad ďalšími, za ktorými sa vlastne skrýval satan.

Ihneď po zjaveniach na mieste začali stavať kaplnku. Dokončená bola o 13 dní. Sám biskup dňa 26. decembra 1531 umiestnil Juanovu tilmu s obrazom Panny Márie. Juan Diego dostal od neho úlohu starať sa o kaplnku aj o zázračný obraz. Neskôr na tomto mieste postavili veľký chrám.

Zjavenia boli dôležitým míľnikom v evanjelizácii Ameriky. Dovtedy sa misionárom nedarilo kvôli pohanským kultom, ale aj kvôli dobyvateľom, ktorí ničili Aztékov a ich kultúru. Obraz Panny Márie bol pre Indiánov veľmi silný. Sú na ňom mnohé symboly, ktorým oni rozumeli. Hromadne sa dávali krstiť. Dá sa povedať, že v rokoch 1532 – 1538 sa uskutočnilo celkové pokresťančenie Mexika. Vtedy to predstavovalo asi 9 miliónov ľudí. Indiáni zanechali svoje pohanské božstvá a obrátili sa k Bohu. Žiadali o krst a boli dychtiví po viere. Mnohí prichádzali na Tepeyac, aby tu získali pomoc a útechu.

Dnes je Tepeyac najnavštevovanejším pútnickým miestom na svete. Ročne ho navštívi 20 miliónov pútnikov z celého sveta. Obraz zostáva po stáročia rovnaký, a to i napriek tomu, že agáva, z ktorej bola Juanova tilma vyrobená, nevydržala v tých časoch ani 20 rokov. Prvý sto rokov uctievania bol navyše obraz bez akejkoľvek ochrany pred dotykmi ľudí. Dodnes sa viackrát podrobil vedeckému skúmaniu, z ktorého vyplýva, že ľudský pôvod tohto diela je nemožný.