2. veľkonočná nedeľa 28. 4. 2019

Oslavujme Pána, lebo je dobrý,

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. (Ž 118)

     Máte alebo skôr mali ste radi hru na schovávačku? Verím, že áno. Bola to hra, pri ktorej sme nepotrebovali okrem priestoru a pár kamarátov naozaj nič, aby sme sa zabavili. Počas veľkonočného obdobia si viackrát pripomíname skrývajúcich sa apoštolov. Nie je to však pre nich zábava. Ich motiváciou je strach. A strach je niečo, čo nás drží za zatvorenými dverami. Do tejto skutočnosti však znova a znova prichádza Ježiš. Žiadna závora či zámok mu nemôžu zabrániť, aby vstúpil, ani ho nemôžu zastaviť. Vstupuje cez zavreté dvere preto, aby vyviedol  človeka zo strachu, uzavretosti, pocitu zlyhania a hanby. Vchádza aj vtedy, keď sa pred ním kvôli pocitu viny skrývame. Vchádza, aj keď naša viera je pochybujúca a žiadajúca dôkazy, tak ako viera Tomáša. V tom sa prejavuje Božie milosrdenstvo. Vstupuje, aby nás vyslobodil. Učeníci prežívali presne toto. Zlyhali. Hanbili sa sami pred sebou, jeden pred druhým. Všetci Ježiša opustili v ťažkých chvíľach. Ako keby to nestačilo, ešte to ani nedopadlo, ako predpokladali. Ježiš zomrel a pochovali ho. To, kvôli čomu žili posledné tri roky, kvôli čomu opustili všetko, svoje rodiny a domovy, skončilo v prázdnote. Boli plní sklamania. A práve do toho prichádza Ježiš. A ako prvé hovorí: „Pokoj vám.“ (Jn 20,19) Ohlasuje pokoj ako prvé zo slov po zmŕtvychvstaní. Tento dar pokoja je silnejší, než sklamanie, frustrácia a pochybnosť o sebe, ktorou trpeli. A hneď za tým im dáva moc Ducha Svätého a moc odpúšťať hriechy a poslanie. Vdýchnutím sa rodí nový človek, ktorý v moci Ducha Svätého je uschopnený do služby.  Prijatý dar sa dáva ďalej a to skrze sviatosť zmierenia. „A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 21 – 23) Pokiaľ by učeníci ostali skrytí, nemohli by dar nového života, pokoja a odpustenia dávať ďalej.  Kresťanstvo uzavreté  a skryté nedokáže byť darom.
     Kráčajme vo veľkonočnej skúsenosti, že Kristus k nám vchádza, dokonca aj keď sme plní pochybností alebo sklamania  a skrývame sa. Prosme aj my, nech nás naplní jeho pokoj, nech skrze službu zmierenia Boh na nás zjavuje svoje milosrdenstvo.
     Drahý Ježiš, chceme sa nechať tebou vyviesť z nášho smútku a sklamania. Zo všetkých miest, kde sa skrývame. Nech nás zaplaví tvoj pokoj, ktorý bude mocnejší ako naše životné okolnosti.

Matúš Reiner, kaplán
(Oravské centrum mládeže, Ústie)