Aj vy si pripomínate, že každým dňom sme bližšie k Bohu? Zvlášť na Prvú adventnú nedeľu je to moment, s ktorým môžeme vstúpiť do nového cirkevného roka. Čo očakávame? Je to v zhode s tým, čo od nás žiada Ježiš? Prvá časť liturgického roka nás pripravuje na stretnutie s Bohom. Pripomíname si historický advent, keď proroci, králi a najmä Ján Krstiteľ pripravovali vyvolený národ na očakávaného Mesiáša. Advent má aj ďalší význam. Pripravuje nás na stretnutie s Kristom ako osobným Sudcom aj ako so Sudcom živých i mŕtvych na konci sveta. Advent a začiatok nového cirkevného roka je pre nás obdobím bdenia, aby sme neboli podobní ľuďom za Noemových čias, ktorí zabudli na Boha.
„Stvoril si nás pre seba, Bože, a nespokojné je srdce človeka, kým nespočinie v tebe,” povedal sv. Augustín. Adventné obdobie je výzvou na toto spočinutie. Všeobecne platí, že chceme žiť dlho. Ale ako vlastne žijeme?
Jeden príbeh hovorí: Keď Boh stvoril svet, pridelil všetkému stvoreniu určitý čas pobytu na zemi. Jedine človek bol vraj nespokojný so Stvoriteľovým plánom. „Čo je to 25 rokov?” prejavil slovami svoju nespokojnosť. Obrátil sa na koňa a poprosil ho, či by mu nedaroval svojich 15 rokov. Ale ani to mu nestačilo. Obrátil sa preto s prosbou na somára o ďalších 15 rokov. Mal potom 55 rokov, ale spokojný ešte nebol. Prial si niekoľko rokov navyše. Kde ich vziať? Skúsil to u opice. „Keď chceš, ber si ich!” zasmiala sa. Ako to teda vyzerá s človekom? Keď mu pominie mladosť – 25 rokov, nasleduje 15 rokov koňa – driny, nato 15 rokov somára – útrap, a napokon 15 rokov opice – výsmechu.
Tvrdé konštatovanie? V mnohých prípadoch však pravdivé. Chceme žiť dlho, ale aký je náš život? Začiatok cirkevného roka je časom milosti, aby sme spoznali ďalekosiahly význam Kristovho príchodu. Prežili sme už viacero adventov, ale nechceme riskovať ani ten, ktorý začíname. Byť bližšie k Bohu je našou povinnosťou i nádejou.
Marek Gavalier, kaplán
