24. nedeľa v Cezročnom období 15.09.2019

 Ty si sláva nášho národa, ty si radosť nášho ľudu.“

     Modlitba o úspech
     Príklad Sedemolestnej je pre nás veľavravný. Dnešná slávnosť má nielen nádych Mariánskych pútí a modlitieb jej ctiteľov, ale má aj nádych odovzdanosti Trojjedinému Bohu. A to nie zdanlivej, alebo demonštratívnej či diplomatickej, ale skutočnej – nasýtenej krvou a zriekaním, ale aj pokojom srdca a láskou.
     Páter Špidlík hovorí Pavlove slová: „Nechcem sa chváliť ničím iným, iba krížom nášho pána Ježiša Krista.“ Bohu patrí všetka sláva a chvála. Kristus tu na zemi nie je slávny, ale potom po utrpení a zmŕtvychvstaní áno. Aj my odumrime hriechu a po našej smrti hriechu aj tej našej, ktorú čakáme potom to pozemskom živote, budeme slávni, ak s ním tu zomrieme. Ak v ňom zomrieme a to nielen hriechu ale tak naozaj prechodom na druhý svet. Teraz sa však musíme učiť odumierať, aby sme získali život – večný. A preto si musíme korigovať aj naše prosby, ktoré mu adresujeme po vzore Sedembolestnej Panny Márie.
     V čakárni jednej nemocnice v New Yorku možno prečítať nápis: „Prosil som Ťa, Pane, o silu, aby som získal úspech. Urobil si ma slabým, aby som sa naučil byť poslušným. Prosil som Ťa o zdravie, aby som mohol urobiť veľké veci a ty si mi dal chorobu, aby som mohol robiť lepšie skutky. Prosil som Ťa o bohatstvo, aby som bol šťastný. Získal som chudobu, aby som sa stal múdrym. Prosil som Ťa o silu, aby som získal úctu ľudí a Ty si ma urobil slabým, aby som prejavil záujem o Teba. Prosil som Ťa o priateľstvo, aby som nebol sám a Ty si mi dal srdce pre lásku ku všetkým bratom. Nezískal som nič z toho, o čo som prosil. Získal som predsa všetko, po čom som túžil. Vďaka Ti, Pane!“
     Panna Mária je pre nás vzorom modlitby. Aj podľa tej, ktorá visí v nemocnici New Yorku.
     (PELLEGRINI, P.: 365 zamyslení na každý deň. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 1998, s. 85.)

Juraj Spuchľák, dekan – farár

23. nedeľa v Cezročnom období 08.09.2019

Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.“ (Ž 90)

     Milí bratia a sestry!  
     Zdá sa, že žijeme vo svete, ktorý preferuje mať čoraz viac.  Čoraz viac zákazníkov, objednávok, peňazí, zážitkov, úspechu a šťastia. Keď máme čoraz viac dobrého jedla a pitia, prejde nás chuť. A tí, čo mali pôst, hovoria, že im zachutila aj kôrka chleba.
Nedávno som počul takýto príklad: Pytagorova veta má 24 slov, Otčenáš 66 slov, Archimedov zákon 67 slov, Desať Božích prikázaní 179 slov, Americká deklarácia nezávislosti 1 300 slov, Ústava USA so všetkými 27 dodatkami 7818 slov a Vyhláška EÚ o predaji kapusty 26 911 slov.
     Leo Babauta zhrnul jednoduchosť do dvoch krokov: rozpoznať podstatu a eliminovať zvyšok. Ak máte radšej prácu ako svoju rodinu, je to určite horšie, ako keď pre rodinu občas neurobíte prácu. Keď začnete mať radšej peniaze ako ľudí, zostanete opustení. Keď si začnete myslieť, aký ste dôležitý, budete na smiech. Keď budete chcieť čoraz viac, budete mať menej. Chcieť príliš veľa je otroctvo. Mať menej je väčšinou viac. 
     „Byť všade znamená nebyť nikde,“ povedal Seneca. Dnes robíme niekoľko vecí naraz – sedíme na obede, v pozadí beží televízor, v mobile každému z nás pípajú sms-ky a maily, robíme fotografiu a ukladáme ju na spoločenskú sieť, … A takto prebieha mnohým ľuďom takmer celý deň. Rozličné podnety z rôznych strán nás vytrhávajú z pokoja, nie sme schopní sústrediť sa na to, čo práve robíme, nedokážeme sa začítať do knihy, očami poskakujeme po titulkoch na internete. Keď nemáte pri sebe mobil alebo ho nedvíhate, tak vás dnes ľudia považujú za nenormálnych, keď nie ste aspoň na troch – štyroch spoločenských sieťach, tak o vás hovoria, že neexistujete. Keď sa zatvoríte do ticha a nekomunikujete s okolitým svetom, hovoria o vás, že ste nepružný a nespoločenský. 
     Michelangelo povedal, že vysekať sochu z kameňa je jednoduché – stačí dať všetko zbytočné preč. Podobne je to so zjednodušovaním v našom živote, v práci, … Stačí dať všetko zbytočné preč. Myslím, že takýchto Michelangelov chce z nás mať aj Ježiš. Takých, ktorí sa nedajú pomýliť, aj keď by mali ísť proti prúdu. K tomu nás vedie jeho Duch aby sme v hluku všetkých hlasov, ktoré nás presviedčajú, čo všetko potrebujeme, vedeli vždy rozpoznať, čo je naozaj zbytočné. A dali to jednoducho preč. 
     Páter Anselm Grün sa obracia na Pána takto: „Dobrý Bože, daj prosím, aby zmizli všetky myšlienky, ktoré mi víria v hlave, a priveď ma na dno mojej duše, kde je ticho a kde prebývaš Ty.“

Branislav Kožuch, kaplán
(OZ V. I. A. C.)

22. nedeľa v Cezročnom období 1.9.2019

„Vo svojej dobrote, Bože,
pripravil si dom chudobnému.“ (Ž 68)

     Milí bratia a sestry!  
     V prvom čítaní z Knihy Sirachovcovej sme počuli, ako otec radí svojmu synovi, aby bol pokorný pred Bohom i pred ľuďmi. Lebo len pokorný človek má múdre srdce. Je ako strom, ktorý má pevné korene a stojí pevne na zemi.
     Je dobre, ak človek s vekom dozrieva do pokory, ktorá sa stáva jeho životnou múdrosťou. 
     V evanjeliu Pán Ježiš pripomína niečo podobné: „Kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
      Pán Ježiš týmito slovami chce ovplyvniť náš vzťah k Bohu a k celému okoliu, v ktorom žijeme. V našich vzťahoch by mala byť prítomná pokora, ktorá je Bohu obzvlášť milá. Od pyšných sa Boh odvracia s odporom. Bratia a sestry, snažme sa v modlitbe vyprosiť si citlivé a pokorné srdce, aby sme sa tak stali veľkým prínosom pre svojich blížnych, ale i pre celý svet.
     Prajem vám všetkým požehnaný nadchádzajúci týždeň

Martin Tešla, kaplán

21. nedeľa v Cezročnom období 25.08.2019

Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium.“ (Ž 117)

     Milí bratia a sestry!  
     Keby sa nás niekto pýtal, či bude málo tých,  ktorí budú spasení, asi by sme z istotou povedali, že keď sa pozrieme okolo seba, tak veľmi nemá kto prísť do neba. Že svet je skazený, bezbožnosť stále rastie a dobrých ľudí ubúda. Pán Ježiš neodpovedal. Zrušil zvedavosť ľudí a povzbudil k väčšej snahe. Nežil v lepších časoch ako my. Tou tesnou bránou nie je klietka prikázaní a náboženských obmedzení, ale Pán Ježiš. On je bránou, cez ktorú sa vchádza do neba. Toto je radostná zvesť dnešnej nedele. To je evanjelium, ktoré máme hlásať v celom svete. Všade tam, kde nás Božia prozreteľnosť pošle. Nebo je nezaslúžený Boží dar. Nik sa nespasí sám, len v spolupráci s Božou milosťou. Nedá sa kúpiť,  len prijať ako dar. Nebo je otvorené pre všetkých a Pán Boh túži dať radosť Božieho kráľovstva všetkým. Cesta do neba je spojená s plnením Božej vôle. Aby sme nepočuli slová pri Božom súde: „Nepoznám vás. Hovorili ste o mne, odvolávali ste sa na mňa,  ale nežili ste so mnou. V rozhodovaniach som vám bol cudzí, aj v rečiach a skutkoch.“ Aj v konaní dobra sa potrebujeme pýtať Pána, či to, čo chceme robiť, chce aj on. 
     Preto žime radostné posolstvo dnešného evanjelia. Radosť z toho, že nás Pán Boh čaká v nebi a dáva sa nám poznať cez sviatosti a Sv. písmo.  Neľakajme sa hriešnosti svojej ani nášho okolia. Venujme sa radšej naprávaniu toho, čo nám nevyšlo a modlitbám za tých,  ktorí ešte k pokániu nedozreli. Božie milosrdenstvo je nekonečné. Jediné obmedzenie je jeho neprijatie zo strany človeka. 

Dominik Jamrich, kaplán

(Oravské centrum mládeže, Ústie)

20. nedeľa v Cezročnom období 18.08.2019

Pane, príď mi čím skôr na pomoc.“ (Ž 40)

     Milí čitatelia!
     Pred mesiacom bola spustená na vodu loď s chirurgickým, interným, očným, zubným oddelením, laboratóriom, očkovacím oddelením, rádiológiou, ošetrovňou, lôžkovým oddelením. Na lodi pracuje desať zamestnancov, rehoľník a tím pastoračných pracovníkov, 20 zdravotníkov, medzi nimi aj profesori a známi lekári.  Loď má dĺžku 32 metrov a vyplávala z prístavu mesta Obido, provincii Paraná. Pracuje v oblasti Amazónie, kde nemá prístup k lekárskemu vyšetreniu a ošetreniu viac ako 700-tisíc ľudí.
     Zvláštnosť tohto podujatia spočíva na pôvode tejto lode: je to “lietadlová” loď pápeža Františka. Loď a myšlienka na ňu je ovocím posledného svetového stretnutia mládeže. Niekedy sledujeme veľké ciele a vzdialené ideály, ale nevšímame si konkrétne možnosti na dobré skutky. Napríklad na zemi je obývaných iba 7% súše. Ale stále sa objavujú hrozivé scenáre o prehustení zeme jej obyvateľmi. Hľadáme možnosti bývania na Marse, a pritom stačí pripraviť podmienky na bývanie na neobsadenej časti súše alebo morskej hladiny. (Grygar, 0419)
     Pretože sa o tom hovorí, ako o jednej možnosti. Pápež František urobil všetko preto, aby ľudia v ťažko prístupných oblastiach mohli dostať lekárske ošetrenie a pomoc v chorobe napriek chudobe a veľkých vzdialeností od ich sídiel. A dielo je na svete. Možno chceme osloviť hnevníkov na pracovisku, aby sa zmierili, ale sami máme chladné vzťahy so svojimi najbližšími. Modlime sa o to, aby sme sa nebáli byť iní ­– Ježišovi. Hoci budeme vytŕčať a druhí budú hovoriť, že sa od nich vzďaľujeme len preto, že sa usilujeme o lepšie vnútro a krajší svet naplnený Božím milosrdenstvom.
     Pán Ježiš hovorí o ohni, ktorý priniesol na zem a chce, aby vzplanul. Je to pre nasýtenie sveta Božou milosťou, pretože tá zachráni naše vzťahy a životy.
     Ona je znamením, že sme pre stvorení pre svet večného života a lásky. Nie pre tento svet, tu sme len na prvej stanici. Nie sme z tohto sveta.

Juraj Spuchľák, dekan – farár