Budem ako strom

  Dnešné čítania náš pohľad upriamujú na symboliku stromu. Strom ako taký v sebe veľa skrýva, a je na každom z nás čo si z neho vezmeme alebo poodhalíme.
      Sväté Písmo spomína strom na mnohých miestach: rajská záhrada (strom života, strom poznania dobra a zla), Abrahám stál pod stromom, keď ho navštívil Pán, kto je verný Zákonu je ako strom zasadený pri vode, na púšti sa horké vody stali sladkými po tom, čo Mojžiš vložil vetvičku zo stromu do vody, strom sa pozná podľa ovocia, hovorí Pán a v knihe Zjavenia sa vyvolení budú tešiť z ovocia zo stromu života.
       Horčica (Brassica nigra) bola v čase Pána Ježiša ničím viac než burinou, ktorá rástla popri „hradských“ cestách, ako to môžeme vidieť napríklad ešte dnes v Sýrii, alebo slúžila ako deliaci pás medzi pozemkami. (viď obrázok.)
Horčičné semiačka nie sú úplne najmenšie, ale v porovnaní s inými sú najmenšie. Zaujímavé je horčica v tamtých časoch nemala žiadne výnimočné postavenie ani využitie v bežnom živote, ako napr. v gastronómii. V Evanjeliu sa často niečo malé a ľahko prehliadnuteľné stáva niečím veľkým a dôležitým. 
       Dnes sa do popredia dostala téma stať sa veľkým, robiť veľké veci, byť veľkým očiach druhých (zarábať veľa, vlastniť veľa, robiť veľa), celkovo byť dôležitý.  Radi bývame dôležití:) A keď už náš život je za polovičkou a naša dôležitosť upadá, tak sa snažíme tak hlúpo ponižovať druhých, aby sme sa opäť mohli cítiť dôležitými (hovorí sa tomu ohováranie, veľmi „pekné“ zlo zo stromu poznania dobra zla, na pohľad lákavé a a na jazyku taj chutné). Kto si ešte neochutnal, blahoslavený jest.
       V dnešnom evanjeliu je Pán tým, ktorý dáva veľkosť: „semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie.“ Nie z našich vlastných síl sa stávame veľkými, ale to Boh pôsobí v nás, že konáme a aj chceme, čo on dáva. A jeho cesty nie sú našimi cestami, naše myšlienky nie sú jeho myšlienkami. Tu dám príklad Božieho konania v srdci človeka, aby sme videli ako vyzerajú Božie myšlienky v srdci človeka, tak vzdialená od našej pýchy a egoizmu, ktoré vtláčame do súčasnej podoby nášho kresťanstva, t. j. nasledovanie Krista. Slová patria Ignácovi Antiochijskému (rok 107), veľkému biskupovi a mučeníkovi zo Sýrie, ktoré napísal cestou do Ríma, kde mal byť umučený: „Nechajte ma, aby ma zožrali zvery, pomocou ktorých môžem dosiahnuť Boha. Som Božím zrnom a musím byť rozomletý zubami šeliem, aby som sa stal čistým Kristovým chlebom.
       Veľké diela v nás koná Pán a sú to iné cesty ako sa nám skrze dnešné vzory ponúkajú, a ktorým žiaľ už aj my veríme v tejto na výkon zameranej dobe. Skutočný výkon je Božie pôsobenie v nás, ktoré sa neriadi pravidlami úspechu, ale vsadzuje nás do poriadku Božieho Ducha, ktorý je pre ľudí bláznovstvom a pohoršením, lebo je školou kríža, kde celkom ustupuje do pozadia akýkoľvek pocit krivdy, hnevu alebo odporu. Ešte veľa vody zrejme pretečie, kým sa v našom postkomunistickom zmýšľaní robiť, robiť, robiť, presunieme ku postoju  Nech v nás pôsobí Pán. Prajem nám všetkým vieru, že Bohu nič nie je nemožné a otvorenosť na jeho pôsobenie v nás.

Peter Vnučák OFM

Ohlasovať – neohlasovať?

      (Hlasovať – nehlasovať?)
      „Čo mám robiť?“ – Pýtajú sa mnohí rodičia mladých alebo dospelých detí. – „Moje deti povedia, že náboženstvo je zdrojom konfliktov. Alebo že dnes je iná doba a náboženstvo je prekonané…“
      Pred 10 rokmi obnovili veľkú aulu pápežskej Urbanovej univerzity v Ríme a dali jej meno po Benediktovi XVI.. On pri tej príležitosti pripravil prednášku, v ktorej odpovedal práve na tieto otázky súčasnej doby:
Cirkev Ježiša Krista sa nikdy netýkala jediného národa alebo jedinej kultúry, ale od začiatku bola zameraná na celé ľudstvo. Posledné slová, ktoré Ježiš povedal svojím učeníkom, boli nasledovné: „Urobte mi učeníkov zo všetkých národov.“
      A v okamihu Turíc apoštoli hovorili všetkými jazykmi, čím mohli silou Ducha Svätého ukázať celú šírku svojej viery. – Tak píše Benedikt XVI. vo svojej prednáške.
      Prorok Zachariáš ohlasoval mesiášske kráľovstvo, ktoré majú stiahnuť od mora až k moru a malo byť kráľovstvom pokoja (Zachariáš 9,9 a nasledujúce). Vzkriesený Pán povedal apoštolom a ich prostredníctvom učeníkom všetkých čias, aby zaniesli jeho slovo až dokončím zeme a urobili z neho jeho učeníkov.
      Ale naozaj to ešte platí? Tak to som nohy pýtajú v rámci Cirkvi aj mimo nej. Naozaj sú misie ešte aktuálne? Nebolo by primeranejšie stretať sa v medzi náboženskom dialógu a spoločne je slúžiť veci pokoja vo svete?
      Proti otázka znie: môže dialóg nahradiť misie? Dnes si totiž mnohí myslia, že náboženstva by sa mali vzájomne rešpektovať a pomocou dialógu sa stať spoločnou silou pokoja. Tým sa viackrát vyjadruje pred poklad, že rôzne náboženstva sú variantmi jedinej a tej istej skutočnosti. Predpokladá sa, že autentická pravda o Bohu je v konečnom dôsledku nedosiahnuteľná a že nanajvýš je možné niečo neomylné predložiť len rôznosťou symbolov. Toto zrieknutie sa pravdy sa zdá realistické a užitočné pre pokoj medzi náboženstvami vo svete. A predsa je to smrtonosné pre vieru.
      V našej dobe čoraz viac silný hlas tých, ktorí nás chcú presvedčiť, že náboženstvo ako také je prekonané. Pre konanie človeka by malo byť orientáciu iba kritický rozum. Ak by sme považovali tento spôsob myslenia za jediný platný, viedlo by to k umenšeniu človeka, odnímali by sme mu podstatné rozmery jeho existencie. Keď už niet priestoru pre „ethos“, čiže kultúru a morálku, človek sa stáva menším. Je teda na nás veriacich, aby sme vždy znova otvorili dokorán dvere, ktoré povedú ponad techniku a čistý pragmatizmus k celej veľkosti našej existencie, na stretnutie so živým Bohom. Odpoveďou na to, ako vo svetle takýchto otázok ohlasovať evanjelium aj na domácej pôde a u našich najbližších susedov je to, že láska sa túži odovzdávať. Pravda sa túži komunikovať. Radosť sa túži odovzdávať.
      Miestom stretnutia Boha a človeka je láska. Svätý Ján hovorí: A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku.
Ježiša Krista neohlasujeme preto, aby sme získali pre naše spoločenstvo čo najviac členov; tým menej kvôli moci. Hovoríme o ňom, lebo cítime, že musíme odovzdávať radosť, ktorá nám bola darovaná. Preto hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo štátneho parlamentu, alebo mestského zastupiteľstva môže hocikto. Ale ohlasovať evanjelium môže len ten, komu nejde o moc a o počty a zisk, iba ten kto cíti radosť z toho, že poznal Krista a chce radosť odovzdať ďalej. Tak! A vysúkať rukávy!   

Juraj Spuchľák,  farár

Radujte sa!

       „Milosť  Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Ducha Svätého nech je s Vami všetkými.“ Tieto slová apoštola Pavla podávajú dokonalý obraz Boha – Boha, ktorý je jediný v Najsvätejšej Trojici, Boha, ktorý je láska, Boha, ktorý skrze milosť prijíma za synov, Boha, ktorý zjednocuje so sebou v láske, Boha, jedného v podstate, ale v troch Božských osobách.
       Božie slovo hovorí o Bohu Otcovi, ktorého Mojžiš nazýva milosrdným a láskavým Bohom, trpezlivým a veľmi ľútostivým Bohom, a svätý Pavol ho nazýva Bohom lásky a pokoja. To je Boh, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Božie slovo hovorí o Božom Synovi, ktorého Otec posiela pre spásu sveta. On svojou smrťou zabezpečil človeku milosť a zničil všetky jeho neprávosti. Božie slovo hovorí o Duchu Svätom, skrze ktorého má človek účasť s Otcom i Synom. Boh pokoja a lásky je so mnou. Akú radosť ponúka vedomie tejto skutočnosti.
       „Dnes teda vedz a vezmi si k srdcu“, ty, ktorý si pokrstený v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, že si dostal všetky Božie dobrodenia. Bol si povolaný pred stvorením sveta, aby si mal podiel na dedičstve Božích synov. Boh Otec posiela svojho Syna pre teba. Boží Syn za teba zomiera na kríži. Od prvého okamihu tvojho jestvovania sa o teba stará Boh. Krstom si sa stal chrámom Ducha Svätého, odvtedy je Boh s tebou každý deň a bude až do skončenia tvojich dní a potom naveky. Bol si posilnený sviatosťou birmovania, vo sviatosti zmierenia nachádzaš prameň očistenia, vo svätom prijímaní prichádza k tebe sám Kristus. On posväcuje tvoje manželstvo, osobitnou milosťou napĺňa tých, ktorých povoláva ku kňazstvu.
       Aký dobrý je voči človeku Boh! Všetko to svedčí o tom, že ma miluje. A mne sa môže stať, žeby som o tom nevedel, a mne sa môže stať, že by som neoslavoval Božiu lásku, a mne sa môže stať, že by som sa zriekol tejto lásky, a mne sa môže stať, že by som sa nezaujímal o Boha? Veď len tí, „ktorých vedie Boží Duch, sú božími synmi“. Ak budem zachovávať jeho zákony, Boží Duch naplní celú moju bytosť a ten Duch dosvedčí moje Božie synovstvo a privedie ma do večnej slávy. 

Marek Gavalier, kaplán

Charita a jej poslanie v našej farnosti

          Každý kresťan pri krste prijíma pomazaný krizmou, aby mal podiel na úrade Krista Kňaza, Proroka a Kráľa. Farnosť ako spoločenstvo kresťanov má takisto poskytovať svedectvo o Kristovi cez kázanie a ohlasovanie Evanjelia (prorocký úrad), vysluhovania sviatostí (kňazský úrad) a cez službu charity (kráľovský úrad). Je to povolanie pre kresťana aj pre farnosť a diecézu. Preto je tu aj naša Farská charita v Trstenej, ktorú chceme predstaviť s jej novým projektom. Projekt má ambíciu prerásť do filiálok našej farnosti.
         V apríli 2023 sme boli oslovení koordinátorkou farských charít a dobrovoľníkov pri Spišskej katolíckej charite, aby sme obnovili činnosť farskej charity, ktorá v našom meste mala v minulosti silnú základňu pod vedením p. Márie Schifferdeckerovej.
         V roku 2023 sme cez Spišskú katolícku charitu realizovali tri projekty pomoci, keď bola možnosť pomôcť núdznym rodinám formou nákupu nevyhnutných spotrebičov pre domácnosť, zdravotníckych pomôcok, nákupu tuhého paliva, úhradou nájomného a pod.
          Pomoc touto formou je stále aktuálna, len potrebujeme vedieť, komu pomôcť a koho osloviť.
          Ďalšou aktivitou bol projekt Detský balíček lásky – s cieľom zapojiť naše deti do dobročinnosti. Oslovili sme rodičov, deti i učiteľov Základnej školy Rudolfa Dilonga, ktorí sa zapojili do projektu a  pripravili darčeky deťom žijúcim vo vojnových podmienkach Ukrajiny neraz bez uspokojenia základných potrieb vrátane lásky rodičov a blízkych, o ktorých vojnou prišli. Boli sme milo prekvapené odozvou a množstvom darčekov, ktoré pripravili na odoslanie deťom v ohrozených mestách  Charkov a Cherson.
          Pracovníčky charity farnosti využili kontakty s bývalými dobrovoľníkmi, ktorí sú už vo vyššom veku, aby sa stali súčasťou nášho charitatívneho spoločenstva spájaním sa v modlitbe za našu farnosť a za našu charitatívnu činnosť.
          Na stretnutí farských charít Oravy s otcom biskupom Jánom, ktoré bolo v Trstenej, riaditeľ Spišskej katolíckej Charity povedal – jedna z najhorších núdz súčasnosti je samota – nie nedostatok oblečenia, jedlo, financie.
          Našu prácu inšpirujú aj tieto apoštolove slová: „Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska – Prvý list svätého apoštola Jána I Ježišove: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“
          Teraz vás chceme osloviť s informáciou o zavedení Služby Šimon – aby sme osamelým vo farnosti pomohli prežívať ich starobu a pomáhali, ako Šimon Cyrenejský pomáhal Ježišovi niesť jeho kríž.
          Na stolíku farského kostola sú letáčiky s informáciami o  tejto službe, kde chceme slúžiť a tiež pozývame aj vás na spoluprácu. Možno poznáme v našej farnosti osamelo žijúceho starkého/starenku. Máte vedomosť o tom, že by sa potešili pravidelným návštevám našich dobrovoľníkov. Alebo sami chcete byť dobrovoľníkom alebo dobrovoľníčkou tejto pomoci.
          Viem že je to veľmi citlivá oblasť starostlivosti o iných ľudí, ale v prvom rade je dobre, aby to bola vydaná pomoc a zároveň aby to nikoho neobťažoval ale naopak aby sme mali istotu, že robím radosť a pomáhame. Ako farnosť cez farskú charitu.
          V čom chceme byť nápomocní? Láskavá prítomnosť, trpezlivé počúvanie:

  • Pomoc pri nakupovaní, drobných prácach v domácnosti
  • Sprevádzanie do kostola, k lekárovi…
  • Spoločná modlitba, čítanie Svätého písma.
  • Na forme a frekvencii pomoci sa spoločne dohodneme.

              Ak sa aj neprihlásite k nám, prosím, všímajte si ľudí okolo seba a dajte si predsavzatie, že sa budete viac navštevovať – aspoň 2x do mesiaca niekoho navštívite a hlavne ľudí, ktorí sú sami, aj keď majú deti.

    Kontakt: 0917 423 887 Zita Jankolová, koordinátor farskej charity.

    Aj z materiálov koordinátorov charity pripravil.
    Juraj Spuchľák, farár – dekan

Život s Duchom Svätým


     Na čom v našom živote skutočne záleží? Čo je pre nás to najdôležitejšie? V čo najviac dúfame?
     Naša nádej má dôvod existovať a je darom od Boha vtedy, ak je založená na nejakom prísľube, na niečom, čo nám Boh prisľúbil. Skúsme sa teda zamyslieť nad tým, čo Boh sľúbil nám všetkým. Už pri krste sme dostali prísľub: že budeme mať život Božích detí. Ale tu si niekto napríklad povie: „Tak ako to, že som prišiel o prácu? Božie dieťa, o ktoré sa Boh stará, predsa nemôže stratiť prácu! Ak som Božie dieťa, všetko v mojom živote musí ísť bez problémov!“ Nie, ak si Božie dieťa, nasleduj Ho v láske. Nakoniec, ani Pán Ježiš to nemal na zemi jednoduché.
     Čo nám to teda vlastne Boh sľúbil? Boh nesľúbil, že ti vyrieši všetky tvoje problémy, ale sľubuje, že ti daruje Ducha Svätého. V Knihe proroka Ezechiela znie tento prísľub takto:  Dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich. (Ez 36, 26-27)
     Boh teda sľubuje nové srdce, nie novú situáciu. Napr. môžem byť vážne chorý a byť pre to na Boha naštvaný. Ale čo mi Boh sľúbil? Sľúbil mi snáď pevné  zdravie? Nie, sľúbil mi Ducha Svätého aj v situácii mojej choroby. Viem, že keď Ho žiadam o Ducha Svätého, On mi Ho dá. Tomuto prísľubu môžem veriť. Toto je nádej, ktorej splnenie môžem očakávať. Nádej života s Kristovým Duchom v srdci. A to bez ohľadu na to, či dostanem prácu alebo nie; alebo či som zdravý alebo nie…
     Istý kňaz, chorý na rakovinu, hovorí: „Iste, som krehký človek a tak dúfam, že sa budem cítiť lepšie, že nebudem príliš trpieť. Avšak moje zdravie sa nezlepšuje.  Napriek tomu si myslím, že Pán je veľmi verný, pretože mi dal dar pokojného a veselého života; dal mi schopnosť bojovať, aj keď som vstúpil do temnoty a nechápal, čo sa to deje. Nikdy sa ma nevzdal. Nedúfam, že môj život bude bez problémov, ale že budem mať vždy a za každých okolností ten správny postoj.“
     Mať nové srdce, to znamená cítiť a zažívať prítomnosť Ducha Svätého v každom okamihu môjho života a za každých okolností. Tento Duch ma učí rozlišovať, čo je skutočne dôležité, robí ma schopnejším milovať a budovať vzťahy, oslobodzuje ma od strachu a trápenia sa nad tým, čo bude zajtra. V tomto Duchu viem a som si istý, že Boh je verný a že ma nikdy neopustí.         

Peter Brindzák,  OFM