Výročie prevzatia úradu diecézneho biskupa
Pamätný deň Spišskej diecézy
(pokračovanie z minulého čísla)
- Pýtajme sa teda, ktoré črty života a charakteru Božieho sluhu biskupa Jána môžeme vnímať ako najväčšie klenoty spomínaného duchovného dedičstva.
Najskôr treba povedať, že to bol úžasný hospodár a človek hlbokého sociálneho cítenia, precízny správca zvereného Božieho ľudu i zverených majetkov. Ak neberieme do úvahy majetky na Ukrajine a v Maďarsku, tak hospodáril približne na majetkoch, ktoré dnes spravuje spoločnosť Pro populo. V Spišskej diecéze dal postaviť celkovo 49 školských budov, 16 kostolov, 17 farských budov a 9 kultúrnych domov. Od roku 1927 viedol Ústrednú charitu na Slovensku. Vybudoval viacero charitatívnych centier pre pomoc sociálne slabým a odkázaným. Do svojej diecézy pozval rehole jezuitov, redemptoristov, školských bratov a verbistov. Človek sa až pýta, či je to vôbec možné stihnúť za 30 rokov, kým bol ešte na slobode… Potom však prišlo pre náš duchovný život dnes čosi ešte dôležitejšie.
Počas prvej fázy procesu blahorečenia na diecéznej úrovni som z celkového počtu okolo 80-tich svedkov vypočul asi dve tretiny z nich. Utkveli mi pritom v pamäti niektoré detaily, ktoré svedčia o tom, aký to bol človek. Chcem sa sústrediť na jeho hrdinské čnosti, nie na spoločenské ani na politické otázky, ktoré majú miesto mimo bohoslužieb, teda na odborných fórach historikov či politikov.
V roku 1947 sa biskup Ján Vojtaššák stretol na birmovke v Habovke s pánom farárom E. P. Bárdošom a potom išli obaja peši popoludní na birmovku na Huty. Edmund Peter Bárdoš, vtedy trojročný mladý kňaz, už mal za sebou koncentračný tábor, kam sa dostal v roku 1944 a pán biskup mal za sebou retribučný súd, ktorý ho vyhlásil za nevinného. Cestou na Huty pán biskup otvoril tému Bárdošovho uväznenia a povedal pánu farárovi Bárdošovi, že ho veľmi mrzí, …(Pokračovanie)
