18. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ 4. 8. 2019

Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.“ (Ž 90)

     Milovaní bratia a sestry, v nedeľnom evanjeliu budeme počuť tieto slová: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ (Lk 12,15)  Mohli by sme si dať otázku, prečo nás Ježiš v podobenstve o boháčovi varuje pred materiálnym bohatstvom? Preto, že je zlé? Určite nie. Všetko, čo Boh stvoril, stvoril ako dobré a stvoril to preto, aby to človek používal pre svoj každodenný život. Človek je dokonca povinný zabezpečiť si primerané bývanie, oblečenie, stravu. Boh nám ponúka tieto materiálne dary, aby nám už život na zemi urobil príjemnejším, a aby upriamil našu pozornosť na neho ako na darcu všetkého dobra.  Ale hrozí tu nebezpečenstvo zamilovať sa do daru a darcu si nevšímať. Nebezpečenstvo majetku, bohatstva spočíva v tom, že bohatstvo často pripúta a zotročí človeka, že ho úplne odtrhne od Boha i od druhých ľudí. Človek, ktorý prilipne k majetku, nepozná nikoho na svete, iba seba a svoj majetok, blahobyt. Takíto ľudia sa veľmi často prehrešujú voči svojim blížnym, napr. tým, že im nevyplatia spravodlivú mzdu na čas, alebo v spravodlivej výške. Toto sú dnes veľmi časté, a tak vážne hriechy,  že na základe Sv. písma ich nazývame hriechmi volajúcimi do neba.  Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ (Mt 12,13) Bohatstvo dokáže tak zaslepiť srdce človeka, že vlastný brat nepozná vlastného brata. Ničí to vzťahy v rodine a zamŕza nám kvôli tomu srdce, ktoré sa potom veľmi pomaly roztápa. A len preto, že niekto sa nevedel uspokojiť s tým, čo mu podľa spravodlivosti patrí. Často celý život bývajú rozvadené rodiny a nepriateľstvo a nenávisť sa dokonca prenášajú z pokolenia na pokolenie. A v takomto stave ľudia zomierajú a spolu s nespravodlivým majetkom zanechávajú svojim deťom aj rodovú nevraživosť. Som presvedčený, že v mnohých  sa vo večnosti  vzbudila  túžba vrátiť sa na zem a napraviť svoju neprávosť. Pretože až tam človek zakúsi, že do večnosti si naozaj nezoberie nič z toho, čo nadobudol, či už spravodlivo alebo nespravodlivo. A vtedy si možno viacerí povzdychnú: Márnosť nad márnosť, ako hovorí kniha Kazateľ. (Kaz 1,2)
     Sú iné hodnoty, o ktorých vieme, že sa dajú preniesť do večnosti. Kto je bohatý na lásku, vieru, na dobré skutky, ten sa nemusí báť, že predstúpi pred Boha s prázdnymi rukami. Túžba po majetku privádza človeka k lakomstvu. Ako až strašne dokáže majetok zotročiť človeka hovorí príbeh jednej bohatej Američanky pani Greenovej, ktorá mala v banke 31 miliónov dolárov. Pritom jej synovi museli amputovať nohu, pretože jeho matka premárnila 10 dní hľadaním nemocnice, kde by ho operovali bezplatne. A ju samu ranila mŕtvica, keď sa v obchode hádala o cenu jedného litra mlieka. Nespútaná naviazanosť na majetok teda nielenže ničí účasť na nebeskej blaženosti, ale už tu na zemi ničí medziľudské vzťahy. Bratia a sestry. Buďme múdri a staňme sa bohatými v tom, čo si môžeme so sebou vziať na večnosť. A to je láska, úsmev, pekné slovo, milosrdenstvo. Nemajme pred očami naše majetky, ktoré si aj tak so sebou nevezmeme. Buďme voči sebe navzájom láskaví a dobrí. Nech nám v tom všetko pomáha náš dobrý Pán Boh.

Martin Tešla, kaplán