Boží svet podľa nás?

        Tak často chceme, aby bol svet podľa nás. Kritizujeme druhých a chceme meniť ich správanie, chceme si často prispôsobiť okolitý svet tak, aby to bolo dobré pre nás. Fakt, že ľudská myseľ je vážne narušená egoizmom, rozpoznali starovekí duchovní učitelia už pred vyše 2500 rokmi.
           Koľkí ľudia sa denne modlia za to, aby bol svet podľa nich, namiesto toho, aby prijali a ďakovali za všetko, čo dostali? Koľkí ľudia denne počúvajú evanjeliá a čítajú Písmo, no sami presne a najlepšie vedia, ako má svet a život vyzerať, ako sa majú ľudia okolo nich správať… Koľkí ľudia dnes – presne tak ako farizeji v dnešnom evanjeliu – by sa aj s Bohom dokázali hádať o tom, čo má kedy a komu urobiť a čo nie. Samozrejme podľa ich vlastnej predstavy, lebo tá je predsa tá správna a dobrá.
           Rakúsky psychiater Viktor Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor, vo svojej knihe O zmysle života spomína, ako v jednej neznesiteľnej situácii v tábore si spomenul na svoju milovanú ženu, počuj jej hlas, videl jej úsmev a povzbudivý pohľad. Frankl k tomu napísal toto: Keď sa človek nemôže prejaviť činmi, keď jeho úspech môže pozostávať už len so znášania svojho utrpenia tým správnym spôsobom dôstojne aj vtedy môže človek prostredníctvom láskyplného rozjímania nad obrazom svojho milovaného pocítiť naplnenie.
          Baťa hovoril o veľkej hospodárskej kríze ako o krásnej dobe. To, v akej dobe žijeme nezávisí od toho, čo sa okolo nás deje, ale od nášho prístupu k problémom, ktoré nám život prináša. Princíp 90/10 hovorí o tom, že nemáme kontrolu nad 10 percentami toho, čo sa nám prihodí v našom živote (červené svetlo na križovatke, porucha auta alebo meškanie lietadla), ale 90 percent udalostí v našom živote rozhodujeme my našou reakciou na danú udalosť, našimi postojmi k životu a rôznym situáciám.
          Poznáte ľudí, ktorí sa trápia, lebo by chceli zmeniť svet podľa seba? Často chcú pomáhať a robiť dobré veci, ale podľa seba. Grécky filozof Epiktétos kedysi povedal, že je len jedna cesta za šťastím, a to prestať sa trápiť nad tým, čo je mimo našej moci. Myslím si, že dobrá cesta k duševnému uzdraveniu a šťastiu človeka je prijať všetko, čo nám život prináša, v dôvere v Božiu vôľu. Veď predsa Boh koná všetko v naše dobro a tým, čo ho milujú, všetko slúži na dobré. Dokonca aj to, čo je úplne iné ako čakali, chceli či si mysleli. Byť vďačný, za to čo dostávame nielen pozitívne aj to, čo z nášho pohľadu vnímame ako negatívne, pretože aj to sa v čase premení na dobré. Netreba mať všetko pod našou kontrolou a je dobré vedieť, že všetko pod kontrolou je, aj keď náš svet tak niekedy nevyzerá.