„Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.“ (Ž 100)
Milí bratia a sestry!
Podľa prieskumu OECD z roku 2014 typický Slovák dôveruje iba 12,4{c23bec2a21a99fc47171c12331cc7928524b4e7f4587369ea36034df11853f82} ľuďom. Skončili sme na poslednom mieste. Dán dôveruje napríklad 75{c23bec2a21a99fc47171c12331cc7928524b4e7f4587369ea36034df11853f82} a Nór 72{c23bec2a21a99fc47171c12331cc7928524b4e7f4587369ea36034df11853f82} ľuďom. Ako vyzerá spolupráca medzi ľuďmi, ktorí si nedôverujú? Neveríme ľuďom ani inštitúciám – súdom, polícii alebo parlamentu. Šéf nedôveruje svojim podriadených (aké strašné slovo) a musí ich kontrolovať, učiteľ nedôveruje žiakom, ktorí odpisujú a podvádzajú pri skúškach, zákazník neverí obchodníkovi, obchodník neverí dodávateľovi, pacient nedôveruje lekárovi, čitateľ novinárovi, občan politikovi, študent profesorovi, farár birmovancovi, veriaci biskupovi…
A Bohu a Jeho slovu? Bez dôvery a viery je totiž aj Dobrý Pastier u nás bezmocný, hoci On je ochotný dať aj život za svoje ovce. “Jeho ovce” predsa „počúvajú jeho hlas a idú za ním”.
Potrebujeme dôveru. Nutne ju potrebujeme. Dôvera nás otvorí spolupráci. S dôverou nestrácame energiu z podozrievania a strachu. A nemusíme kontrolovať. Dôvera je hľadanie dobrého v druhom človeku. Spomeňme si na ľudí, ktorí nám niekedy v živote prejavili dôveru. Ako sme sa snažili nesklamať ich.
Základom je dôveryhodnosť každého z nás. Môžeme začať teda od seba. Pomáhajme aj my druhým tak, ako Boh pomáha nám – dôverou a vierou. Dôvera nám ukazuje správnu cestu a viera nám dáva silu vytrvať. Buďme teda dôveryhodní a bude sa nám aj ľahšie dôverovať Bohu.
Branislav Kožuch, kaplán
(OZ V. I. A. C., Trstená)
