7. veľkonočná nedeľa 2. 6. 2019

Pán kraľuje, Najvyšší na celej zemi. (Ž 97)

     Milí bratia a sestry!
     Pán Ježiš sa modlí, aby sme všetci jedno boli. Opýtajme sa seba samých. Som tvorcom jednoty, lásky a pokoja v manželstve, v rodine, vo farnosti alebo v práci? Ak nie som, čo robím preto, aby som ním bol?  Alebo či vôbec niečo preto robím? Ak sa chceme stať tvorcami a šíriteľmi pokoja a jednoty, musí tomu zodpovedať aj náš kresťanský život. Dnešnému svetu, dnešnému človeku chýba opravdivá láska, lebo kde je láska, tam je aj jednota, a kde je jednota, tam je aj skutočný pokoj. Ak v sebe necítim lásku pomôcť tomu druhému v núdzi, ako môžem povedať, že milujem svojho Boha, keď vo svojom vnútri cítim odpor k svojmu blížnemu. V prvom Jánovom liste môžeme čítať: „Kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“ (1Jn 3, 10) Ako sa chcem s tým človekom zjednotiť? Ako môžem od niekoho žiadať, aby žil v manželstve, v rodine, v práci poriadne, keď moje svedectvo, môj život je v rozpore s Božím zákonom? Snažme sa žiť svoj každodenný život podľa Božích príkazov i napriek tomu, že sa vyskytne určité zaváhanie, ľudská nedokonalosť. Otvorme svoje srdcia pôsobeniu Ducha Svätého, aby do nás vlial viacej lásky a jednoty medzi sebou navzájom.

Vyprosujem vám požehnaný nasledujúci týždeň
Jaroslav Chovanec, farár

6. veľkonočná nedeľa 26. 5. 2019

     Veľmi ma oslovujú slová Žalmu 19: „Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem a svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala. Tak budem bez škvrny a čistý od veľkého hriechu. Nech sa ti páčia slová mojich úst i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.“ (Ž 19, 13 – 15) Je v nich vyjadrená prosba, aby nás neovládala pýcha. Keď som nad sebou premýšľal, zistil som, že pýcha sa asi najviac prejavuje pri mojom pohľade na druhých. Asi sa vám už stalo, že ľudia na tú istú situáciu mali úplne odlišný pohľad. Podobne ako v tom príklade, kde dvaja kamaráti pozerajú na spolovice naplnený pohár. A jeden ho vidí poloplný a druhý poloprázdny. Ale medzi ľuďmi to asi stále bude tak. Najviac sa nás to dotýka, keď ľudia vyjadrujú názor na nás samých. Žiaľ, stále sa nájde niekto, kto zmraští obočie a… No aké má človek srdce, také je aj jeho zmýšľanie. Hoci to navonok nemusí dať najavo, predsa naše postoje postupne formujú naše myšlienky a časom aj konanie. Každý človek tým, že spoznáva, verí a túži, vytvára si vlastný názor. Sú takí, ktorí od počiatku pristupujú ku všetkému pesimisticky. Tí majú množstvo predsudkov. Najprv si všímajú to zlé, a to dobré prehliadajú. Sú silne náchylní druhých odsúdiť. Podobajú sa človekovi, ktorý nosí vodu do vane, aby sa okúpal. Nosí však vodu zo špinavého potoka. A pritom sa nestačí čudovať, prečo je všetko také zlé, prečo je tá voda vo vani taká špinavá. Iní zas ku všetkému pristupujú až príliš idealisticky a všetko vidia v najlepších farbách. Sú to takí rojkovia. Niekedy všetkému a každému naivne veria, a potom sú často sklamaní. Takíto sa podobajú človeku, ktorý akoby ani nechcel vidieť či tá jeho voda je čistá alebo špinavá. Aké by to bolo, keby sme skončili len pri týchto dvoch pohľadoch človeka… Je tu predsa ešte jedna skupina ľudí. Nechcem ich nazvať rovno realistami, aby si to niekto nepoplietol s nejakým literárnym či filozofickým smerom, ale sú to ľudia, ktorí sa snažia ku všetkému pristupovať bez predsudkov. Najprv vec dôkladne preskúmajú, až potom si o nej vytvoria vlastný názor. Plne si uvedomujú, že nikdy nebudú poznať všetky okolnosti, prečo je niečo tak a nie inak. Radšej povedia toľko, koľko sa dá zistiť a nič nepridajú, nedomýšľajú si, nezveličujú, a pritom všetkom veria v dobro človeka. Verím, že Boh nás bude vovádzať do pravdy o situáciách a ľuďoch, keď ho budeme o to prosiť. 
     Pane, očisť ma od nesprávneho pohľadu, hlavne od postojov, ktoré si neuvedomujem, cez ktoré nemilujem. Chráň ma od pýchy a veď ma po ceste pravdy.

Matúš Reiner, kaplán 

(Oravské centrum mládeže, Ústie)

5. veľkonočná nedeľa 19. 5. 2019

Oslavovať ťa chcem naveky, Bože, môj kráľ. (Ž 145)

     Milí bratia a sestry!
     Veľkonočné nedele majú špecifické posolstvo. Prvá veľkonočná nedeľa je zameraná na Ježišovo zmŕtvychvstanie – podstatnú udalosť dejín spásy. Druhá nedeľa dáva dôraz na Božie milosrdenstvo. Tretia sa donedávna volala Biblickou nedeľou a vlastne ňou aj ostáva, lebo vtedy počúvame, ako Ježiš emauzským učeníkom vysvetľuje zmysel Svätého písma.  Štvrtá je nedeľa Dobrého pastiera. A čo ďalej?
     V Skutkoch apoštolov (SK6, 1) sa píše, že počet učeníkov rástol. A v prvom čítaní, že Pavol a Barnabáš posilňovali srdcia učeníkov. Evanjelium nám predstavuje Ježiša, ako sa k učeníkom obracia s najdôležitejšou požiadavkou – aby sa milovali navzájom. Všetky tieto veci sa nejako z každej strany dotýkajú učeníkov. Aj keď na to nemám kompetencie, ale ja by som nazval túto nedeľu UČENÍCKA NEDEĽA.
     V priebehu historického vývoja Cirkvi sa nám pomaly vytrácali učenícke spôsoby a možno práve teraz žijeme v dobe znovuobjavenia krásy a hĺbky učeníctva. V mnohých farnostiach existujú malé skupinky ľudí, ktoré sa stretávajú v Ježišovom mene a veria, že platí jeho prisľúbenie, že On je medzi nimi. Je dobre, ak okrem vedomia príslušnosti k veľkej univerzálnej Cirkvi máme aj bližšie vzťahy s ľuďmi, ktorí prežívajú vieru (radosti i ťažkosti) podobne ako my, keď si môžeme slúžiť povzbudením, radou alebo napomenutím. Staňme sa učeníkmi – často sa stretávajme s Ježišom v modlitbe, čítaní Sv. písma, pri lámaní chleba a napĺňajme príkaz lásky k bratom a sestrám.

Štefan Hrbček, kaplán

4. veľkonočná nedeľa 12. 5. 2019

Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda. (Ž 100)

     Milí bratia a sestry!
     Podľa prieskumu OECD z roku 2014 typický Slovák dôveruje iba 12,4% ľuďom. Skončili sme na poslednom mieste. Dán dôveruje napríklad 75% a Nór 72% ľuďom. Ako vyzerá spolupráca medzi ľuďmi, ktorí si nedôverujú? Neveríme ľuďom ani inštitúciám – súdom, polícii alebo parlamentu. Šéf nedôveruje svojim podriadených (aké strašné slovo) a musí ich kontrolovať, učiteľ nedôveruje žiakom, ktorí odpisujú a podvádzajú pri skúškach, zákazník neverí obchodníkovi, obchodník neverí dodávateľovi, pacient nedôveruje lekárovi, čitateľ novinárovi, občan politikovi, študent profesorovi, farár birmovancovi, veriaci biskupovi… 
     A Bohu a Jeho slovu? Bez dôvery a viery je totiž aj Dobrý Pastier u nás bezmocný, hoci On je ochotný dať aj život za svoje ovce. “Jeho ovce” predsa „počúvajú jeho hlas a idú za ním”.  
     Potrebujeme dôveru. Nutne ju potrebujeme. Dôvera nás otvorí spolupráci. S dôverou nestrácame energiu z podozrievania a strachu. A nemusíme kontrolovať. Dôvera je hľadanie dobrého v druhom človeku. Spomeňme si na ľudí, ktorí nám niekedy v živote prejavili dôveru. Ako sme sa snažili nesklamať ich. 
     Základom je dôveryhodnosť každého z nás. Môžeme začať teda od seba. Pomáhajme aj my druhým tak, ako Boh pomáha nám – dôverou a vierou. Dôvera nám ukazuje správnu cestu a viera nám dáva silu vytrvať. Buďme teda dôveryhodní a bude sa nám aj ľahšie dôverovať Bohu. 

Branislav Kožuch, kaplán
(OZ V. I. A. C., Trstená)

3. veľkonočná nedeľa 5. 5. 2019

„Budem ťa, Pane oslavovať, že si ma vyslobodil.“ Ž 30

     Odkedy je človek človekom na tejto zemi, túži po láske. Chce lásku dávať, ale aj pocítiť, že je milovaný. Ježiš si vysoko vážil lásku a ako rozlišovacie znamenie svojich nasledovníkov zanechal práve príkaz lásky: „Milujte sa navzájom!“ Ježiš sám bol Láskou a z lásky k nám sa nechal pribiť na kríž. Ale beda by nám bolo, keby jeho láska išla len po hrob. Jeho láska, ktorá odpúšťa a vie pochopiť každého človeka, však išla ďalej a to až ku slávnemu vzkrieseniu.

     Ježiš nás miluje a nechcel sa celkom odlúčiť od nás, a preto ostáva s nami v Eucharistii. Chce s nami tvoriť spoločenstvo lásky v každom novom dni, v človeku, ktorý ku mne prichádza s prosbou o radu, o pomoc, v človeku, ktorý odo mňa čaká pochopenie a svedectvo lásky. V človeku, ktorý chce vo mne vidieť svetlo sveta a soľ zeme. Všade tam sa môžeme stretnúť s Ježišovou láskou aj k nám, všade ta je príležitosť sprostredkovať jeho lásku k človeku, ktorá je vždy liečivým zážitkom radosti. Chce to od nás len otvorené oči srdca. Ježiš nás povzbudzuje, že aj keď často ostaneme nepochopení, osamotení, aby sme predsa jeho lásku dávali ďalej, a tak v dnešnom svete, na mieste kde sme, vytvorili kúsok neba na zemi. Avšak „láska neobnovovaná každý deň sa stáva zvykom a postupom času chorobou“, píše vo svojej Prorokovej záhrade Chalíl Džibrán.

     A ako máme túto lásku žiť? Návod k tomu nám dáva sv. apoštol Pavol vo svojom 1.liste Korinťanom, v 13.kapitole, kde nádherne ospevuje vlastnosti lásky. Lebo aj keď ostávajú viera, nádej a láska, predsa najväčšia z nich je láska.

Jaroslav Chovanec, farár