Cestári vlastného života

Neviem, ako to napísať… za čo sa modliť?

Mohol by som napísať pekné a poetické slová o advente, ako čase prípravy na Vianoce alebo niečo sladké, ako sa hovorí.

No život je aj o inom a nechcem, aby som odbil písanie úvodníka rečami a slovami, ktoré idú ponad hlavy.

Poďme teda rovno k veci. Rodiny a vzťahy. Ak na začiatku príde mladý človek a hľadá ženu, ktorá mu je teraz po vôli a páči sa mu bez ohľadu na jej vieru, nemôže chcieť, aby sa zmenila, keď celé detstvo strávila v rodine, kde Boh bol iba možnosťou, o ktorú možno v núdzi zakopla jeho babka, keď jej nezaberal Acylpyrín. Inak sa na Boha pozeralo ako na dobráka, ktorého si niekto vymyslel, ako Cirkev a úspešne s ním obchoduje ako s reklamným – navyše nejestvujúcim – artiklom viac ako dvetisíc rokov. Cirkev je tak v základoch zlodejská inštitúcia presiaknutá korupciou, ktorá nikdy nikoho z ich rodiny nepritiahla k Bohu a ani k sebe. Veď tu má aj dôkazy – križiacke výpravy a všeličo iné.

Skúsiť morálne žiť, hoci len podľa svedomia sa dá ľahko odložiť na starobu alebo na potom, podobne, ako pacient chorý v pandémii v ťažkom stave položí otázku záchranárom, lebo je v ťažkom stave a volal záchranku: „Ktorá vakcína je najlepšia?“ Už nijaká. Lebo treba iné lieky a prostriedky na udržanie jeho života. Odložil dôležitú starostlivosť o svoje zdravie.

Alebo stačí, aby ma budúci (aj to možno) svokor pochválil, že to viem v oblasti vzťahov alebo vo svojej práci a ocení moje schopnosti lacnou chválou? A už nemám na osobu, s ktorou budem celý život dlhšie, ako so svojimi topánkami, nijaké nároky? Stačí mi terajšia radosť? Ani sobáš netreba…

A tak to je aj bolo naopak – v prípade dievčaťa, hľadajúceho muža do manželstva.

Ak ide o agresívneho človeka, treba hneď riešiť aj právne jeho eskapády a agresivitu. Osobne a neodkladne. Ak vidíte násilie v rodine, hneď sa obráťte na inštitúcie mesta alebo našej farnosti.

Nemodlime sa tak o zázraky – aby to či ono nebolo – ale aby sme mali odvahu proti tomu sa postaviť. Nie rečami a zlosťou, ale pokojným a rozhodným slovom a skutkom v spolupráci so spravodlivými zákonmi a podporou obete akéhokoľvek druhu nespravodlivosti.

O to sa modlime.

Juraj Spuchľák, dekan

„Pripravte cestu Pánovi“

          Za posledných niekoľko týždňov, či mesiacov sme si prešli kadečím. Nádejami, zúfalstvami, istotou i neistotami. Každý sa rozhodol kráčať podľa svojich ciest. Niekto sa sťažoval viac, niekto menej. Niekto hádzal vinu na druhých, niekto sa snažil prehodnotiť seba. Niekto našiel obetného baránka v predstavených Cirkvi a štátu, niekto sa rozhodol prijať obetu svojho utrpenia ako dar viery Bohu.
         V období očakávania Vianoc, Narodenia Pána, je dôležité prekonať seba a pracovať. Pracovať na cestách. Cestách a mostoch našich vzťahov. Je prirodzené, že cesty sa časom pokazia, ale je neprirodzené ak ich pokazené necháme. A je nadprirodzené hľadať v nich opäť lásku, ktorá sa stratila.
          Na čo písať viac, práce je dosť. Aj tie naše domáce práce, upratovania a darčeky sú len znakom toho, že chceme upratať vo svojom vnútri a na svojich cestách. Pretože po ceste, v ústrety k nám, príde Pán. Tou cestou sú naše vzťahy. V maštaľke sa narodí. Tou maštaľkou je otvorené srdce, do ktorého by sa mohol uchýliť. Vstúpi tam svätá rodina. Tou rodinou sú vzťahy, v ktorých žijeme. Priprav cestu, priprav maštaľku a privítaj rodinu. A potom len v tichosti čakaj ako sa narodí Pán. Prajem veľa síl a odvahy na prácach vášho domu, ktorým ste vy.

 

Požehnanú nedeľu všetkým.
Peter Vnučák OFM

 Otázky na zamyslenie:                                 
– ktorú oblasť, vzťah, by som mal napraviť?
– čo mi bráni v tom, aby som tak urobil?
– ako môžem dovoliť Bohu, aby vo mne tieto veci napravil?
– čo konkrétne urobím v tomto týždni na opravách môjho života, sveta?
Kedy to urobím?

Svätý Martin je s nami

          Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava.
          Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.
          Vtedy mu spravodliví povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?
         Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.
          Sv. Martin bol vojak, ktorý sa stal kresťanom, ale stále zostal človekom. Aj v armáde sa správal zhovievavo k ostatným vojakom aj k svojmu sluhovi. Keď bol sluha unavený, poslúžil mu Martin. Každý z nás asi dobre pozná príbeh v ktorom sa podelil s polovicou vojenského plášťa s chudobným žobrákom a nasledujúcu noc sa mu zjavil Pán Ježiš a hovoril: „Martin, ešte ako katechumen, ma zakryl týmto plášťom.“ To nebol jediný dobrý skutok jeho života! A tento skutok vykonal ako katechumen –ten, ktorý sa prihlásil na prípravu na krst a tým, že ho ako mladého vojaka prevelili do iného mesta, ešte prípravu nezačal. Koľko náboženského vzdelania máme my oproti nemu v tom čase. Keď sa vo svete rozpráva o jednom dobrom skutku sv. Martina, tak to má význam. Nech sa tak vyjadrujú o každom kresťanovi – žije ako Pán Ježiš –kade chodí, dobre robí. To je cieľ kresťana – nasledovať Pána Ježiša. Aby sme minuli tento cieľ stačí nerobiť nič. Prehliadať trápenia blížnych, myslieť iba na seba… Možno sa bude na zemi tak žiť dobre, ale ako ťažko by nám bolo potom na Božom súde o ktorom nevieme ani deň, ani hodinu, kedy pre nás príde. Chudobných budeme mať vždy medzi sebou. Niekedy chudobných materiálne, inokedy smutných, chudobných duchovne… A keď prosíme Pána, on nám ukáže tých, ktorí potrebujú pomoc v nejakej podobe. Sv. Martin sa celý život usiloval slúžiť. Niekedy chudobným, inokedy tým, ktorí potrebovali povzbudenie… Aj dnes bude veľa príležitostí na službu nášmu Pánovi v blížnych, nech je v tom pre nás sv. Martin povzbudením. 

Dominik Jamrich

„Slávnosť všetkých svätých“

          Milí bratia a sestry. Slávnosť všetkých svätých a cele dušičkové obdobie, ktoré budeme o malú chvíľu sláviť nám poukazuje na život a príklad svätcov, ale tiež nám dáva možnosť pozrieť sa očami viery do našej budúcnosti a zamyslieť sa nad svojou vlastnou svätosťou. Lebo naša prítomnosť, náš život dnes, vytvára našu budúcnosť.
         Atmosféru toho, čo sa odohráva v nebeskej sláve nádherne opísal sv. Ján vo svojom Zjavení: Potom som videl;  a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ Takto veľkolepo opísal Ján nebeský Jeruzalem.
       Palmy, ktoré mali v rukách svätí v Jánovom videní, sú palmami víťazstva. Symbolizujú víťazstvo nad hriechom, nad sebou samým, nad svojimi slabosťami.
       Svätosť milí priatelia, to nie je len vyhýbanie sa hriechu, to nie je snaha len o akúsi sterilitu. My svoj život potrebuje naplniť láskou, dobrotou, spravodlivosťou a milosrdenstvom. My svoj život potrebujeme naplniť blahoslavenstvami o ktorých sme počuli v dnešnom evanjeliu.
          V známej legende sa hovorí, že pred Boží súd predstúpil istý človek a dobrosrdečne vyznáva: „Pozri, Pane, zachovával som všetky tvoje prikázania, nič zlé som neurobil, nijakú nespravodlivosť, nijaký zločin. Pane, moje ruky sú čisté.“ A Boh mu odpovedal: „To je pravda že sú čisté, ale, žiaľ, sú aj prázdne“. Človek, ktorý pracuje, ktorý sa snaží a angažuje sa, môže sa aj pomýliť aj zašpiniť. Ale nakoniec mu v tých rukách pred Stvoriteľom predsa len niečo zostane.
          Bratia a sestry prosme v tieto dni našich bratov a sestry v nebeskej sláve o príhovor za nás. Položme si otázku. Aké sú naše ruky? Sú čisté? A ak sú čisté, nie sú prázdne?
          Ak nie sú čisté – ešte stále máme možnosť ich očistiť. Ak sú prázdne – ešte stále máme možnosť ich naplniť. Povzbudzujem nás všetkých k horlivej a vytrvalej modlitbe za duše v očistci, ktoré čakajú na naše obety a modlitby, ktoré im môžu zabezpečiť večné bývanie v nebi. Nebuďme voči tomu ľahostajní ale práve naopak, plní odhodlania vyslobodiť čo najviac duši z čistcových múk. Tieto duše nám to opätujú orodovaním z neba.

Martin Tešla, kaplán

Úvodník 24.10.2021 – “Má súcit“

           Vyvolený národ je v otroctve. Boh má súcit s ich utrpením a neslobodou. Predpovedá ich vyslobodenie, ale očakáva, že ho budú prosiť o záchranu. Vtedy „zavediem ich k potokom vôd po rovnej ceste, kde sa nepotknú“. 
          Skutočnosť súcitu s ľudskou biedou potvrdzuje aj uzdravenie slepého pri Jerichu. Len čo sa slepec dozvedel, že okolo prechádza Ježiš, volal: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou.“ Kristus žiada, aby ho priviedli k nemu a pýta sa: „Čo chceš, aby som Ti urobil?“ A ten horlivo prosí:“ Rabboni, aby som videl!“ a ihneď bol uzdravený. Taký je veľkňaz všetkých ľudí – Ježiš Kristus. Spomedzi ľudí bol vzatý, podobne ako oni, aj on „sám podliehal slabosti, aby mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi“. 
          Kristus ma pozná najlepšie, On jediný chápe všetky moje slabosti. Jedine On vie, akým bremenom sú hriechy, lebo hriechy všetkých ľudí vzal na seba. Iba On má so mnou ozajstný súcit, a aby mi pomohol, obetuje sa za mňa. On jediný mi chce preukázať skutočné milosrdenstvo. Záleží len na mne, či ho prijmem a či ho budem prosiť o zmilovanie. To je všetko…

Marek Gavalier, kaplán

Odpustky pri modlitbe Korunky Božieho milosrdenstva

          Apoštolská Penitenciária, na základe fakulty jej zverenej Svätým Otcom Františkom, ochotne udeľuje úplné odpustky, ktoré môžu získať úprimne sa kajúci veriaci po riadnom splnení obvyklých podmienok (sviatostná spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Najvyššieho Veľkňaza), a ktoré je tiež možné aplikovať pre duše veriacich v očistci na spôsob príhovoru, ak: – nábožne recitujú Korunku Božieho milosrdenstva pred Najsvätejšou Sviatosťou oltárnou, verejne vystavenou alebo uchovávanou vo svätostánku, v kostole alebo v kaplnke
nachádzajúcej sa na území Slovenska; – sa zhromaždia v rodine, v rehoľnej komunite, v združení veriacich, a všeobecne, keď sa viacerí veriaci zhromaždia za nejakým poctivým cieľom a nábožne sa zjednotia s recitáciou danej modlitby šírenou prostredníctvom televízneho alebo rozhlasového vysielania, ktorú rovnakým spôsobom (pred Najsvätejšou Sviatosťou oltárnou) odrieka diecézny biskup alebo ním na to ustanovený kňaz.
           Tí veriaci, ktorí pre chorobu alebo z iného vážneho dôvodu nemôžu opustiť svoj dom, sa pomodlia Korunku Božieho milosrdenstva, dôverujúc a túžiac po milosrdenstve pre seba a blížneho, môžu taktiež získať úplné odpustky za obvyklých podmienok, pri zachovaní predpisov č. 24 a 25 o „hatených”. V ostatných prípadoch budú odpustky čiastočné. 

MAURO KARDINÁL PIACENZA, Najvyšší penitenciár, KRYŠTOF NYKIEL, Regent