5. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Hľadáme domov …
 
         Milí bratia a sestry,
prežívame 5. veľkonočnú nedeľu. Po dlhom čase sa opäť otvárajú kostoly a verejné bohoslužby, a tak s nadšením aj novým elánom sa pomaly môžeme vracať do normálnych koľají nášho života. Evanjelium dnešnej nedele nám hovorí o našom domove, v ktorom budeme s Bohom a všetkými svätými bývať naveky. 
Niektoré krajiny majú obrovský problém s utečencami. Niektorí utekajú za lepším životom – ekonomickí migranti; iní preto, aby si zachránili aspoň život. Nájdu sa aj takí, ktorí nemajú dobré úmysly. Z pohodlia a bezpečia domova sa nám ľahko rozpráva a súdi, ale sú to veľmi vážne a zložité veci.
Utečenci, ktorí opustili svoje domovy preto, aby si zachránili holý život, rozprávajú strašné príbehy o tom, kde až dokáže zájsť ľudská nenávisť, zloba, násilie, brutalita. Rozprávajú o tom, ako ich mestá či dediny boli zničené; o tom, že ich domy boli zrovnané zo zemou. 
          Ale keď dostanú otázku, čo chcú robiť, keď vojna v ich krajine skončí, neraz odpovedia, že sa chcú vrátiť. Človek sa pýta: „Kde sa vrátiť?“ Odpovedajú: „Domov.“ Hoci ich domy boli zničené, oni cítia, že domov niekde tam stále majú. Slovo domov, to nie je len budova, stavba. Slovo domov sa v nás spája s mnohými spomienkami, blízkymi ľuďmi a vzťahmi. Aj Pán Ježiš poznal toto slovo a jeho obsah. Mal svoj domov na zemi, lebo vyrastal vo svätej rodine. Ale mal aj iný domov. Domov v nebi, o ktorom hovoril apoštolom pri poslednej večeri. Keď hovoril o nebi, o večnom živote, hovoril o dome Otca, o príbytkoch. Tým chcel apoštolom aj nám povedať, ako sa máme pozerať na večnosť.
          „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Jn 14, 2 – 3)
          Bratia a sestry, Ježiš je pre nás cesta, ktorá vedie domov k Otcovi. Ježiš nás tam vedie skrze svoju osobu. Stal sa človekom a tým nám zanechal príklad, ako treba v živote ísť. Zanechal nám evanjelium -návod, mapu – podľa ktorej máme životom ísť.
         Lebo viera a poznanie sama o sebe nestačí. Je potrebné snažiť sa o to, v čo veríme, a snažiť sa o to, čo poznáme. 
         Čo osoží človeku, ak pozná cestu, ale nemá odhodlanie a odvahu po nej ísť? Každý večer skúmajme svoj deň: svoje myšlienky, slová skutky. To, čo sme urobili, ale aj to, čo sme zanedbali. Či sme na tej správnej ceste. Či sme z nej nezišli. 
          Bratia a sestry! Ježiš nám pripravil vo večnosti miesto. Keď o ňom hovoril, použil obraz domova. To preto, aby sme sa naň tešili, aby sme po ňom túžili a niečo preň robili. Lebo Ježiš prišiel preto, aby sme mali život a aby sme ho mali hojnejšie.
 
Martin Tešla, kaplán