ŠIESTA NEDEĽA “CEZ ROK” “A” – 16.02.2020

Srdce je to miesto, kde sa o všetkom rozhoduje …

         „Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou cudzoloží vo svojom srdci.“
Bratia a sestry, srdce je to miesto, kde sa o všetkom rozhoduje. A preto je veľmi dôležité, čo doň pustíme – čo čítame, pozeráme, počúvame, čo rozprávame, ako rozprávame. Také sú potom naše myšlienky a túžby, ktoré sa chcú realizovať.
          Mnohé filmy, ako že pre mládež, sú len o sexe, ktorý sa predstavuje ako hra. Sú to smutné filmy, a mladí, ktorí na to naletia, majú neraz smutný život. Uchovať si čisté srdce v oblasti čistoty, znamená nevystavovať sa príležitosti pre hriech. Počuli sme v evanjeliu: „Ak ťa zvádza na hriech oko, vylúp ho a ak ruka, odtni ju.“ Tu nejde o doslovnosť, to je semitský spôsob vyjadrovania. Zmysel týchto slov je v tom, aby sme sa rázne dištancovali od toho, čo nás zvádza k hriechu.
          Bratia s sestry, Pán Ježiš nás chce posunúť v našom chápaní Božích prikázaní ďalej, chce vychovávať naše svedomie. Len vtedy, keď pôjdeme v plnení Božej vôle ďalej a hlbšie ako zákonníci a farizeji, len vtedy sa začne v našom živote uskutočňovať nebeské kráľovstvo a budeme Božími ľuďmi.

Martin Tešla, kaplán

Piata nedeľa “cez rok” “A” – 09.02.2020

Vy ste soľ zeme …

          Vy ste soľ zeme … svetlo sveta. Tak na nás pozerá Pán Boh. Možno máme predstavu, že v nás vidí iba našu biedu, naše zlyhania, hriechy, slabosti. Ale Boží pohľad na svet je iný. Soľou a lampou dokáže byť len ten, kto patrí Ježišovi. Soľ dáva chuť a chráni pred skazou. Je symbolom múdrosti, priateľstva a ochoty obetovať sa. Potrebujeme mať chuť žiť z Ježišom na tom mieste a v tom čase, ktorý sme od neho dostali. A táto chuť sa prenáša potom aj ďalej na svet, do ktorého nás posiela svojou prozreteľnosťou. My sme lampou. Lampa svieti len vtedy, keď je zapálená. My svietime, keď sme zapálení Ježišom – ohňom jeho lásky. Sme svetlom pre svet. Svet je stvorený Pánom Bohom a stvorený bol v kráse. Len pre hriech sa stáva temným a skazeným. Preto potrebuje svetlo aby zažiaril v pôvodnej kráse, akú mu dal Pán Boh. Hodnota svetla záleží od toho, čo osvetľuje. Ak svojím životom osvetľujeme Pána, najlepšie využívame schopnosť svietiť. Každým hriechom naše svetlo slabne. Môžeme ľahko skrývať svoje svetlo pod mericu – odmerku porovnávania sa, pozerania na seba, ale tým sa lampa zahasí. Svietiť má na podstavci, na vyvýšenom mieste – najvyššie miesto v našom živote má Pán Boh, tým svetlo našich dobrých skutkov má smerovať hore. Mnohí svätí, keď ich chválili ukazovali prstom hore a hovorili Tam patrí chvála.
         Tak prajem veľa chuti do života s Ježišom, nech nás on zapáli svojou láskou k Nemu a blížnym.

Dominik Jamrich, kaplán
(Oravské centrum mládeže, Ústie)

 

Štvrtá nedeľa “cez rok” “A” – 02.02.2020

Priority činnosti a oddychu …

          Milí čitatelia, bratia a sestry!
         Každá rodina sa denne rozhoduje o prioritách činnosti alebo oddychu a pritom musí pozerať nielen na voľný čas, ale aj na hmotné prostriedky a financie, ktoré má. Ponúkam Vám preto svižnú úvahu podľa Vatikánskeho rozhlasu: „Našu planétu neničia deti, ale konzumný životný štýl, zdôrazňujem rozhovory francúzsky filozof a spisovateľ Fabrice Hadjadj (čítaj: Hadžadž). Pre denník Le Figaro komentoval graf pripravený ekologickým časopisom Environmental Research Letters. Tabuľka ilustruje, ako je možné obmedziť ročne emisie kysličníka uhličitého, keď rezignujeme na používanie tradičných žiaroviek, sušičiek na prádlo, mäsa alebo automobilu. Ako posledná položka figuruje dieťa: ak sa vzdáme jedného dieťaťa, obmedzíme emisie CO2 o 58 ton … Fabrice Hadjadj ukazuje na nebezpečenstvo a zvrátenosť tohto ponímania. Úžitkové predmety boli postavené na úroveň človeka. Autori tabuľky okrem toho nespresnili, v čom by mala podľa nich spočívať eliminácia deti škodlivých pre životné prostredie. Francúzsky filozof tiež pripomína, že kolegovia zo zmieneného časopisu sami priznávajú, že hlavným problémom nie je počet detí, ale konzumná spoločnosť, v ktorej prichádzajú na svet. Ani Amišovia, ktorí majú v priemeru 8 až 10 detí, sú ďaleko priateľskejší k životnému prostrediu než obyvatelia New Yorku. Francúzsky filozof zdôrazňuje, že veľké rodiny sa naopak chovajú ekologicky. Majú menej času na zábavy škodiace životnému prostrediu, menej vecí vyhadzujú, oblečenie sa odovzdáva medzi súrodencami. Naopak ten, komu sa nedostáva náradie, aby odovzdával život, sa nutne uchyľuje k zábave, konzumu alebo cestovaniu, aby si sa nahrádzal to, čo iným dávajú rodinné väzby. Hadjadj, ktorý sa vo svojom diele a pôsobení usiluje o šírenie integrálnej ekológie, pripomína, že v úsilí o ochranu našej planéty nesmieme zabúdať, že človek je vyvrcholením stvorenia. Jediný on dokáže obdivovať krásu, reflektovať biodiverzitu a chrániť ju.“
          Na záver pozdravujem všetky rodiny, a mladých, ktorí sa rozhodujú pre duchovné povolanie so zvolaním: „Nebojte sa!“

Juraj Spuchľák, dekan – farár

 

Tretia nedeľa “cez rok” “A” – 26.01.2020

Diskusie medzi ľuďmi …

           Počúvam niekedy diskusie medzi ľuďmi. Často sa týkajú ľudí, ktorí nie sú prítomní, alebo oblastí, na ktoré nemajú žiaden vplyv. Všimol som si, že mnohí ľudia radi hovoria o tom, čomu nerozumejú. Niektorí posudzujú rodičov, ktorým sa opakovane narodili postihnuté deti. Hovoria o tom, ako sa deti trápia a pritom oni sami nikdy takéto deti nevychovávali. Kriticky posudzujú ľudí bez strechy nad hlavou a ich vzťah k alkoholu, Rómov a ich vzťah k práci a pritom s nimi nemajú žiadnu osobnú skúsenosť. Mnohí majú jasno v tom, že bezdomovci si môžu za to, že sa dostali na ulicu, sami. Menej je tých, ktorí neriešia ako sa na ulicu dostali, ale ako ich z nej dostať preč. V médiách vidíme „expertov“, ktorí označujú ľudí s iným názorom rôznymi nálepkami – extrémista, fašista, xenofób, fundamentalista alebo terorista. A koľko máme na Slovensku odborníkov na rómsku problematiku, migrantov, šport, politiku, Cirkev alebo Európsku úniu! 
          Ježiš je „dnes“ v pohanskej Galiley. Boh medzi pohanmi. To, čo robí? Ako to môže? Aký je toto Boh? – to všetko mohlo a možno aj naozaj bolo v hlavách Ježišových súčasníkov, osobitne tých spravodlivých a múdrych. A niekde medzi týmito všetkými rečami a posúdeniami len ticho znie dávne Izaiášovo proroctvo. Ľudia sa pohoršujú, Boh napĺňa svoje slovo. A navyše – ešte aj pozýva pridať sa k nemu a nasledovať ho. 
          Stačí nám dnes len vidieť správu v médiách, jednu fotografiu, počuť jednu poznámku, … a ani nepotrebujeme overovať, či je to pravda alebo nie. Jednoducho hneď vieme aj to, čo ani ten samotný človek nevie.  A určite je to pravda, určite sa nemýlime. Naozaj – čo by sme mysleli my o Ježišovi, keby sme jeho súčasníkmi a videli ho, čo robí?
         Sú ľudia, do ktorých nevidíme a veci, ktorým nerozumieme a preto by sme pri ich posudzovaní mali byť zdržanliví. Nie je dobré dávať všetkým politikom, úradníkom, moslimom alebo Rómom jednu nálepku, ktorá sa nám práve hodí. Neposudzujme ľudí, ale ich skutky. Určite sa to stalo aj vám, že vás niekto druhý odsúdil. Bez toho, aby vás bližšie poznal alebo viedol s vami rozhovor. Neodsudzujme radšej, čo nepoznáme. Veď máme dosť možností zaoberať sa našimi vlastnými nedostatkami a zlepšovaním svojho okolia.  Môže to byť prvý (ďalší) krok k tomu, „… aby neboli medzi nami roztržky, ale aby sme boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku…“

Branislav Kožuch, kaplán
(OZ V.I.A.C. Trstená)

Druhá nedeľa “cez rok” “A” – 19. 01. 2020

Prežívate pokoj? Vnútorný pokoj?

          Drahí bratia a sestry!

          Dovoľte mi jednu otázku. Prežívate pokoj? Vnútorný pokoj? Každý z nás miluje moment, keď prežíva pokojnú radosť, kedy zažíva čas, keď si povie – ach ten pokoj. Tieto situácie v živote sú na nezaplatenie. Prinášajú nám ich miesta, veci, ľudia.
          V dnešnom evanjeliu počujeme z Jánových úst: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Táto veta ma napĺňa pokojom. Hľa, je tu niekto, kto berie na seba môj hriech, ktorý prináša nepokoj a vracia mi pokojné svedomie – a tak môžem zažívať chvíle, kedy si poviem – ach ten svätý pokoj. Naozaj hriech je súčasťou života človeka a častokrát prináša nepokoj. Hádky, porovnávania, závisť, hnev, seba neprijatie, ohováranie a podobne. Všetky hriechy z nás vyháňajú pokoj a prinášajú nervozitu.
          No našli sme Toho, ktorý to berie na seba. Je to Ježiš. Ježiš, ktorý berie na seba všetok hriech a hovorí nám: „Svoj pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“ Podobne, keď opúšťame spovednicu kňaz nám hovorí: Pán Ježiš ti odpustil hriechy, choď v pokoji. Je to moment, miesto, čas, je to Ježiš, ktorý nám ho dáva.
          V dnešnú nedeľu si nájdime chvíľku na seba a započúvajme sa do svojho vnútra. Ak je v ňom hluk, hnev, závisť, nejaký hriech, povedzme si vetu: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta a ponáhľajme sa k nemu. Ježiš prináša pokoj, ktorý nám nikto nemôže zobrať. Zostávať s Kristom znamená, zostávať v jeho pokoji.
          Pane, potrebujem ťa. Potrebujem Baránka, ktorý vezme sa seba môj hriech. Nevládzem ho sám niesť. Toľkokrát mi prináša nepokoj. Daj mi Pane silu prísť k tebe. Chcem prijať tvoj pokoj.
          Ježiš nám ho túži dať. Prijmime ho a vykročme do rušného sveta spolu s Kristom – on je Boží Syn.

Martin Tešla, kaplán