„Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.“ (Ž 98)
Najhoršia modlitba je nepomodlená…
Modlitba posvätného ruženca – dnes aktuálna.
Tento mesiac si v rámci mesiaca pripomíname nielen misionárov, ale aj misie samotné. Mali by sme poznať svoj krst a ďakovať zaň Bohu, ale aj rodičom a krstným rodičom za vieru.
Viera a jej odovzdávanie je misijným poslaním, ktoré nevyžaduje vycestovanie, ale cestu do ľudského srdca – v tomto prípade dieťaťa – s rešpektom a budovaním jeho slobody.
Pri tejto snahe nás musí sprevádzať modlitba, pretože bez požehnania a pomoci Trojjediného Boha nemôžeme rátať s evanjelizáciou alebo misiami, nanajvýš s indoktrináciou. Evanjelizácia je nadviazanie osobného vzťahu s Bohom, Cirkvou a celým spoločenstvom veriacich, biskupom ako zástupcom apoštolov.
Na to nám môže poslúžiť modlitba ruženca. Promótor ruženca – jeho oficiálny podporovateľ – dominikán Alan Ján Dely, OP hovorí, že najhoršia modlitba je nepomodlená modlitba. Takto odpovedá na otázku, či sa oplatí modliť aj napriek roztržitosti.
Voči ružencu vnímame aj inú námietku – ako sa sústrediť alebo ako sa dobre modliť a pritom stále odriekať rovnakú modlitbu?
Odpoveď – je to ako viezť sa po rieke na člne. Cestujúci po rieke si nevšíma prúd vody, ktorý ho unáša, ale brehy, ktoré sa pohybujú voči nemu pomalšie, ako prúd vody a obdivuje jeho krásy. Tak aj modlitba ruženca má v sebe akoby prúd modlitby „Zdravas Mária…“ a „brehy“ – tajomstvá ruženca zo života Pána Ježiša a Panny Márie – ich spojitosť s našou spásou je zrejmá.
Tak teda, ako sa hovorí medzi ekológmi o šetrení energiou: „Najčistejšia elektrina je tá neminutá,“ tak sa hovorí podobne, aj keď z iného pohľadu, o modlitbe a roztržitosti: „Najhoršia modlitba je nepomodlená…“ Môj ružencový mesiac môže byť tento október a moje misie vo vlastnom srdci – naučím sa modliť s radosťou.
Ďakujem za pozornosť. 😊
Juraj Spuchľák, dekan – farár
