Blízkosť Boha

        Možno ste počuli o katolíckom kňazovi a vynálezcovi rádia Jozefovi Murgašovi, ktorý pochádzal z Tajova. Svoje neskoršie objavy uskutočnil medzi rodákmi v Spojených štátoch. Jeho biskup ho ešte počas pobytu na Slovensku poslal na štúdium maliarstva do Budapešti. A namaľoval viacero oltárnych obrazov. Stretol som však s ťažkosťami, keď si uňho objednali donori kostola svätej Alžbety v Banskej Bystrici oltárny obraz svätej Alžbety. Namaľoval sväticu ako chudobne oblečenú ženu uprostred chudobných ľudí, ako s nimi spolupracuje a pomáha im. Obraz sa nepáčil objednávateľom A preto sa dostal – dodnes tam je – na stenu v hale farského úradu v Banskej Bystrici. Oltárny obraz, ktorý kňaz vyhotovil ako druhý, spĺňal požiadavky objednávateľov – svätá Alžbeta je na ňom zobrazená ako dcéra kráľa, skutočne takou bola, v bohatom oblečení rozdáva skloneným chudobným pred ňou chlieb a potravu.
          Podobnú situáciu zažil aj maliar, o ktorom hovorí spisovateľ Tischner, ktorý mal na objednávku farára namaľovať oltárny obraz svätého Alberta Chmielewského, ktorý je známy tiež veľkou láskou ku chudobným a službou pre nich. Namaľovať ho chcel tak, že sa svätec klania obrazu Ježiša Krista, ktorý vychádza spomedzi chudobných, ku ktorým svätec prišiel. Naopak objednávateľ požadoval, aby svätec bol v polohe dávajúceho hrdého človeka voči poníženým chudobným, ktorý od neho prijímajú poživeň…
          Úcta ku inak zmýšľajúcim ľuďom musí vyplývať zo snahy objaviť Boha aj v nich a tak sa obrátiť – priblížiť sa bližšie k Bohu. A tým sa odlišujeme od sociálnych pracovníkov ako kresťania svedkovia Kristovi. Lebo obrátiť sa znamená chcieť sa priblížiť k Bohu.
          Na „Národných modlitbových raňajkách“ (konajú sa každoročne vo februári vo Washingtone, organizuje ich Kongres Spojených štátov a skladajú sa zo série rokovaní, prejavov, ako aj recepcie – pozn.) V roku 1994 v USA Matka Tereza povedala: „Skutočne najneobyčajnejšiu skúsenosť lásky medzi susedmi som zažila s hinduistickou rodinou. Do nášho domu prišiel istý pán a povedal: „Matka Tereza, je jedna rodina, ktorá už dlhý čas nemá čo jesť. Urobte niečo! Vzala som trochu ryže a hneď som sa tam vybrala. Zbadala som deti. V očiach sa im odrážal hlad. Neviem, či ste niekedy videl: hlad. Ja som ho vídavala veľmi často. Matka týchto detí vzala ryžu a vyšla von. Keď sa vrátila, opýtala som sa jej: ,Kam ste odišli? Čo ste robili? A ona mi dala veľmi jednoduchú odpoveď: ,Aj oni sú hladní. Udivilo ma, že to vedela – pritom jej susedia boli moslimovia a jej to bolo známe. V ten večer som viacej ryže nepriniesla, lebo som chcela, aby oni – hinduisti a moslimovia – mohli zažiť radosť z delenia“ Keď som videl, ako Matka Tereza chápala poslanie Ježiša Krista a ako sama prežívala s ním súvisiacu vlastnú úlohu, ako katolíckeho kňaza ma to veľmi zaujímalo.
          Myslím si, že takto by sa dalo zhrnúť, ako Matka Tereza zmýšľala o tomto poslaní: Existuje len jeden Boh a je to Boh všetkých. Preto sme si v rozmere bytia pred Bohom všetci rovní. Pre Matku Terezu bolo dôležité, aby príklad, ktorý sestry a ona sama dávali, pomohol všetkým ľuďom priblížiť sa k Bohu. Mal by spôsobiť, aby sa z hinduistov stali lepší hinduisti, z moslimov lepší moslimovia a z katolíkov lepší katolíci.
          Z katolíckej viery Matka Tereza nedávala do popredia ani tak veľmi dogmatické požiadavky, ale schopnosť premeniť čo možno najväčšiu lásku na skutky. (Matka Tereza na národných modlitbových raňajkách 3. februára 1994.)
          Láska, nežnosť a veselosť misionára rok lásky k blížnemu vytvárajú príležitosti miesto na stretnutie Božieho ducha a ľudskej duše. Pre matku Terezu každý skutok lásky bol vždy zameraný na obrátene duše. “ Nie sme sociálni pracovníci, sme kontemplatívny ľudia vo svete, “ zvykla hovoriť.
          Na vyslovenú otázku, či obracia ľudí na vieru, Matka Tereza raz odvetila: “Dúfam, Že obraciame ľudí na vieru, ale nemyslím tým tu, načo teraz myslíte vy. Dúfam, že obraciame srdcia. Ani všemohúci Boh nedokáže obráti človeka, keď on nechce. Našou prácou, našu službu pre ľudí sa snažíme priblížiť sa k Bohu. Presne v tomto zmysle treba chápať obrátene. Mnohí si myslia, že obrátiť sa znamená zmeniť sa cez noc, ale to tak nie je. Keď prestúpime tvárou v tvár pred pustíme hodné zo života, vtedy sme na ceste obrátenia.
(Maasburg, Leo: Matka Tereza – Neobyčajné príbehy. Spolok sv. Vojtecha : Trnava, 2015.)
          Všetci potrebujeme obrátenie. Modlime sa o to. Byť bližší k Bohu.

Juraj Spuchľák, farár