2. veľkonočná nedeľa 28. 4. 2019

Oslavujme Pána, lebo je dobrý,

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. (Ž 118)

     Máte alebo skôr mali ste radi hru na schovávačku? Verím, že áno. Bola to hra, pri ktorej sme nepotrebovali okrem priestoru a pár kamarátov naozaj nič, aby sme sa zabavili. Počas veľkonočného obdobia si viackrát pripomíname skrývajúcich sa apoštolov. Nie je to však pre nich zábava. Ich motiváciou je strach. A strach je niečo, čo nás drží za zatvorenými dverami. Do tejto skutočnosti však znova a znova prichádza Ježiš. Žiadna závora či zámok mu nemôžu zabrániť, aby vstúpil, ani ho nemôžu zastaviť. Vstupuje cez zavreté dvere preto, aby vyviedol  človeka zo strachu, uzavretosti, pocitu zlyhania a hanby. Vchádza aj vtedy, keď sa pred ním kvôli pocitu viny skrývame. Vchádza, aj keď naša viera je pochybujúca a žiadajúca dôkazy, tak ako viera Tomáša. V tom sa prejavuje Božie milosrdenstvo. Vstupuje, aby nás vyslobodil. Učeníci prežívali presne toto. Zlyhali. Hanbili sa sami pred sebou, jeden pred druhým. Všetci Ježiša opustili v ťažkých chvíľach. Ako keby to nestačilo, ešte to ani nedopadlo, ako predpokladali. Ježiš zomrel a pochovali ho. To, kvôli čomu žili posledné tri roky, kvôli čomu opustili všetko, svoje rodiny a domovy, skončilo v prázdnote. Boli plní sklamania. A práve do toho prichádza Ježiš. A ako prvé hovorí: „Pokoj vám.“ (Jn 20,19) Ohlasuje pokoj ako prvé zo slov po zmŕtvychvstaní. Tento dar pokoja je silnejší, než sklamanie, frustrácia a pochybnosť o sebe, ktorou trpeli. A hneď za tým im dáva moc Ducha Svätého a moc odpúšťať hriechy a poslanie. Vdýchnutím sa rodí nový človek, ktorý v moci Ducha Svätého je uschopnený do služby.  Prijatý dar sa dáva ďalej a to skrze sviatosť zmierenia. „A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 21 – 23) Pokiaľ by učeníci ostali skrytí, nemohli by dar nového života, pokoja a odpustenia dávať ďalej.  Kresťanstvo uzavreté  a skryté nedokáže byť darom.
     Kráčajme vo veľkonočnej skúsenosti, že Kristus k nám vchádza, dokonca aj keď sme plní pochybností alebo sklamania  a skrývame sa. Prosme aj my, nech nás naplní jeho pokoj, nech skrze službu zmierenia Boh na nás zjavuje svoje milosrdenstvo.
     Drahý Ježiš, chceme sa nechať tebou vyviesť z nášho smútku a sklamania. Zo všetkých miest, kde sa skrývame. Nech nás zaplaví tvoj pokoj, ktorý bude mocnejší ako naše životné okolnosti.

Matúš Reiner, kaplán
(Oravské centrum mládeže, Ústie)

Kvetná nedeľa 14. 4. 2019

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Ž 22)

     Milí bratia a sestry!
     Najprv vchádza do Jeruzalema ako oslavovaný kráľ a o pár dní za múrmi mesta umiera odsúdený ako zločinec. Obdivovanú silu vystriedala zavrhovaná slabosť – aspoň tak sa to zdá navonok. No viera nás učí pravde, že najsilnejšia chvíľa bola, keď ako najslabší bol pribitý na kríž. Áno, aj v slabosti je sila. 
     Nedávno rozprával jeden kňaz príhodu o tom, ako sa mu nedarilo pripraviť si dobrú kázeň na prvé sväté prijímanie. Nešlo mu to ani večer, ani ráno a tak použil osvedčenú kázeň “búrka na mori”, ktorú už v mestečku všetci poznali. “Hanbil som sa, najradšej by som sa bol pre svoju slabosť pod zem prepadol,” hovorí kňaz. Keď odchádzal z kostola, skrížil mu autom cestu neznámy muž. “Vaša kázeň bola pre mňa, pán farár, ďakujem vám za ňu,” hovorí neznámy muž. Ten človek sa dostal do ťažkej životnej situácie a kázeň mu možno zachránila život alebo pomohla nájsť ďalšiu cestu. “Aj takto používa Pán našu slabosť vo svojich plánoch,” hovorí skúsený kňaz a usmieva sa. 
     Keď sme pri sile a sebavedomie nám hovorí, že všetko zvládneme sami, tak často zakopneme. Keď sme bezmocní, tak sa k nám vystrie neviditeľná ruka, ktorá nás dvíha a dáva nám silu. Len sebavedomie musí ustúpiť prijatiu vlastnej bezmocnosti a pomoci, ktorá prichádza.
     Anselm Grün píše v jednej zo svojich kníh: „Ľudský život je paradox. Človek musí bojovať a v tomto boji sa snaží prekonávať svoje slabosti. Pritom však získa skúsenosť, že vlastnými silami sa nikdy nestane pánom seba samého, že v sebe nie je schopný napĺňať dobro. Je celkom odkázaný na Božiu milosť a pomoc, a predsa musí nasadiť všetky svoje sily a ďalej bojovať. Až potom, čo už využil všetky svoje možnosti a všetko, čo bolo v jeho silách, smie pokorne priznať porážku a uznať, že to, čo je v živote najdôležitejšie, si nemôže vydobyť, ale môže to iba prijať. A tak človek dospieva k pokore jedine bojom, avšak vybojovať si ju nemôže – pokora znamená priznať si, že vo svojom boji neuspel.”
     A tak nezúfajme nad našou slabosťou. Keď nevládzeme, nevieme ako ďalej, alebo cítime, že sme v koncoch, spomeňme si na slová: „Do Tvojich rúk svoj život vkladám.”

Branislav Kožuch, kaplán
(OZ V. I. A. C., Trstená)

5. pôstna nedeľa 7. 4. 2019

„Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.“ (Ž 126)

     Milí bratia a sestry!

     Pôst nás nabáda zamýšľať sa nad sebou, nad svojím správaním sa jeden k druhému. Ľahko sa nám vidia chyby iných, ich previnenia, pády, sklamania. A práve preto je táto pôstna doba vhodná na to, aby sme trochu zmenili svoj pohľad na náš život. Miesto sledovania omylov našich blízkych, skúsme pozorovať svoje zlepšenia sa. Aby sme predišli zákonitej frustrácii z toho, že sme sa v ničom nezlepšili, aj keď sme si dali parádne predsavzatia do svojho života, začnime s maličkosťami. Nastavme sa na pozitívne prejavy, na pomoc druhým, na tolerovanie iného chovania sa ľudí okolo nás. Ježiš to krásne povedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Prestaňme s „kameňovaním“ ostatných a pracujme na svojom zlepšovaní sa. Zbavujme sa hriechov, meňme svoje správanie, obetujme svoje žiadostivosti. Už malé víťazstvo nás povzbudí k väčším výkonom. A potom aj my budeme počuť: „Ani ja ťa neodsudzujem.“

     Prajem Vám všetkým Božie požehnanie a Jeho milosť

Jaroslav Chovanec, farár

4. pôstna nedeľa 31. 3. 2019

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán. (Ž 34)

     Veľký návrat synov a dcér
     Keď v pravde hľadíme na svoj život, nemusíme ísť ani veľmi dozadu, možno stačí zhodnotiť dnešný alebo včerajší deň a musíme si priznať, že sme slabí. Zlyhávame už v tých najbežnejších veciach, ktoré by mali byť pre nás samozrejmosťou. Ranná modlitba, vďačnosť, neposudzovanie… Čo vy robíte s pocitom viny, ktorý prichádza s poznaním, že sme v niečom zlyhali?  Ja si pamätám, že ako mladý chalan som si pustil hlasnú techno hudbu a zapol počítačové hry. Nepokoj odišiel, ale len na kratučkú chvíľu. Zápasil som s tým, až pokiaľ som hlbšie neobjavil Ježiša a význam svätej spovede. Teda skôr môžem povedať, že pokiaľ si Kristus nenašiel mňa. Mal som pocit márnotratného syna, ktorý sa vracia k otcovi. Teraz mám opačný problém… Neviem si predstaviť život s nevýznaným hriechom. My všetci sme synovia a dcéry, ktorým otec zveril „časť majetku“, ktorá nám patrí a hodnotíme či sme ho nepremárnili.  Blíži sa nám obdobie Veľkej noci a pred ním môžeme aj my zažiť skúsenosť syna a dcéry, ktorý sa vracia k otcovi, keď pôjdeme na svätú spoveď.
     Svätá spoveď je sviatosť zmierenia. Sviatosťou návratu k Nebeskému Otcovi, ktorý nám kvôli Ježišovmu krížu skrze kňaza odpúšťa hriechy. Keď sa úprimne spovedám, ako keby som Ježišovi hovoril: „Ježiš, ja prijímam všetko, čo si vydobyl pre mňa na kríži. Ty si porazil za mňa môj hriech, diabla aj smrť. Ja prijímam ovocie kríža.“  Preto sa píše vo Svätom písme: „Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi. Aj vás, čo ste boli kedysi odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, teraz skrze smrť v jeho ľudskom tele zmieril so sebou, aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony.“ (Kol 1, 19 -22)
     Je super pomyslenie, že Boh sám nás zmieruje so sebou a dokonca nás pred svoju tvár stavia svätých a nepoškvrnených. A skrze to sa napĺňajú slová Ježiša: „Ja som prišiel, aby mali život, a aby ho mali hojnejšie.“ (Jn 10,10)

Matúš Reiner, kaplán

(Oravské centrum mládeže, Ústie)