Ako sa dnes dá milovať čisto tak, ako nám prikázal Pán.
Milí bratia sestry!
V knihe Jezuitský návod takmer na všetko sa píše, že láska aj medzi ľuďmi má veľa podôb a musí sa uskutočňovať aj skutkami. Nevyčerpáva sa iba v sexuálnej oblasti. Ba naopak. V ostatných oblastiach ľudského života je oveľa bohatšia. Ak chceme čisto milovať, zachovávajme tento postup:
Chápavo iných počúvajme.
Buďme prítomní službou.
Návštevou chorého ho síce nedokážeme vyliečiť, ale svojou prítomnosťou vykonávame službu prítomnosti, a tým dávame najavo človeku, že je hodnotnejší ako náš voľný čas.
Urobme niečo praktické, čo druhému človeku naozaj pomôže!
Milujeme iného bez nárokov – nechajme druhého, aby nás miloval tak, ako vie. Nie tak, ako chceme my. V niektorých manželstvách partner očakáva od druhého, že bude úzkostlivo dbať o naplnenie jeho potrieb. Ak toto vyžadujeme či už nahlas alebo mlčky, oberáme blízkeho o slobodu, čo niekedy, ba často ničí aj vzťah.
Modlime sa za ochranu milovaných. Ale ešte viac o vlastný náš pohľad na nich – aby sme ich videli tak, ako ich vidí Boh. Často sa stretávame v živote s ľuďmi, ktorí sa cítia byť uväznení vo vzťahoch, ktoré sa zdajú byť len sexuálnymi. Ale láska je oveľa viac a uskutočňuje sa nielen v telesnej oblasti, ale aj v duševnej, a najmä v oblasti vzťahov. Ešte je dôležitý jeden predpoklad – presne takýmto slovom nazýva naše zmýšľanie svätý Ignác z Loyoly: – Kto nemá istotu, čo druhá osoba mieni, nech skúma, ako tú vec rozumie.
Často – ba vždy – predpokladáme, že iní nás budú posudzovať podľa našich úmyslov. Povieme: „Veď som to myslel celkom dobre!“ Ale aj my sami iných posudzujeme podľa ich skutkov: „Pozrite, čo urobil!“ Preto je potrebné aj pri rozmýšľaní o druhých ľuďoch zvažovať a predpokladať aj dobrú vôľu. A to vždy.
Teraz sa chcem obrátiť ku všetkým, ktorí sa starajú o chorých – modlím sa za nich, aby im Pán Boh dal silu, odvahu a nádej. Aby sme ich aj my nezaťažovali zbytočne, ale vedeli vždy otvorene vyžadovať pomoc, ak je na to dôvod.
Myslím aj na všetkých, ktorí znášajú ťažkosti súčasnej situácie, teda rodiny, deti, starších ľudí. Ďakujem vám, že ich nenechávate samých.
Ďakujem vám všetkým, ktorí zotrvávate v chráme a ste s nami v modlitbách. Ďakujem aj za to, že udržiavate pravidlá nezhromažďovania sa vo veľkých počtoch. Dúfam, že aj to pomôže všetkým!
Juraj Spuchľák, dekan – farár
