Poďakovanie za búrku …

          Milí bratia a sestry, 
          počasie v nás takmer vždy necháva aj citový a vnútorný dojem a vnem, ktorý pretrvá samotnú zmenu počasia a ovplyvňuje náš život a konanie v ňom. I vnímanie okolitého sveta. Koľko ľudí hľadá práve v týchto prázdninových dňoch pokoj v prírode alebo pri vode, a tak sa nadýchla nielen telo, ale aj duša pokojnej atmosféry, a preto aj sily a dôvery v Boha a ľudí.
          Búrka dokáže rozrušiť, ale aj napomenúť. Odpust Panny Márie Karmelskej tohto roku poznamenala silná búrka, ktorou sme prešli všetci, ktorí boli v tento deň nielen na svätej omši, ale aj inde alebo doma. Sila prírody dáva pocítiť rešpekt pred ňou, ale aj vedomie vlastnej ohraničenosti nás viac privádza k pravde, ako falošné vedomie tej malej ľudskej všemohúcnosti, vzrastajúcej z masírovania sŕdc a mozgov nabubrenými správami o úspechoch chválenkárov. Božím darom je aj toto napomenutie. Poďakujme sa aj za túto búrku. Prosím v modlitbe Pána o zdravie pre tých, ktorí práve tam prechladli. Ďakujem, že sa nikomu nič vážne nestalo, aspoň o tom neviem, že by tak bolo. Ďakujem Nebeskému Otcovi, Ježišovi, nášmu Pánovi, Duchu Svätému. Otcovi biskupovi Andrejovi za jeho prítomnosť, slávenie aj homíliu, ktorú sme s jeho povolením rozšírili na internetovú stránku. 
          Poďakovanie patrí aj vedeniu mesta Trstená, speváckemu zboru, dychovej hudbe Oravanka, kostolníkom, miništrantom, lektorom, hasičom, otcom karmelitánom za duchovnú obnovu, otcom františkánom za pomoc a spoluprácu pri jej zabezpečení, pracovníkom na ozvučení, hosťom pútnikom zo Zábiedova, Suchej Hory, Hladovky, Čimhovej, Vitanovej, Liesku a ostatným. Nestihli sme si Vás, milí pútnici, uctiť, ale o rok Vám s Božou pomocou vynahradíme aj to. Ružencovým spoločenstvám ďakujem za prípravu pohostenia pre pútnikov, ale aj mestu a Jednote za prípravu pitnej vody. Vedúcej predajne Quo Vadis za škapuliare.
          Osobitne ďakujem za dar relikvií sv. Terézie od Ježiša, karmelitánky, ktorá je príkladom modlitby ako duchovnej podpory misijnej úlohy Cirkvi. Otcovia karmelitáni nám ich darovali, budú v našom chráme nastálo po príprave dôstojného miesta a relikviára. Viem, že mnohé veci z prípravy a darov neboli odovzdané so slávnostným uvedením alebo poďakovaním. Ale teraz je to krásne a Božie – všetci ste svojou účasťou na svätej omši a obetovaním na nej priniesli veľa pre našu farnosť. Duchovné obety a sebazaprenia potrebuje celá farnosť. 

          Pane, príjmy všetky obety na túto slávnosť ako čistú obetu, očistenú aj od spravodlivej túžby po radosti z ich úžitku, ako celopal, aby si Ty bol oslávený!

Juraj Spuchľák, dekan – farár

Homília Mons. Andreja Imricha V Trstenej 18. 07. 2021 – odpust Škapuliarskej Panny Márie

         Drahí bratia a sestry, milí mariánski ctitelia!
         Prišli sme k nohám našej Nebeskej Matky, aby sme ju počúvali, všímali si jej životný príklad a učili sa od nej. Svoj život a všetky svoje sily venovala nazaretskej rodine. Bola v službách svätého Jozefa a v službách Pána Ježiša, ktorého spolu so svätým Jozefom vychovávala a vytvárala mu dobré rodinné zázemie. Z toho mala silné vedomie užitočnosti. Vedomie užitočnosti je veľkým zdrojom šťastia. A dokiaľ v pokoji slúžila Pánu Ježišovi, šťastná bola. Prišiel čas, keď Pána Ježiša odsúdili na smrť a ona spolu s ním prežíva krížovú cestu a bolestne stojí pod krížom. Do jej šťastia vstupuje horkosť. Horkosť z toho, že musí hľadieť na také strašné utrpenie svojho nevinného syna, ktorého tak veľmi miluje. Ale po pochovaní Pána Ježiša prichádza aj pocit  nepotrebnosti. Ten, ktorému slúžila, ktorému bola užitočná je preč, už ju nepotrebuje. Tento pocit nepotrebnosti je veľmi bolestivý, nejde o bolesť tela, ale o bolesť duše. Pri nej človek zosmutnie a niekedy aj zatrpkne.
         Panna Mária ani nezosmutnela, ani nezatrpkla. Ona vedela, že Ježiš Kristus naplnil svoje poslanie určené mu Nebeským Otcom. Vedela, že aj ona naplnila poslanie, ktoré mala pri Pánu Ježišovi. Toto prijala ako čosi, čo sa malo stať. Nezosmutnela ani nezatrpkla preto, lebo sa s plným nasadením ujíma novej úlohy. Z matky Pána Ježiša sa postupne stáva matkou svätého Jána apoštola, potom matkou všetkých apoštolov a nakoniec matkou Cirkvi. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o zdegradovanie z matky Božieho Syna na matku Cirkvi. Keď však na Cirkev hľadíme očami viery, tak v Cirkvi spoznávame tajomné Kristovo telo.  Ak je teda Panna Mária matkou Cirkvi, je stále matkou toho istého ale už mystického Krista. To, čo vo svojom živote uskutočnila Panna Mária, by sme dnešnou rečou nazvali rekvalifikácia. Z matky Pána Ježiša sa rekvalifikovala na Matku Cirkvi.
         V našom živote sa často stáva to isté. Ľudia majú prácu, ktorá ich robí užitočnými. Zrazu sa čosi stane, firma skončí a ľudia sú bez práce. Cítia sa hrozne. Nielen že sa boja o živobytie, ale majú ten bolestný pocit, že sú neužitoční. Spôsobuje to veľa smútku a veľa trpkosti. Tu je veľmi užitočné, ak sa daný človek dokáže čím skôr rekvalifikovať a nájsť si inú prácu, aj keby bola tá práca ťažšia, prípadne menej platená. Mnohí ľudia majú veľkú schopnosť rekvalifikácie, to im pomáha, aby nezosmutneli a aby nezatrpkli. Taká bola Panna Mária.
         Pri našom uvažovaní si všimnime tých ľudí, ktorí dosiahli vek, alebo už vyčerpali svoje sily a odišli, prípadne odchádzajú do dôchodku. Aj na tento odchod sa treba pripraviť. Treba myslieť na to, že ten čas raz príde, vnútorne to prijať a zmieriť sa s tým.
         Jestvujú situácie, že ľudia sú ešte pri dobrom zdraví a v dobrej kondícii. Práca ich baví a tešia sa z nej. Ale na základe ich veku, okolie im dá pocítiť, že už sa s nimi v práci nepočíta a musia odísť. U tých ľudí môže nastúpiť aj smútok aj trpkosť. Ak sú však opravdivými ctiteľmi Panny Márie, nájdu si v spoločnosti miesto, aby boli aj naďalej užitoční. Príjmy už také mať nebudú, ale pocit užitočnosti im možno ešte stúpne a stým stúpne aj pocit šťastia. Takto sa snažia v živote nasledovať Nebeskú Matku opravdiví mariánski ctitelia, ktorí nie sú zatrpknutí, ale ktorí zanietene hľadajú príležitosti konať dobro, aj keď už vstúpili do dôchodkového veku.
         Prednedávnom som sa rozprával s človekom, ktorému pre jeho vek v práci dali najavo, že sa už s ním nepočíta. Tento človek to takto skomentoval: je prirodzené, že ľudia prichádzajú a odchádzajú, taký je život. Je však dôležité, aby každý kto odchádza, odchádzal dôstojným spôsobom.
         Aby bol odchod zamestnanca dôstojný, musia byť na patričnej úrovni obidve strany. Musí k tomu prispieť ten kto odchádza, ale musí vládnuť dobrá atmosféra aj vo firme.
         Bol som na vyšetrení v jedenej nemocnici a na chodbu nemocnice vošiel lekár dôchodca, ktorý tam pred nedávnom pracoval. Keď tam vstúpil, všetci zamestnanci ho vítali s rozžiarenými očami. A ja som si vtedy uvedomil, tento lekár odchádzal do dôchodku dôstojným spôsobom. Preto, keď sa náhodou v tej nemocnici ukáže, všetkým zamestnancom zažiaria oči. Žiaľ, mnohé odchody z pracoviska, či už pre  dôchodkový vek alebo z iných príčin, také nie sú a ľudia odchádzajú zatrpknutí. Znovu však pripomínam, príčina môže byť na obidvoch stranách.
         Seniori, aj keď už nevládzu pracovať, majú vydávať mladej generácii svedectvo viery a tak byť užitoční. To svedectvo budeme vydávať vtedy, ak viera v Boha bude v našom srdci zo dňa na deň pevnejšia. Všetko máme prežívať s odovzdanosťou do vôle Božej a ťažkosti prekonávať s Božou pomocou podľa príkladu Nebeskej Matky Panny Márie. Skutočná odovzdanosť do vôle Božej nás urobí, trpezlivými v bolestiach, nenáročnými voči okoliu a vďačnými za každú prejavenú službu, na ktorú sme odkázaní. Svojim utrpením, ktoré je sprevádzané modlitbou, máme zvolávať Božie požehnanie na tento svet.
         Naša viera má posilňovať v nás lásku k Bohu a dobroprajnosť voči okoliu. Tú dobroprajnosť Pán istotne ocení, lebo on povedal: akou mierou budete merať vy, takou sa aj vám nameria.
          Naša dobroprajnosť sa nesmie skĺznuť do takej formy, že budeme mladej generácii schvaľovať hriešne, ba až bohorúhavé radovánky. Zachovajme si úctu k desatoru a opravdivou úctou k desatoru ukážme svetu správnu cestu do neba. V dnešnom evanjeliu nám Pán Ježiš adresuje tieto slová: „Každý, kto plní vôľu môjho otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat, i sestra, i matka“. (Mt 12, 50). Plniť vôľu Nebeského Otca, znamená podľa vzoru Panny Márie zachovávať desatoro a tak sa stať bratom Ježiša Krista a synom Nebeského Otca. 

         Milí bratia a sestry, aj my starí sme si už zvykli na mnohé veci, ktoré sú úplne v konflikte s desatorom. Treba sa nám spamätať a všetko, čo je proti desatoru, treba uznať ako hriech a pokáním to napraviť. Tak vydáme správne svedectvo viery.
          Uvedomme si, že je to veľká Božia milosť, ak dokážeme naše nedobré skutky uznať pred Bohom ako naše hriechy a ľútosťou sa ich zbaviť. Ako príklad poviem. On vie, že bol opitý, ale raz to nechce uznať ako svoj hriech. Predsa aký hriech, veď som pil za svoje peniaze. On vie, že sa s manželkou pohádal, ale nechce to raz uznať ako svoj hriech, lebo predsa ona začala. Je veľa zlých vecí, ktoré poznáme a nechceme ich uznať ako hriechy. Je to veľká škoda, lebo ak ich neuznáme ako hriechy, tým dávame najavo, že nestojíme o to, aby nám boli odpustené. Mohla by to byť pre nás vo večnosti veľká ťarcha.
         S rokmi naša pamäť už slabne, preto na mnohé hriechy sme už zabudli. Nebojme sa toho. Zabudnuté hriechy nám pri svätej spovedi budú odpustené. Horšie je to s tými hriechmi, na ktoré si pamätáme a nechceme ich uznať ako hriechy.
         Dnešný svet už veľmi veľa zlých vecí nechce uznať ako hriechy. Desatoro odmieta. Nedajme sa pomýliť. Zostaňme verní desatoru a úprimne vyznávajme svoje hriechy. Tým si zachránime svoju večnosť a vyšleme správny signál mladej generácii.

         Prosme dnes, aby nám Panna Mária bola príkladom ako prežívať ťažké životné situácie a nech nám ona u svojho Syna vyprosuje svetlo i silu konať podľa jej príkladu.

Pokorné Máriine znaky

          Jedným z udivujúcich protikladov, ktorý pozorujeme v Bohu, je ten, že drahocenné  a veľké veci ponúka  v obyčajnom obale. Prostota je obľúbeným spôsobom jeho konania, hoci je majiteľom nekonečného bohatstva a krásy. Prostota je rozpoznávacím znamením všetkých ľudí patriacich Bohu a pôsobiacich v jeho Duchu. Objavujeme ju najmä v osobe Márie a znakoch, ktoré používa.
          Škapuliar a ruženec, dary venované každému z nás, sú jej pokornými znakmi. Nakoniec, ináč to ani nemôže byť. Tá, ktorá žije v hĺbkach svojho srdca pokorou a prostotou, nás svojimi znakmi priťahuje, aby sme prežívali tieto pekné postoje. Sám Boh má v nich záľubu, o čom nás uisťuje prorok Izaijáš týmito slovami: „Tak hovorí Vysoký a Vznešený, ktorého trón je večný a meno sväté: Prebývam na vyvýšenom a svätom mieste, ale som s človekom skrúšeným a pokorným, aby som oživil ducha pokorných a vdýchol im život do skrúšených sŕdc“ (Iz 57, 15).
          Škapuliar a ruženec nás vovádzajú do mariánskej pobožnosti, ktorej cieľom je napodobniť Ježiša v Máriinej škole. Pripodobnenie sa je hlavnou úlohou a vedie k nemu cesta modlitby. Čo sa týka škapuliara, Svätý Otec Ján Pavol II. vysvetľoval toto dvojité tajomstvo takto: „Znak škapuliara nám pripomína dve pravdy: jedna z nich hovorí o neustálej starostlivosti Panny Márie, a to nielen na ceste života, ale aj vo chvíli prechodu do plnosti večnej chvály; druhá zdôrazňuje, že pobožnosť voči nej sa nemôže obmedzovať iba na modlitby a holdy pri určitých príležitostiach, ale má tvoriť habit, čiže udávať stály smer kresťanskému spôsobu života, založenému na modlitbe a vnútornom živote prostredníctvom častého prijímania sviatostí a konkrétnych skutkov milosrdenstva telesného i duchovného. Tým sa škapuliar stáva znakom zmluvy a zjednotenia medzi Máriou a veriacimi; vyjadruje totiž konkrétnym spôsobom dar svojej Matky, ktorý Ježiš dal na kríži Jánovi a cez neho nám všetkým, ako aj  to, že nás a Jána zveril Márii, ktorú ustanovil za našu duchovnú Matku“.  

          Milí veriaci z farnosti Trstená, ako Bratia  preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel,  vám ponúkame škapuliar, dar našej Matky, aby ste dostali pokorný, ale účinný prostriedok na ceste nasledovania jej Syna práve v každodenných situáciách. Budeme veľmi radi, ak sa presvedčíte o jeho účinnosti

Bosí karmelitáni zo Starých Hôr a Banskej Bystrice 

Láska je naším poslaním …

          Milí bratia a sestry, 
          keďže v celej našej katolíckej Cirkvi prežívame Rok sv. Rodiny a v dnešnej dobe je na rodinu útok z každej strany, mali by sme sa spoločne zamýšľať na rôznymi témami, ktoré sa dotýkajú života rodiny. 
          Láska je naším poslaním – toto sa dotýka nielen života rodiny, ale aj života ľudí, ktorí sa zasvätili Bohu. Dotýka sa to každého z nás. Lebo láska je poslaním nás všetkých. Bez lásky je život ťažký, prázdny a doslova až nezmyselný, nielen v rodine, ale aj v zasvätenom živote. Človek bez lásky je ako človek bez duše. Benedikt XVI. napísal, že „kresťan je človek, ktorý sa stretol s osobou Ježiša Krista, v tejto osobe  spoznal, že Boh je láska a v túto Lásku uveril“ (Deus caritas est, 1).
          Boh je láska. Stvoril nás na svoj obraz, aby sme mali účasť na jeho živote a radosti – sme stvorení  z lásky a pre lásku. „Práve láska robí ľudskú osobu autentickým obrazom Najsvätejšej Trojice, Božím obrazom“. Zvlášť to vidíme v rodine, kde viac osôb, čiže otec, mama a deti, nič viac a nič menej, žije vo vzťahoch lásky a v láske sa stávajú obrazom Najsvätejšej Trojice.
          Povedať, že človek je stvorený na obraz a na podobu Boha, znamená  povedať, že aj to, že je povolaný byť pre iných, stať sa darom. Byť vo vzťahu lásky. Boh nám teda dal poslanie. Sme na svete preto, aby sme prijímali Božiu lásku a preukazovali ju iným. Človek nemôže žiť bez lásky. Poslaním rodiny, ale aj každého jednotlivo je láska.
          Boh chce láskou uzdraviť hriechom a najmä pýchou zranený svet. Naším poslaním či už v rodine, alebo Bohu zasvätenom živote je láska. Láska do krajnosti, akú ukázal Ježiš pri Poslednej večeri. Ježiš ukázal lásku v službe – keď umyl apoštolom nohy a ukázal ju aj v obete, keď prijal utrpenie kríža za spásu všetkých. 
          V manželstve a rodine sú dôležité a potrebné aj vonkajšie prejavy lásky. Ľudia sa veľmi ochudobňujú, ak si v rodine nedokážu navonok prejaviť  lásku v podobe citu, nežnosti, objatia. Matka Terézia z Kalkaty a pred ňou mnohí iní často hovorili, že nejde o to, aby sme robili veľké veci, ale aby sme robili tie malé s veľkou láskou. 
           Drahí bratia a sestry, prosme v tomto Roku sv. Rodiny, aby sa naše rodiny stali oázami i školami lásky. A aby táto čnosť nechýbala nielen rodinám, ale ani našim spoločenstvám a životu každého z nás.

Martin Tešla, kaplán

Pastiersky list a mimoriadny oznam

Na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020, ktoré obmedzuje slobodu pobytu a pohybu zákazom vychádzania, a na základe Vyhlášky 77 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, nadobúdajúcej účinnosť 1. januára 2021, budú vo všetkých slovenských diecézach a eparchiách od 1. januára až do 24. januára 2021 pozastavené verejné slávenia bohoslužieb. Slovenskí biskupi toto nariadenie zobrali na vedomie a kňazov i veriacich žiadajú o jeho dodržanie, zároveň tiež prosia o veľkú trpezlivosť, ktorá bude pre dané obdobie mimoriadne potrebná.

Kňazi môžu sláviť v chrámoch súkromné bohoslužby bez účasti veriacich. Takéto súkromné bohoslužby je možné streamovať. Kňazovi pri tom však smie pomáhať len nevyhnutná asistencia. Počet osôb pre streamovanie súkromnej bohoslužby je na základe platného zákazu stretávania obmedzený na kňaza plus max. 5 osôb. 

Krsty, sobáše a pohreby je možné sláviť, sú však obmedzené maximálnym počtom 6 účastníkov vrátane kňaza a podmienené dodržaním hygienických opatrení.

Chrámy: nesmú sa v nich ale konať nijaké hromadné podujatia: to sa týka verejného spovedania aj rozdávania svätého prijímania.

V nebezpečenstve smrti je, samozrejme, možné individuálne vyslúžiť potrebné sviatosti zomierajúcemu.  

Pastiersky list KLIKNITE TU: PLNový rok 2021

Podľa nariadení biskupského úradu v Spišskej Kapitule spracoval Juraj Spuchľák