Keď sa apoštol Ján zamýšľal nad témou kto je Boh, tak vo svojom prvom liste napísal jednoduchú vetu: „Boh je láska“… a pokračoval: „a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ Pre Jána je Boh láska, a preto všetci, ktorí majú v sebe Boha a jeho milosť, tak prejavujú to skutkami lásky.
Apoštol Pavol pokračoval v tejto téme a premýšľal, aká má byť láska, aká je láska Boha. A napísal nádherný hymnus na lásku, aby tak zvýraznil, čo je v živote kresťana najdôležitejšie.
Najdôležitejšie je, aby veriaci človek napodobňoval lásku Boha. Aby človek mal nezištne rád. Pavol napísal, že ak v človeku niet lásky, ak nemá rád Boha, ak nemá rád ľudí, nič mu neosoží, ani veda, ani sila, ani veľké diela a obety, ktoré by urobil.
Láske sa človek musí učiť. V láske musí človek dozrievať, očisťovať ju. Aj my musíme dávať veľký pozor, aby sme si nezamieňali lásku so sebectvom, alebo s nemravnosťou, ako sa to niekedy stáva.
Čo je láska, to nám ukazuje Ježiš pri Poslednej večeri. Opäť to je apoštol Ján, ktorý napísal: „A pretože Ježiš miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.“ A ukázal to v službe – keď umyl apoštolom nohy a ukázal to v obete, keď prijal utrpenie kríža za spásu všetkých.
Matka Terézia z Kalkaty a pred ňou mnohí iní často hovorili, že nejde o to, aby sme robili veľké veci, ale aby sme robili tie malé s veľkou láskou. Ďalším dôležitým prejavom lásky je odpustenie. Potrebujeme odpúšťať, ale tiež to, aby iní odpúšťali nám.
Bratia a sestry. Kto má skutočne niekoho rád, chce preňho dobro – nie pre seba, ale pre druhého. Ak povieš druhému: mám ťa rád, ale pritom myslíš na seba – to nie je ešte skutočná láska.
Skutočne milovať má každý. Snažme sa dozrievať v láske a tak sa pripodobňovať a približovať k Bohu.
Martin Tešla, kaplán
