„Ako je dobre oslavovať teba, Pane!“ (Ž 92)
Milí bratia a sestry!
V minulých dňoch sme mohli byť svedkami, prípadne ste sa aj sami zúčastnili rozličných zábav, plesov a karnevalov. Tieto akcie organizovali rozličné firmy a inštitúcie, záujmové združenia a obce. Ak sa do Popolcovej stredy na nich zúčastňovali veriaci aj neveriaci, dobrí aj ľahostajní kresťania, tak práve spomínaná streda urobila cez všetky zábavné podujatia akoby pomyslenú hranicu. Na jednej strane hranice ostali tí, ktorí sa budú ďalej zabávať, na druhej strane zasa tí, ktorí si uvedomili, že začína pôst a chcú ho užitočne prežiť pre svoje vlastné posvätenie. Jedni sa budú pripravovať na veľkonočné sviatky ako deti Božie, iní ako deti diablove.
Je dôležité, aby sme s Ježišovým Duchom vstúpili do vnútra nášho života. Prakticky to znamená, že si každý deň nájdem čas a miesto, aby som s Ježišom uvažoval nad tým, ako žijem, čo je pre mňa v živote najhlavnejšie, čo zlé alebo dobré som urobil ľuďom, čo je pre mňa v danej chvíli najväčší životný problém, čo ohrozuje moju dušu, čo by som chcel v budúcich dňoch dokázať a podobne. Vstúpiť s Ježišom do vnútra nášho bytia si od nás vyžaduje odvahu a poslušnosť. Odvahu nebáť sa zmeniť svoj život a poslušne prijať to, čo od nás žiada Ježiš.
Pre jedných budú plesy, zábavy a karnevaly pokračovať. Nazvali sme ich deťmi diabla. Pre nás sa skončili a nazvali sme sa deťmi Božími a bratmi a sestrami Ježiša. Nebojme sa, že nás čaká nejakých smutných 40 dní v našom živote. Nebojme sa ani obrazne povedať, že teraz si môžeme každý deň „zatancovať“ s Ježišom. A to tak, že spojíme naše srdcia s jeho srdcom a dovolíme mu, aby naše srdcia vyliečil v ozdravujúcom tichu a samote.
Jaroslav Chovanec, farár
