Príhovor kňaza

Milí bratia a sestry,
          po dlhšom čase ako aj pre predĺženie núdzového stavu, vďaka ústretovosti a ochote mnohých ľudí, prichádzam s nápadom pokračovať vo vydávaní nášho infolistu tak, aby sa dostal najmä tým, ktorí nemajú k dispozícii internet alebo sociálne siete. Tento infolist chcem adresovať aj tým, ktorí tieto technológie majú.  Je veľmi osožné, aby sme si prezreli oznamy aj v tlačenej podobe a aby sme si ich mohli v pokoji prečítať a znova prehliadnuť. Tak si ich iste lepšie zapamätáme.
           Dnes sa chcem venovať práve možnosti, ktorú máme vďaka tejto dobe a ktorú prežívame spoločne trávením chvíľa v domácnostiach, teda  možnosť hovoriť s mladými ľuďmi. Šéfredaktor časopisu Rozmer vo svojom poslednom úvodníku – Boris Rakovský – hovorí: „Napriek tomu, že sa chválime novými technológiami a veda značne pokročila, o to väčšmi sa medzi ľuďmi lavínovite šíria rozmanité povery a mnohí z nás sú unášaní vlnami iracionálneho ezoterického zmýšľania. Zdravý „sedliacky” rozum sa dnes nejako nenosí, vyšiel z módy …“  
          Mladí ľudia hľadajú: pravdu, lásku, zmysel. Často sa búria, ale pritom túžia byť akceptovaní a milovaní. Vedia to, pochopiteľne, aj rozliční „náborári“ siekt, a preto je také dôležité, aby im, obzvlášť v tomto ich zraniteľnom a nestálom životnom období, nenaleteli. Lenže zhovárame sa vôbec s mládežou o týchto veciach? Alebo tomu, ako je to bežné, aj pri mnohých iných veciach nechávame „voľný priebeh”? A ak predsa, akých chýb by sme sa mali v takýchto diskusiách vyvarovať, aby sa naše rady neminuli účinkom?
          Predovšetkým by sme sa mali vyvarovať nadradenosti, odovzdávania pocitu, že máme vo všetkom pravdu. Na druhej strane naša viera sa musí opierať o naše silné presvedčenie, že je správne ísť za Kristom a že v Cirkvi nájdeme pravé učenie. Zároveň aj v Katechizme dokážeme objaviť odpovede na základné otázky našej viery, teda také odpovede, ktoré nám ukážu smer – čo je tajomstvo a čo je osvetlené. Napríklad v utrpení môžeme nájsť cestu ku svetlu ducha, ktoré nám ho pomôže uniesť. Ale odpoveď na to: prečo je vo svete utrpenie, nenájdeme v našom živote. To je našim očiam skryté. Teda mali by sme vedieť, a odovzdať to iným aj mladým, čo je pre nás tajomstvo a čo je pre nás jasné. 

Prajem Vám veľa sily a svetla Ducha Svätého pri vyznávaním našej viery.

Juraj Spuchľák, dekan – farár

Podklady na rozjímanie. 

           Rodina a manželstvo ako misijná základňa, aj misijné územie. Prvé prostredie, kde viera osvecuje ľudské mesto, je rodina. Sľúbiť lásku navždy je možné, len ak človek objaví väčší plán, než sú jeho vlastné projekty, ktorý nás podopiera a umožňuje darovať milovanej osobe celú budúcnosť. Viera v rodine sprevádza všetky životné obdobia… Deti sa učia dôverovať láske svojich rodičov. Mladí túžia po veľkom živote. Kristus im dáva pevnú nádej, ktorá nesklame.

          Viera nie je útočiskom ľudí bez odvahy, ale rozletom života. (Emauzy s. 94) Základ viery spočíva na Božej vernosti, ktorá je mocnejšia ako každá naša krehkosť. Sila našej viery Misionár medzi kmeňmi Batak. V juhovýchodnej Ázii, kde žije tento kmeň, prišiel misionár. Náčelník kmeňa mu dal dva roky na zvyky a presvedčenie domorodcov, že sa ho oplatí počúvať. Tie zvyky mal spoznať a vžiť sa do nich. Po určitom čase náčelník povedal: – Vieme, čo je pravda, pretože my máme zákony, ktoré hovoria, že nesmieme kradnúť, klamať, ani si vziať susedovu ženu. – Povedal náčelník misionárovi. Preto je potrebné, aby si ukázal, v čom je tvoje náboženstvo lepšie, ako naše. Misionár povedal: – Ale môj Pán mi dáva silu, ktorú potrebujem, aby som tieto zákony mohol dodržiavať. Náčelník: – Naozaj môžeš naučiť môj ľud žiť lepšie? Misionár: – Nie, ale ak uveria a príjmu Ježiša Krista, Boh im dal silu urobiť, čo je správne. Preto mu dovolili ostať 6 mesiacov a potom aj dlhšie. Náčelník po určitom čase: – Tvoje náboženstvo je lepšie, ako naše, pretože tvoj Boh chodí s ľuďmi a dáva im silu robiť dobre veci, ktoré od nich žiada. (Emauzy 95)

          Terajší ľudia nie sú úprimní, ako domorodci a náčelník, ale ľahostajní a prefíkaní. Neocenia iného dobrotu zo závisti a zneužívajú ju svojím egoizmom, nespravodlivo kritizujú pre živenie čierneho kúkoľa alibizmu vlastného srdca. Preto musíme s tým rátať a neočakávať ocenenie dobroty, iba od Boha. Blízkosť… a veľkosť Čím sme bližšie veci, sú väčšie. Tu sa týka nášho pohľadu a fyzických zákonov. Vo vzťahoch je to často opačne – najbližší sú pre nás najmizernejší a najmenší. Ne-misionárka, svätá Terézia s Lisieux, je patrónkou misii. V jednom zo svojich spisov píše: Svätá Terézia z vízie hovorí: Moje nesmierne túžby ma učili. Preto som hľadala v listoch svätého Pavla, aby som konečne našla odpoveď. Pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou. Vtedy som s najväčšou radosťou výkríkla: Ježišu, moja láska, konečne som našla svoje povolanie: mojím povolaním mi láska. Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi a toto miesto si mi dal ty, môj Bože. V srdci Cirkvi, mojej matky, ja budem láskou, a tak budem všetkým a moja túžba sa splní. “

          Matka Tereza: “Ježišov smäd po ľuďoch utešujem tým, že jeho lásku odovzdávam v službe chudobným.“ – hovorí matka Tereza. Skutkami zameranými na spásu a posvätenie duši uskutočňujeme túto lásku. Ježiš na kríži cítil nie po nápoji, ale po ľuďoch, po našej láske.“  (Cestami milosrdenstva str. 51)

JURKO, J.: Na ceste do Emauz. II./A. Kapušany: Bens 2015, ISBN: 978-80-89679-11-9, str. 94 n
KOLODIEJCHUK, B.: Cestami milosrdenstva. Spolok svätého Vojtecha : Trnava, 2020. ISBN: 978 – 80 – 8161 – 373 – 9, s. 50 n.

          Svätý Otec František veľmi zdôrazňuje potrebu likvidácie kritéria hodnotenia prínosu človeka len podľa miery zisku, aký prináša jeho činnosť bez ohľadu na to, či je tvorivá alebo špekulatívna.  To v skratke.

Drahí bratia a sestry,
          po širokých moriach sveta sa plavia lode, ktoré majú vo svojom nákladnom priestore velikánske kontajnery, ktoré sa potom rozvážajú železnicou alebo kamiónmi na miesto určenia. Každý z nich obsahuje veľké množstvo tovaru.
          Každý deň v roku sa kvôli búrkam potopia v mori 4 kontajnery. Avšak do cieľa dorazí 130 000 000 kontajnerov. V roku 1992 sa potopilo niekoľko takýchto kontajnerov naraz, v ktorých boli detské kúpeľňové hračky. Potopilo sa aj 7000 plastových kačičiek. Niektoré z nich sa neskôr ľahko našli – pretože sa o tom vedelo – pri brehoch Aljašky – potopenie kontajnerov sa odohralo vo vzdialenosti niekoľko 1000 km od Aljašky. Neskôr sa niektoré kačičky našli pri Austrálii. Aj v Antarktíde. Jedna z nich plávala po mori 15 rokov – až priplávala a zachytila sa na brehoch západného Škótska. To jasné ukázalo, že celá zem je poprepájaná morskými prúdmi úplne tak, že všetky vody tvoria jeden celok. Dovtedy to ľudia nevedeli.
          V súčasnej dobe máme obmedzené používanie svätenej vody. Myslím na kostolné sväteničky, ktoré sú už dlho prázdne – zdá sa, že ešte dlho budú. Namiesto nich sa pri vstupe do kostolov objavili dezinfekčné stanice, ktoré rozprašujú na naše ruky dezinfekčný prostriedok.
          Tak vlastne vznikla aj svätená voda, v ktorej je soľ. Ako dezinfekčný prostriedok. Avšak voda samotná pripomína nielen v kostole krst. Veď krstom sme znovuzrodení pre Krista – pri krste sa odohráva na duši neviditeľná podstatná premena – omytie z hriechov. Vonkajšími znakmi sú slová krstiaceho a samotné liatie vody.
          Aj preto, aby sme si pripomenuli túto úlohu svätenej vody a krstu, budeme v nedele prežívať kropenie vodou – na začiatku svätej omše. A aj preto je veľmi užitočné, aby sme nezabúdali na prežehnanie sa pri vstupe do kostola – hoci aj hneď po použití dezinfekčného prostriedku s myšlienkou, aby nás Boh očistil na duši. Veď tak, ako je telo prepojené s dušou, tak je prepojená aj symbolika vody ako očistného prostriedku pri krste. S krstom a samotnou Božou milosťou.
          Tak, ako je more prepojené navzájom morskými prúdmi po celom svete, tak je prepojená aj potreba čistoty – nielen od viditeľnej špiny, ale aj od neviditeľných nákazlivých zárodkov, ktoré môžu zničiť naše telesné, ale – a to treba zdôrazniť – duševné zdravie. Našu spásu. Preto pri použití dezinfekčného prostriedku myslíme na svoj krst a to nielen kostole, ale aj doma. Aby sme tak boli stále prepojení s Bohom a jeho milosťou, ktorú sme dostali pri krste.

Juraj Spuchľák, dekan – farár 

Drahí bratia a sestry!
          Každý z nás počíta s tým, že všetko, čo príde akokoľvek nepríjemné a ťažké – čiže kríž, sa vráti znova alebo sa môže vrátiť. Dnes máme pred sebou a trochu aj za sebou už veľa z ťažkostí, ktoré súvisia s prekonávaním obmedzení červenej zóny. 
          Ďakujem všetkým vám, ktorí sa chováte dôstojne, nešírite nepravdivé reči alebo klebety. Neoverené správy, ktoré šíria strach alebo dôležitosť vlastnej osoby.  Ďakujem vám, ktorí prekonávate strach a nesnažíte sa ho liečiť konšpiratívnymi teóriami, ktoré v konečnom dôsledku zanechávajú nenávisť. Ďakujem vám, ktorí prekonávate a nesiete kríž každý kríž v živote tak, že ho premieňate spolu s Ježišom na požehnanie a zveľaďovanie nielen duchovného života, ale vôbec spoločného dobra okolo nás. Ďakujem vám za starostlivosť o starých a chorých! Ohrozených. Aj o deti. Tieto dni sú pre nás veľkou príležitosťou, aby sme boli pre nich príkladom, povzbudením, ale aj znakom Kristovej prítomnosti.
          Druhá vlna nákazy je tak vďaka vám všetkým začiatkom dobra a Ježišovej prítomnosti. 

Juraj Spuchľák, dekan – farár