Boh nám sľúbil odpustenie, ale nie čas…

           Pred časom – v 1990 roku sa v Ottawe v Kanade uskutočnila lúpež v jednej kanadskej banke. Istý Smith, ktorý sa rozhodol banku vylúpiť, aby si pomohol, bol krátko po lúpeži zaistený. Lup bol vo výške 6 000 kanadských dolárov.
          Lúpežník konal so zbraňou v ruke. Na súdnej rozprave sa ukázalo, že zbraňou bol poloautomatický kolt číslo 45, produkovaný firmou Ross Riffle Company. Znalcom pri pohľade na tento vzácny exemplár „tečú slinky“. Pretože zbraň je veľmi cenným exemplárom starých zbraní, ktorý si oni cenia na 100 000 dolárov…
(M. Studenski)
          Sme Ježišovi učeníci, a svoje ľudské i duchovné dary niekedy využívame na podradné veci, ktoré ohrozujú našu spásu. Proti Božej vôli.
           „Ja som pravý vinič, môj Otec je vinohradník.“ Byť napojený na Ježiša znamená byť s ním tak spojený, že taký človek má zmýšľanie rovnaké s Ježišom Kristom. Preto môže dúfať o vypočutie svojich prosieb, pretože jeho vôľa je stotožnená s Božou vôľou.
          Bruno Ferrero spomína jednu predplatenú večeru. Manželka hovorí svojmu manželovi: viem, že si pozval na večeru mňa, aby sme si obnovili manželské sľuby a oživili vzťah. Ale chcem, aby si išiel na rande s inou ženou, ktorú tiež ľúbiš.
          Tak sa muž rozhodol podľa rady svojej manželky, že pozve na rande svoju mamu. Nadšená matka prijala pozvanie a radostne sľúbila svojím susedkám, že im všetko rozpovie po návrate z večere so svojim synom. Žiarivá, vyobliekaná, ako anjel otvorila synovi dvere, keď po ňu prišiel autom. Do útulnej, hoci nie luxusnej reštaurácie vstúpili obaja a tak dlho sa zhovárali, že zabudli ísť do kina na film, ktorý si vybrali. „Pôjdem aj nabudúce, ale len ak mi dovolíš, aby som ťa pozvala ja.“ – povedala synovi na konci večere.
          O niekoľko dní matka dostala infarkt a zomrela. A keď sa po čase obaja manželia rozhodli ísť do spomínanej reštaurácie, zistili že večera pre dvoch, na ktorú prišli, bola zaplatená vopred. Zaplatila ju jeho mama, ktorá vedela, že sa už do tej reštaurácie nemusí vrátiť.
          Nezanedbávajme svojich rodičov, rodinu. Ale ani svojou vieru a vzťah ku Kristovi. Boh nám sľúbil odpustenie, ale nie čas…
          My sme ratolesti, Ježiš je vinič – prežijeme len v spojení s ním.

Juraj Spuchľák, dekan