Najsvätejšej Trojice 16. 6. 2019

Pane, náš Vládca,

aké vznešené je tvoje meno na celej zemi.“ (Ž 8)

 
     Je jeden, a predsa nie je sám
     Jeden Boh v troch osobách – najväčšia záhada našej viery.  Dokonalá jednota a dokonalá láska.
     Okrajovo sledujem výskum podstaty hmoty v CERN-e (európska organizácia pre základný a aplikovaný výskum najmä v oblasti časticovej fyziky). Túžba ľudstva objaviť a spoznať náš materiálny svet je veľká. A pritom stvorený svet je len „božia stopa“, náznak toho, aký je jeho Tvorca.
     My veriaci ľudia by sme mali mať podobnú túžbu poznávať Boha. Vo Svätom písme sa nám Boh dáva poznať natoľko, nakoľko sme to my ľudia schopní pochopiť. Naše poznanie je žiaľ obmedzené. A práve toto je priestor pre vieru. Viera dokáže prekročiť hranice nášho poznania a jedine vierou môžeme uchopiť duchovné skutočnosti.
    Starovekí cirkevní otcovia vo svojich dielach hovoria, že celú večnosť budeme v úžase a obdive toho, že budeme vidieť  a spoznávať, aký je Boh.
     Kým sme v tele (počas pozemského života) nám ostáva jedine viera v Boha a náznaky jeho stvoriteľskej múdrosti. Viera znamená, že môžem mať aj veľa otázok a nejasností. Dokonca aj pochybnosti patria k viere. A pritom Boh – TROJICA – nám stále ponúka indície, aby sme ho hľadali, túžili po ňom a aby sme vo večnosti našli odpoveď na otázku s názvom VIERA. 

Štefan Hrbček, kaplán