Slová sú prostriedkom, pomocou ktorého komunikujeme. Pomocou slov môžeme druhým odovzdať niečo krásne a dobré, ale aj niečo zlé. Slovami možno niekoho zachrániť, ale ho aj zabiť. Možno nimi šťastne zmeniť osud druhého človeka, alebo ho nechať tak, napospas jeho možno aj zničujúcemu životnému smerovaniu.
Na počiatku bol Boh – Slovo. A to Slovo sa stalo telom, aby tak najprv skrze prorokov, a potom prostredníctvom Pána Ježiša kráčalo po tejto zemi a dávalo ľuďom spoznávať pravdu a krásu života. Avšak nie každý mal schopnosť ju poznať.
Pán Ježiš tým, že nám dal svoje Telo a živí nás sebou samým, dovoľuje, aby sme boli preniknutí Jeho slovom, a krstom je nám umožnené hovoriť Jeho slovami, ktoré sú slovami večného života, to znamená, že každému, kto ich prijme, pomáhajú dobre žiť a kráčať v ústrety večnému životu, ktorý Boh sľubuje svojim deťom.
Ježiš nám svojimi slovami zjavuje Otcovu lásku, vlieva do nás teplo, ktoré dokáže rozohriať aj tie najtvrdšie srdcia a ukazuje nám cestu k pravému životu. Jeho slovo a Jeho učenie psú však rovnako fascinujúce ako aj náročné: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ (Jn 6, 60).
Žijeme v dobe, v ktorej sú populárne nároky „všetko a hneď“ a „všetko je dovolené“. Tieto naše nároky nás nútia zabúdať na to, aké je dôležité postupne a niekedy veľmi namáhavo dosahovať míľniky a určité ciele a nedovoľujú nám žiť dôležité životné hodnoty. A keď sa nám ponúka Ježišova cesta, cítime sa znudení a otrávení, pretože sa nám zdá, že táto cesta nikam nevedie alebo neprináša okamžité výsledky. A tak teda uprednostňujeme cesty, ktoré nám pripadajú ľahšie, jednoduchšie a rýchlejšie.
Nie je však pravdou, že vytvorenie veľkého umeleckého diela si často vyžaduje roky tvrdej práce? A nechceš snáď aj ty byť takým majstrovským dielom, ktoré odráža krásu samotného Boha, ktorý je absolútne dokonalý?
Simeon Brindzák, gvardián
