Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá Judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“
Naša príprava na príchod Pána sa posunula o jednu nedeľu. Na adventnom venci je zas o jedno svetlo viac. Veniec je symbolom víťazstva, lebo ak prijmeme Pána do svojho života, bude v nás víťaziť Božie kráľovstvo nad našou ľudskou krehkosťou. Advent je prípravou na prijatie Božieho kráľovstva. Pán poslal svojho posla, ktorý mu pripraví cestu. On sa stará o našu premenu a pripravenosť. Nie je to len náš výkon, že by sme my potrebovali zintenzívniť náboženské aktivity, alebo viac sa snažiť. Cez advent sa chceme viac zamerať na Pána, ako na osobné cvičenie v dokonalosti. Ľahko by sa stalo, že by sme sa cez advent len točili sami okolo seba a okolo svojej túžby po bezchybnosti. Môžeme tak klásť dôraz na to, ako pripravujeme cestu Pánovi, že sa mu začneme vzďaľovať. Lebo sa môžeme sústrediť na to, či sa postíme, modlíme, čítame, snažíme a môže sa stať, že sa stať ľuďmi, ktorí sa točia okolo seba, Pán stojí pri nás a my by sme si ho nevšimli. Centrálnou postavou adventu je Panna Mária, ktorá nosila pod srdcom Pána, čiže v čase prípravy na jeho narodenie s ním mala nepretržitý vzťah a stály kontakt. To je základný postoj k prežívaniu adventu. Vytvárať miesto v srdci pre Pána a zo vzťahu s ním potom vychádza aj poriadok v ostatných oblastiach života. Pán nám doprial narodiť sa v tejto etape dejín, keď nás valcuje tempo dnešných čias. Nikdy nebolo väčšie tempo a viac ľudí v Betleheme, ako v čase, keď sa narodil Pán. Všade bol zhon a množstvo ľudí. Príchod Božieho Syna si nevšimli. Aj sv. rodina zháňala materiálne zabezpečenie. Žili pozemskú realitu, ale ich pozornosť nebola len pri tom hmotnom, ale viac pri radosti z príchodu Božieho Syna. Predtým
sa k Jánovi schádzal celý kraj a vyznávali svoje hriechy. To je podobné aj našej príprave na Pánov príchod. Urobiť si dobrú prípravu a poctivo vo sv. spovedi vyčistiť svoje srdce. Ešte poctivejšie, ako čistíme byt v príprave na Vianoce. Ale spoveď má aj svoje pokračovanie. Krst znamená ponorenie. Ján hlásal krst pokánia, ale súčasne ohlasoval krst Duchom. Čiže
ten, kto sa ponorí do pokánia, pripravuje sa na milosť, aby Pán mohol úplne zaplaviť jeho život svojím Božím Duchom. Tu nám nestačí naša snaha a náš výkon, lebo to Pán pre nás robí. Dnešný text hovorí o evanjeliu, ktoré nespočíva len v tom, že nám Pán Boh odpúšťa hriechy, ale že on za nás dáva svoj život. A túži, aby sme ho my prijali do svojho života, aby sme mohli žiť s ním vo všetkom. Lebo on chce byť s nami stále. Túži po našej stálej pozornosti voči nemu. Nech nás advent viac zjednotí s Pánom.
O. Dominik
