6. veľkonočná nedeľa 26. 5. 2019

     Veľmi ma oslovujú slová Žalmu 19: „Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem a svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala. Tak budem bez škvrny a čistý od veľkého hriechu. Nech sa ti páčia slová mojich úst i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.“ (Ž 19, 13 – 15) Je v nich vyjadrená prosba, aby nás neovládala pýcha. Keď som nad sebou premýšľal, zistil som, že pýcha sa asi najviac prejavuje pri mojom pohľade na druhých. Asi sa vám už stalo, že ľudia na tú istú situáciu mali úplne odlišný pohľad. Podobne ako v tom príklade, kde dvaja kamaráti pozerajú na spolovice naplnený pohár. A jeden ho vidí poloplný a druhý poloprázdny. Ale medzi ľuďmi to asi stále bude tak. Najviac sa nás to dotýka, keď ľudia vyjadrujú názor na nás samých. Žiaľ, stále sa nájde niekto, kto zmraští obočie a… No aké má človek srdce, také je aj jeho zmýšľanie. Hoci to navonok nemusí dať najavo, predsa naše postoje postupne formujú naše myšlienky a časom aj konanie. Každý človek tým, že spoznáva, verí a túži, vytvára si vlastný názor. Sú takí, ktorí od počiatku pristupujú ku všetkému pesimisticky. Tí majú množstvo predsudkov. Najprv si všímajú to zlé, a to dobré prehliadajú. Sú silne náchylní druhých odsúdiť. Podobajú sa človekovi, ktorý nosí vodu do vane, aby sa okúpal. Nosí však vodu zo špinavého potoka. A pritom sa nestačí čudovať, prečo je všetko také zlé, prečo je tá voda vo vani taká špinavá. Iní zas ku všetkému pristupujú až príliš idealisticky a všetko vidia v najlepších farbách. Sú to takí rojkovia. Niekedy všetkému a každému naivne veria, a potom sú často sklamaní. Takíto sa podobajú človeku, ktorý akoby ani nechcel vidieť či tá jeho voda je čistá alebo špinavá. Aké by to bolo, keby sme skončili len pri týchto dvoch pohľadoch človeka… Je tu predsa ešte jedna skupina ľudí. Nechcem ich nazvať rovno realistami, aby si to niekto nepoplietol s nejakým literárnym či filozofickým smerom, ale sú to ľudia, ktorí sa snažia ku všetkému pristupovať bez predsudkov. Najprv vec dôkladne preskúmajú, až potom si o nej vytvoria vlastný názor. Plne si uvedomujú, že nikdy nebudú poznať všetky okolnosti, prečo je niečo tak a nie inak. Radšej povedia toľko, koľko sa dá zistiť a nič nepridajú, nedomýšľajú si, nezveličujú, a pritom všetkom veria v dobro človeka. Verím, že Boh nás bude vovádzať do pravdy o situáciách a ľuďoch, keď ho budeme o to prosiť. 
     Pane, očisť ma od nesprávneho pohľadu, hlavne od postojov, ktoré si neuvedomujem, cez ktoré nemilujem. Chráň ma od pýchy a veď ma po ceste pravdy.

Matúš Reiner, kaplán 

(Oravské centrum mládeže, Ústie)