Príhovor kňaza

Diskusie medzi ľuďmi …

           Počúvam niekedy diskusie medzi ľuďmi. Často sa týkajú ľudí, ktorí nie sú prítomní, alebo oblastí, na ktoré nemajú žiaden vplyv. Všimol som si, že mnohí ľudia radi hovoria o tom, čomu nerozumejú. Niektorí posudzujú rodičov, ktorým sa opakovane narodili postihnuté deti. Hovoria o tom, ako sa deti trápia a pritom oni sami nikdy takéto deti nevychovávali. Kriticky posudzujú ľudí bez strechy nad hlavou a ich vzťah k alkoholu, Rómov a ich vzťah k práci a pritom s nimi nemajú žiadnu osobnú skúsenosť. Mnohí majú jasno v tom, že bezdomovci si môžu za to, že sa dostali na ulicu, sami. Menej je tých, ktorí neriešia ako sa na ulicu dostali, ale ako ich z nej dostať preč. V médiách vidíme „expertov“, ktorí označujú ľudí s iným názorom rôznymi nálepkami – extrémista, fašista, xenofób, fundamentalista alebo terorista. A koľko máme na Slovensku odborníkov na rómsku problematiku, migrantov, šport, politiku, Cirkev alebo Európsku úniu! 
          Ježiš je „dnes“ v pohanskej Galiley. Boh medzi pohanmi. To, čo robí? Ako to môže? Aký je toto Boh? – to všetko mohlo a možno aj naozaj bolo v hlavách Ježišových súčasníkov, osobitne tých spravodlivých a múdrych. A niekde medzi týmito všetkými rečami a posúdeniami len ticho znie dávne Izaiášovo proroctvo. Ľudia sa pohoršujú, Boh napĺňa svoje slovo. A navyše – ešte aj pozýva pridať sa k nemu a nasledovať ho. 
          Stačí nám dnes len vidieť správu v médiách, jednu fotografiu, počuť jednu poznámku, … a ani nepotrebujeme overovať, či je to pravda alebo nie. Jednoducho hneď vieme aj to, čo ani ten samotný človek nevie.  A určite je to pravda, určite sa nemýlime. Naozaj – čo by sme mysleli my o Ježišovi, keby sme jeho súčasníkmi a videli ho, čo robí?
         Sú ľudia, do ktorých nevidíme a veci, ktorým nerozumieme a preto by sme pri ich posudzovaní mali byť zdržanliví. Nie je dobré dávať všetkým politikom, úradníkom, moslimom alebo Rómom jednu nálepku, ktorá sa nám práve hodí. Neposudzujme ľudí, ale ich skutky. Určite sa to stalo aj vám, že vás niekto druhý odsúdil. Bez toho, aby vás bližšie poznal alebo viedol s vami rozhovor. Neodsudzujme radšej, čo nepoznáme. Veď máme dosť možností zaoberať sa našimi vlastnými nedostatkami a zlepšovaním svojho okolia.  Môže to byť prvý (ďalší) krok k tomu, „… aby neboli medzi nami roztržky, ale aby sme boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku…“

Branislav Kožuch, kaplán
(OZ V.I.A.C. Trstená)

Prežívate pokoj? Vnútorný pokoj?

          Drahí bratia a sestry!

          Dovoľte mi jednu otázku. Prežívate pokoj? Vnútorný pokoj? Každý z nás miluje moment, keď prežíva pokojnú radosť, kedy zažíva čas, keď si povie – ach ten pokoj. Tieto situácie v živote sú na nezaplatenie. Prinášajú nám ich miesta, veci, ľudia.
          V dnešnom evanjeliu počujeme z Jánových úst: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Táto veta ma napĺňa pokojom. Hľa, je tu niekto, kto berie na seba môj hriech, ktorý prináša nepokoj a vracia mi pokojné svedomie – a tak môžem zažívať chvíle, kedy si poviem – ach ten svätý pokoj. Naozaj hriech je súčasťou života človeka a častokrát prináša nepokoj. Hádky, porovnávania, závisť, hnev, seba neprijatie, ohováranie a podobne. Všetky hriechy z nás vyháňajú pokoj a prinášajú nervozitu.
          No našli sme Toho, ktorý to berie na seba. Je to Ježiš. Ježiš, ktorý berie na seba všetok hriech a hovorí nám: „Svoj pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“ Podobne, keď opúšťame spovednicu kňaz nám hovorí: Pán Ježiš ti odpustil hriechy, choď v pokoji. Je to moment, miesto, čas, je to Ježiš, ktorý nám ho dáva.
          V dnešnú nedeľu si nájdime chvíľku na seba a započúvajme sa do svojho vnútra. Ak je v ňom hluk, hnev, závisť, nejaký hriech, povedzme si vetu: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta a ponáhľajme sa k nemu. Ježiš prináša pokoj, ktorý nám nikto nemôže zobrať. Zostávať s Kristom znamená, zostávať v jeho pokoji.
          Pane, potrebujem ťa. Potrebujem Baránka, ktorý vezme sa seba môj hriech. Nevládzem ho sám niesť. Toľkokrát mi prináša nepokoj. Daj mi Pane silu prísť k tebe. Chcem prijať tvoj pokoj.
          Ježiš nám ho túži dať. Prijmime ho a vykročme do rušného sveta spolu s Kristom – on je Boží Syn.

Martin Tešla, kaplán

Krst Krista Pána

    „Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádza na neho.“
     Otvorené nebo berieme často ako samozrejmosť. Dostali sme milosť, že žijeme v dobe po vykúpení Božím Synom. Už dávno prorok Izaiáš hovoril: „Kiežby si pretrhol nebo a zostúpil.“ Od Adamovho hriechu bolo nebo zatvorené a nedalo sa doň prísť. Až Boží Syn nám nebo otvoril a zobral doň všetkých spravodlivých od Adama, Abraháma, Mojžiša … Po krste sa nad ním vznášala holubica znova ako veľký symbol. Noe vypustil holubicu, ktorá pri návrate doniesla olivovú ratolesť ako znak toho, že potopa skončila a začína sloboda. Tu holubica ukazuje omnoho väčšiu slobodu. Skončilo vyhnanstvo z raja, prichádza čas slobody a návratu. Holubica je oddávna znakom mieru a pokoja. To je symbol Božieho Ducha. Ako veľmi vidíme nutnosť  pokoja v našom živote aj teraz, keď sme padli do reality všednosti a prežité sviatky sú väčšinou sprevádzané nepokojom v prípravách, čakaniach a zháňaniach vecí. Potrebujeme aj pokoj vo svete. Symbol pokoja – holubicu – bolo vidieť medzi Božím Synom a otvoreným nebom. Nebo je zatvorené pre toho, kto miluje hriech. Do neba nevstúpi nič nečisté. Ak túžime po mieri a pokoji, potrebujeme Božieho Ducha. Pán priniesol slobodu, ale rešpektuje aj našu slobodnú vôľu. Pre pokoj a nebo sa musíme rozhodnúť sami.

Dominik  Jamrich, kaplán
(Oravské centrum mládeže, Ústie)

Strach …

           Predovšetkým Vám, milí čitatelia farského listu a bratia a sestry, želám a vyprosujem veľa Božích milostí v Novom roku. Aj zdravie a Božie požehnanie. Považujem všetko vymenované za najdôležitejšie veci pre náš pokojný a šťastný život. Z duchovného života aj života praxe a práce či oddychu. Ďakujem Vám za modlitby a prístup ku Vašim blízkym, službu, ktorú ste pre nich a spoločenstvo s nimi ponúkli, nech Vám všetkým odmení Pán.
          Osobitne ďakujem aj za spoločenstvo pri svätých omšiach počas sviatkov, starostlivosť a žičlivosť pre našu farnosť a som vďačný aj za príspevok do činnosti a práce príprav na tieto krásne sviatky v chráme a okolo neho.
         Pred sviatkami sme boli aj tu na Orave svedkami neúcty ku náboženskej slobode. V Námestove vandali zničili židovský cintorín a urobili tak aj v Rajci. Na úvahy o jednej partii nepoctivých nie je miesto pre odľahlosť miesta a trochu aj času. Potom vo Zvolene došlo tesne pred sviatkami ku výtržníctvu, keď skupinu piatich dominikánov vracajúcich sa zo spovedania napadli a zbili tak, že po bitke bolo potrebné ošetriť zlomeniny, ako je nos a vybité zuby. Rehoľníci odpustili a to verejne. Ani nechceli o tom nikde písať. V istom článku autor poukázal na spoločný menovateľ týchto udalostí – útok na náboženskú slobodu. Je to hodnota, ktorá je lakmusovým papierikom v spoločnosti pri skúmaní bezpečnosti v nej a stupňa rozvoja. U nás sa na to nedbá. Škoda.  Môžeme však spoločne prispieť k náboženskej slobode nie upúšťaním od katolíckych hodnôt a svedectva o Kristovi, ale jeho ešte hlbším a pravdivejším prežívaním podľa Ježišovej lásky a Božieho milosrdenstva v situáciách, kde máme hovoriť pravdu. Aj drobných. Nenápadných.
          Každý z nás má osobitné dary aj jedinečné prežívanie viery a vzťahu k Bohu. Preto pozerajme na seba navzájom s úctou a hlavne – nebojme sa povzbudiť iného ku smelšiemu vonkajšiemu prežívaniu viery a odmietaniu prejavov netolerancie, ak na niekoho, kto sa prežehná alebo pozýva niekoho do kostola na bohoslužby, niekto pre odmietanie viery na katolíka, evanjelika alebo Žida, zaútočí. Bránime tým aj seba. A nezabudnime sa za to modliť! Pán nám dá odvahu.

Juraj Spuchľák, dekan – farár

Rodina …

     Milí bratia a sestry!
     Väčšina ľudí tvrdí, že najviac v živote im záleží na rodine, zdraví a láske. Rodinu pritom veľmi často dávajú na prvé miesto. Otázkou je, prečo sa potom na Slovensku až 60{c23bec2a21a99fc47171c12331cc7928524b4e7f4587369ea36034df11853f82} uzatvorených sobášov rozpadá, prečo žije každé piate dieťa v neúplnej rodine, prečo sa štvrtina detí rodí mimo manželstva a prečo až 60{c23bec2a21a99fc47171c12331cc7928524b4e7f4587369ea36034df11853f82} detí v detských domovoch má žijúcich rodičov? Čudný chlap, ktorý má deti so šiestimi ženami, je „celebrita“ a z rodičov, ktorí spolu vychovávajú šesť detí, si niekedy ľudia robia posmech. 
     Ak sa nestaráme o stroj – zničí sa. Ak sa nestaráme o svoje telo – chorľavie a chradne. Každý systém teda potrebuje energiu, aby sa nerozložil a nedegradoval. Aj do lásky a vzťahov medzi ľuďmi treba denne vkladať potrebnú energiu. Rodina i každé ľudské spoločenstvo si musí nájsť čas na svoju fyzickú, sociálnu, duševnú a duchovnú obnovu. Inak zahynie. 
     Pápež František to pripomenul rodinám takto: „Rodinný život je obeta, ale krásna obeta. Láska je ako zamiesiť cesto každý deň. Láska v manželstve je výzvou  pre muža i pre ženu. Aká je najväčšia výzva pre muža? Pomáhať manželke byť viac ženou. Viac ženou, aby sa rozvíjala ako žena. A aká je najväčšia výzva pre ženu? Pomáhať manželovi byť viac mužom. A tak kráčajú obaja vpred. Napredujú.“
     Edmund Burke hovorí: „Pre víťazstvo zla stačí, keď slušní ľudia nebudú robiť nič.“ Rodinu nám nikto nemôže zobrať alebo zničiť, pretože rodina sme my. Len musíme niečo so sebou robiť.

Branislav Kožuch, kaplán
 (OZ V.I.A.C., Trstená)