V sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali.
Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi.
Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“
Toto podobenstvo Pán Ježiš hovoril veriacim Židom. Nie pohanom, ale tým, ktorí žili duchovne. Čiže je to podobenstvo pre nás, tých čo chodíme do kostola, nie pre tých, ktorí nie sú pokrstení. To posledné miesto nemáme hľadať pre nejakú falošnú pokoru, ale preto, že kresťan má byť tam, kde je Pán Ježiš. On zostúpil z neba a narodil sa v maštali, celý život nevlastnil nič a odchádzal aj bez šiat. Znížil sa a z neba prišiel k tým posledným – ku nám. To všetko len preto, lebo nás má rád.
Každý človek, ktorý pácha hriech je ten, kto sa stavia na popredné miesto a Pána necháva za sebou. On sa stavia do pozície Pána a káže Pánu Bohu, aby ustúpil. To sa môže stať mnoho krát za deň. Každý, kto sa povyšuje nad Božie prikázania, bude ponížený. A ten kto dovolí, aby jeho hrdosť šla bokom a na prvom mieste bol Pán s tým, čo hovorí v jeho Slove, bude povýšený v nebi medzi svätých – tých, ktorí sú stále s Pánom. Toto poníženie – ustúpenie nemôže byť z povinnosti, alebo len z túžby po pozemskej odmene, ale z lásky k Bohu a k blížnemu. Inú motiváciu človek nezvládne. Tým, že Pán Boh vidí do srdca, vie kvôli čomu konáme každý skutok. Či preto, lebo ho máme radi, alebo len preto, že čakáme odmenu. Kto čaká len na pozemskú odmenu za svoje skutky, bude sklamaný, lebo človek je stvorený pre nebo a tam je miesto, kde Pán Boh odmení v plnej miere. Nech Pán Boh svojou milosťou stále očisťuje naše úmysly pri konaní dobra a chráni nás od každej pýchy.
Dominik Jamrich, kaplán
