Po vzkriesení Pána Ježiša …
Lk 24,13 – 35
Po vzkriesení Pána Ježiša sa stretáme s tými, ktorí nevidia Pána, aj keď stojí pred nimi. Mária Magdaléna v ňom vidí záhradníka, cestujúci do Emauz v ňom vidia pocestného. Vidieť Pána Ježiša môžeme duchovnými očami. Oni ho videli svojimi očami, ale nespoznali. Stretli sa s ním a nevedeli, že je to on. Aj pri Božom súde budeme počuť: „Hladný som bol, dali ste mi jesť… Čokoľvek ste urobili jednému s týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
Spoznali ho pri rozhovore, ako ho spoznala Mária Magdaléna, alebo pri vysvetľovaní Písma a lámaní chleba ako učeníci, ktorí kráčali do Emauz. Pán ich nechal vyrozprávať to, čo ich trápilo, až potom začal vysvetľovať. Aj nám v modlitbe dáva priestor vyrozprávať to, čo nás ťaží, ale k uzdraveniu ešte niečo chýba. Srdce im horelo až vtedy, keď im vysvetľoval Písma. Aj modlitba, ktorá je rozhovorom s Bohom, musí mať časť, v ktorej rozprávame, a potom druhú, v ktorej počúvame, čo nám hovorí Pán. Aj Mária Magdaléna plakala, kým nepočula hlas Ježiša. Je rok Božieho Slova. Prozreteľnostne ho vyhlásil Sv. Otec – pápež František v čase, kedy máme obmedzené možnosti v chodení do kostola a nemáme zatiaľ veľa príležitostí na sv. omšu. Vysvetľovanie Písma im prinieslo radosť do duše a dôveru voči záhadnému spolucestujúcemu. Najprv to Písmo museli poznať, potom im ho Pán Ježiš mohol vysvetliť. Bibliu nečítame ako učebnicu. Nečítame ju s tým, že všetko musíme pochopiť. Ale čítame ju ako Božie slovo pre mňa a môj život. Raz nás osloví jedna veta, inokedy iná, alebo celý verš. Je to živé slovo, ktoré má moc. Pán Ježiš im vysvetľoval Písmo. Ak ho čítame len ako text, článok a pritom nie sme zjednotení s Ježišom, málo sa nám podarí pochopiť. Dovoľme mu, nech môže on rozprávať cez Sv. písmo v našej duši a počúvajme jeho hlas. On prináša povzbudenie aj tým najúbohejším a dáva radostnú premenu života.
Dominik Jamrich, kaplán
(Oravské centrum mládeže, Ústie)
