„Ty, Pane, si moje jediné dobro.“ (Ž 16)
Milí bratia a sestry!
Našou chybou je, že často povieme: najprv materiálne zabezpečenie, až potom Boh. Môžeme mať postavené pekné domy, pokiaľ v nich nebude náboženský duch, ostanú len holými múrmi, v ktorých jeme, pijeme, spíme a možno kričíme po sebe. Do nových domov prichádza kolaudačná komisia, aby zistila, či je stavba zodpovedne postavená. Čo by videl Ježiš, keby chcel tiež „skolaudovať” naše domy? Obdobne môžeme mať opravené staré a postavené nové kostoly, pokiaľ v nich nebudú na sv. omšiach deti, mládež, mladí manželia, naše námahy boli zbytočné.
Snažme sa, aby nás ľudské problémy a starosti neodvrátili od náboženských hodnôt. Niekedy nám viac záleží na pohrebných obradoch, ako na stave našej duše a duší našich blížnych. Starší majú pripravené šaty do hrobu, ale majú pripravené aj duše? Alebo koľko starostí prinesie príprava svadby? A aký priestor sa v tejto príprave venuje duchovným hodnotám?
Musíme sa učiť tomu, aby láska k ľuďom nebola väčšia ako láska k Bohu. My svojich blízkych nevidíme ako dary, ktoré nám dal Boh, ale ako majetok, o ktorý sa musíme starať. Pokrvní príbuzní sa stávajú skutočnými príbuznými až potom, keď nás s nimi spája Ježišova vykupiteľská krv. Je naozaj diskutabilné, či príbuzní, ktorí nás odvádzajú od Boha, ktorí sa smejú z našej viery, sú skutočne príbuznými. Je to možno tvrdé konštatovanie, ale Ježiš tento problém vôbec nezmäkčuje.
Taliansky duchovný spisovateľ G. Albanese hovorí: „Daroval si sa Bohu?Neplač za satanom. Pozdvihol si svoj zrak k nebu? Neponáraj sa do bahna. Vydal si sa na svoju cestu? Nevracaj sa späť.”
Jaroslav Chovanec, farár
