33. nedeľa v Cezročnom období 17.11.2019

Nezostane kameň na kameni

     Jeruzalemský chrám padol v roku 70 pri židovskej vojne – už nebol potrebný. Nikdy už nebol dostavaný. Zostal z neho len múr nárekov. V chráme sa denne prinášali obety. Mnoho býkov,  baránkov, pokojných obiet. Ale po obete Božieho Syna pre nás už netreba prinášať obety zvierat. Raz zomrel Boží Syn a vykúpil všetkých. Zomrel za každého človeka a všetci máme otvorené nebo. 
     Pán prebýva medzi nami. Už sa nepripomína jeho prítomnosť iba na jednom mieste v Jeruzalemskom chráme. Naozaj prítomný je Pán Ježiš v každom kostole na svete osobitným spôsobom. Zostáva v svätostánku z lásky k nám – aby sme mohli byť s ním. Zomrel za nás, je s nami a čaká na nás.  Nesnaží sa vlámať do duše nasilu – rešpektuje slobodu. Je naozaj previnením ignorovať jeho obetu a nevojsť do neba. Vymeniť obetu Božieho Syna iba za materiálny svet, z ktorého nezostane kameň na kameni. Prestane pre nás existovať, keď prídeme do večnosti.  A z tohto sveta si nemáme urobiť modlu – mať v srdci preň viac miesta v srdci, ako pre Pána Boha. Pozemský svet stvoril Pán Boh, ale stvoril aj nebo. Tento svet je cestou do cieľa – neba. 
     Nech nie je obeta Pána Ježiša pre nás zbytočná. 
     Nech je naše prežívanie pozemského života s nohami na zemi a s dušou a mysľou v nebi. 

Dominik Jamrich, kaplán
(Oravské centrum mládeže, Ústie)