Srdce Zmŕtvychvstalého…

          Tu je svedectvo lekára z Paríža, ktorý pochádzal zo šľachtickej rodiny. Hoci bol solventným a mal klientov z vyšších kruhov, predsa chodieval aj k chudobným poslúžiť ako lekár. Ako uznávaného špecialistu ho pozvali ku kráľovi Ľudovítovi XIV., ktorý ako je známe, dával sa nazývať Kráľ Slnko. Po príchode lekára kráľ poznamenal: „Dúfam, že sa o mňa postaráte lepšie ako o svojich bedárov.“ A lekár mu pokojne povedal: „Nie, vaša výsosť, lebo ja svojich bedárov tak obslúžim ako samého kráľa“
         To je síce z dávneho starého sveta, ale málo by nás to viesť k tomu „Súčasnému, reálnemu kresťanskému životu a reštartu: každý človek je pre mňa Ježiš…  Striktne podľa evanjelia: čo ste jednému z týchto urobili, mne ste to urobili. To je program a úloha.
          O to viac, že pri nás je Duch Svätý, ktorý je Darom Zmŕtvychvstalého Pána. Pomáha nám a mení náš život, keď žijeme podľa svedomia. Dajme modlitbe ticho, aby mohla v nás rásť. Dajme práci srdce, aby sme priniesli dobré ovocie svojej námahy. Dajme úprimnosť každému slovu padajúcemu z našich úst do uší počúvajúcich. Vymeťme svoje srdcia aj od malých smietok zloby a trpkosti, aby sme mohli zvestovať Lásku, ktorá večne žije!
          Ježiš je meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: “Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca. (Flp 2. 6.11).
         Neuvedomujeme si dary, ktoré máme a nesnažíme sa ich rozvíjať a pracovať na nich a s nimi. Každý kresťan má viac ako najväčší boháč tohto sveta, lebo patrí svojmu Nebeskému Otcovi, ktorému patrí všetko.
          Silvester Krčméry hovoril o formovaní mladých:
„Umenie vychovať špičkových ľudí na Harvarde nie je veľké, kde sú samí excelentní študenti. Ťažšie je vykresať niečo z tých slabších. Povedal som si, dobre, zoberme teda tú druhú triedu a pokúsme sa z nej vychovať aspoň niekoľko desiatok výborných študentov. Je pravda, že máme veľa priemerných študentov. Ale mnohí z tých, ktorí u nás skončia, sú naozaj výnimoční.“
          Hoci nie sme učiteľmi iných, ale sami sme zodpovední za seba, aby sme boli v škole Božej dobrými žiakmi. Formujme svoje svedomie, prispôsobujme sa situácii každého dňa, aby sme vedeli pomáhať, byť prívetivými.

Prajeme Vám zo srdca požehnané veľkonočné sviatky! 

Juraj Spuchľák

Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.

          Pána Ježiša mučili a on sa modlil. Len preto, že nazval Pána Boha svojho Otca Otcom, ho odsúdili na smrť. A on sa aj tak modlil k svojmu Otcovi za svojich mučiteľov a katov. Ale to sa Pán modlil aj za nás. Pán na kríž zobral všetky hriechy všetkých ľudí aj tie naše. Aj naša najčastejšia príčina hriechu býva nevedomosť. Keby sme vedeli, aké strašné zlo je hriech, vyhýbali by sme sa mu z diaľky. Spasení sme preto, lebo Pán Ježiš s nekonečnými zásluhami svojou obetou z lásky k nám vydobyl pre nás odpustenie.
          Nebudeme spasení len za to, že sme dobrí ľudia. Ani za naše zásluhy, ale za prijatie vykúpenia. Zato, že prijímame Pána a jeho obetu, bez ktorej by zostalo nebo zatvorené. Pán svoju neobmedzenú lásku ukázal na kríži veľmi hmatateľne cez zachránenie kajúceho lotra pre večný život v radosti. Pánov jediný pohľad premenil postoj jeho srdca a zväčšil lásku v srdci hriešnika, ktorý bol schopný mať súcit s iným človekom. To bol hriešnik, ktorý uznal Pána za Božieho Syna a v ten deň bol v raji. Druhý lotor ho odmietol a vysmial.
          Každý má spásu na dosah ruky a rozhodnutie je na nás. Biblicky súdiť, znamená oslobodiť. Takže Boží súd znamená Božie oslobodenie. Pán nám nedal milosť narodiť sa na zemi na to, aby nás potom mohol trestať za všetko zlo, ktoré urobíme. Z veľkej lásky sa obetoval, aby nás zachránil.
          Nech nám záver pôstu aj tieto Veľkonočné sviatky pomôžu viac poznať Pána, viac mu dôverovať , milovať ho a vyhýbať sa všetkému zlu, ktoré nám vo svojej zúrivosti predkladá Boží nepriateľ, aby ohrozil našu spásu.
Dominik Jamrich

Politická pasca

          Zákonníci a farizeji celú udalosť z dnešného evanjelia zosnovali ako politickú pascu na Ježiša. Okamžite si všimneme, že tu niečo “smrdí”, pretože privádzajú ženu „prichytenú pri cudzoložstve,“ ale dotyčného muža nenájdete nikde, aj keď podľa Mojžišovho zákona bola jeho zodpovednosť rovnaká. Kde je muž, ak ženu chytili „pri čine“? Možno bola táto žena len platenou herečkou, jednoducho to nevieme.
          V každom prípade je povaha pasce takáto: Ak Ježišova odpoveď zákonníkom a farizejom bude, aby ženu ukameňovali, tí hneď pobežia za rímskymi autoritami a nahlásia Ježiša ako niekoho, kto vyvoláva vzburu proti rímskej vláde a jej zákonom, pretože rímska vláda si vyhradila výhradnú právomoc vykonať trest smrti. Žiadna iná skupina alebo osoby v ríši nemali túto moc a nikto bez rímskeho povolenia nemohol obhajovať popravu alebo sa o ňu pokúšať, inak by sa to vykladalo ako akt poburovania.
          Na druhej strane, ak Ježiš zákonníkom a farizejom odpovie v zmysle, že ženu nemajú popraviť, ohlásia to ľudu: „Tento človek, Ježiš, nie je skutočným prorokom, pretože popiera Mojžišov zákon!“ Tak sa im podarí Ježiša buď zatknúť alebo zdiskreditovať v očiach  nábožných Židov.
          Ježiš vie, že je to pasca, a tak odmieta odpovedať. Keď na neho naďalej tlačia, prichádza s takýmto návrhom: „Nech ten, čo je bez hriechu, prvý do nej hodí kameň.“
          Tým Ježiš kladie zodpovednosť za popravu tejto ženy priamo na plecia zákonníkov a farizejov. Takže teraz Ježiš vrátil farizejom ich pascu. Ak hodia kameňmi, zatknú ich Rimania. Ak ich nehodia, bude to vyzerať, akoby priznávali, že majú hriech. Nakoniec si radšej vyberú hanbu verejnej porážky, než by sa mali nechať zatknúť, mučiť a byť uväznení rímskymi úradmi. Najstarší a najmúdrejší sú prví, ktorí zistili, že Ježiš ich prekabátil; najmladší a najhlúpejší sa tam ešte zdržiavajú v nádeji, že existuje nejaké východisko z ich „matu“. No nemyslite si, že ich rozhodnutie nehádzať kamene bolo vlastne akési úprimné presvedčenie v ich srdciach, že naozaj sú hriešnici, ktorí potrebujú odpustenie! Rozhodne nie! Oni len nechceli byť zatknutí.
          Ježiš týmto svojím konaním ani v najmenšom nepoľavuje zo svojho učenia o sexuálnej čistote. On má najvyššie štandardy sexuálnej slušnosti, zakazujúce nielen cudzoložstvo, ale aj vnútornú žiadostivosť, ktorá je semenom cudzoložstva, a že v prípade potreby by sme mali byť dokonca ochotní zmrzačiť sa, ak nás to oslobodí od hriechu.
          Takže v našom Pánovi vidíme paradox neústupčivého učenia o ceste svätosti spojené s nevyčerpateľnou ochotou odpustiť, uzdraviť a obnoviť. V kontexte tejto sv. omše toto Evanjelium poskytuje útechu tým mnohým z nás, ktorí sme “sfušovali” či pokazili pôstne predsavzatia, alebo ich dokonca opustil a v malom či veľkom sa vrátil späť k požívačnému životnému štýlu. Pán vždy odpúšťa.
          On neodsudzuje, ale povzbudzuje nás, aby sme „išli a viac nehrešili. “ Napriek tomu nám neklame a nehovorí, že môžeme dosiahnuť večný život, keď sa budeme oddávať hriechu. Pán nám nikdy neklame.
         Keďže spasenie je podľa definície „exodus“ alebo oslobodenie od hriechu, nemôžeme byť spasení, kým stále hrešíme. Hriech je to, od čoho sme zachránení.
          Slovami pápeža Františka: „Boh sa nikdy neunaví odpúšťať nám; my sme tí, ktorých unavuje hľadať jeho milosrdenstvo.“

Branislav Kožuch

Premení nás

           Priateľstvo medzi Abrahámom a Bohom bolo veľmi silné. Zmluva, ktorú uzavrel s Bohom, prenikla celý jeho život a premenila ho. Svojou vernosťou, oddanosťou a bezmedznou dôverou bol Abrahám skutočným Božím priateľom.
       Aj ja som pozvaný byť Božím priateľom. Boh chce, aby sme ako priatelia mali všetko spoločné. Boh chce, aby v tomto priateľstve bolo vzájomné darovanie. Boh chce, aby to priateľstvo spodobňovalo.
           Chce premeniť moje telo patriace zemi a urobiť ho podobným svojmu nebeskému telu. Boh sa vo svojom priateľstve voči človeku celkom pripodobnil človeku.  Teraz je rad na človeku, aby dokázal svoje priateľstvo, aby žil milosťou posväcujúcou, ktorá premieňa, aby sa usiloval pripodobniť sa Ježišovi. Premenený Kristus sa zaskvel jasom slávy, aby mi ukázal to, k čomu ma pozýva. Cesta k tomuto cieľu je celkom obyčajná, ako obyčajný a plný kríža bol Ježišov život.

          Môžem sa stať milovaným Božím synom, ak sa pripodobním Ježišovi, ak mu umožním, aby žil vo mne, ak mu dovolím, aby ma premenil na seba…
Budem ním premenený, ak prijmem to, čo on zjavil svojimi slovami a životom: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“

                                  Marek Gavalier  kaplán

Contra logicae

           Život podľa ducha ide proti zmýšľaniu podľa tela, t.j. proti egoizmu. Čo je to za výmysel milovať tých, ktorí nám zle činia. Telesný človek nechápe. Ježiš ako vzor duchovného života prináša úplne nový pohľad na riešenia našich problémov. A po Ježišovi všetci mystici a svätci.
          Ide o to, že prinášajú nové učenie, pohľady na to, ako riešiť bežné, pre nás neriešiteľné, problémy. Jeden z takýchto prístupov je v dnešnom evanjeliu. Ježiš sa vie pozrieť na udalosti z úplne inej perspektívy. Je to dar Ducha, ktorý môžeme mať aj my. Ako dôkaz vám ponúknem jeden list sv. Františka z Assisi, v ktorom tiež prináša úplne iný pohľad na riešenie problému, ktorý mal jeden generálny minister Rádu. Je to dôkaz, že Duch Svätý aj v nás vie pôsobiť a prinášať niečo nové.
          „Bratovi N., ministrovi. Pán nech ťa žehná!
          Hovorím ti, ako môžem, vo veci tvojej duše, že všetko to, čo ti prekáža milovať Pána Boha, a ktokoľvek ti v tom bude prekážať, či bratia alebo iní, i keby ťa napádali, všetko pokladaj za milosť. A to máš chcieť, a nie iné. A to považuj za pravú poslušnosť voči Pánu Bohu a mne, lebo istotne viem, že toto je pravá poslušnosť. A miluj tých, čo ti to robia. A nežiadaj si od nich iné, než koľko ti dá Pán.  A v tom ich miluj a nechci, aby boli lepšími kresťanmi [len kvôli tebe].  A to nech je pre teba viac než pustovňa.
          A či miluješ Pána a mňa, jeho i tvojho sluhu, chcem poznať z toho, či takto budeš konať, že totiž nebude na svete takého brata, ktorý by zhrešil, ako len najviac mohol zhrešiť a ktorý by potom, keď sa pozrie do tvojich očí, nikdy neodišiel bez tvojho milosrdenstva, ak hľadá milosrdenstvo. A keby milosrdenstvo nehľadal, ty sa ho spýtaj, či nechce milosrdenstvo. A keby potom i tisíckrát pred tvojimi očami zhrešil, miluj ho viac ako mňa kvôli tomu, aby si ho pritiahol k Pánovi. A nad takými sa zľutuj.“

Priatelia, prajem nám všetkým milosť Ducha, vidieť veci nový spôsobom .Požehnanú nedeľu.

Peter Vnučák OFM