Púpava

          Byť chúlostivý ako púpava, nie je priaznivé prirovnanie, hoci si neuvedomujeme, čo vedia odborníci, že kvetnatá rastlinka našich lúk so žltými kvetmi je vlastne veľmi silná s vlastnosťami buriny. Rastliny vôbec majú svojich priateľov, ale aj iné rastliny – predátorov, a obmedzujúce životné podmienky. Ak by ich nemali, ich rast by bol nekontrolovateľný. Preto ak by konkrétne púpava nemala nijaké zábrany v raste, tak za štyri roky by naplnila celú zem. Na zemi by neboli nijaké iné rastliny, iba púpava…
          Aj naše schopnosti majú limity v nás alebo okolnosti, ktoré dávajú priestor iným vlastnostiam našim, ale aj vlastnostiam iných ľudí.
          Istý štátnik povedal: Internet a sociálne siete v nás vytvárajú ilúziu slobody bez  zodpovednosti, no v skutočnosti nás riadia algoritmy a umelá inteligencia, celé sociálne siete sú založené na princípe masového šírenia, algoritmu presúvania do ďalších oblastí a na princípe návykovosti. Dodajme, že hoaxy a nenávisť možno šíriť aj bez internetu. Slovami alebo skutkami. A hoaxy plnia nielen nemocnice, ale aj peklo. A naše srdcia otroctvom. V prvom prípade obeťami, v druhom páchateľmi zla.
          Ako to podľa Košturiaka povedal istý starý indián chlapcovi: V každom z nás žije dobrý a zlý vlk. Dobrým vlkom je naša ochota, dobrosrdečnosť, priazeň, žičlivosť. Zlý vlk – to je naša lenivosť, zloba, pomstychtivosť či posudzovanie.
Chlapec sa opýtal: A ktorý vlk je silnejší?
Starý indián odpovedal: Ten je v tebe silnejší, ktorého viac kŕmiš…
          Sloboda bez zodpovednosti je anarchia v nás a spoločnosti. A vykŕmený zlý vlk.

Juraj Spuchľák

„Bohatý mladík“

        Mladý človek prišiel s úprimnou otázkou za Pánom Ježišom. A prišiel aj s určitou hrdosťou na svoju dokonalosť. Ale jeho dokonalosť a plnenie prikázaní malo vo veľkej miere iba pozemský význam. Pán Ježiš ho upozornil na to, aby získal poklad v nebi. Môžu tu byť dve formy majetku – Hmotný majetok – Kto žije evanjeliovo, čiže podľa vzoru Pána Ježiša, ktorý sa narodil v maštali a zomrel bez vrchných šiat na kríži a celý život slúžil núdznym, tak hmotný majetok užíva v takej miere, ktorá je potrebná a z toho, čo mu Pán Boh uštedril rozdáva tým, ktorí to potrebujú. Tak žili mnohí svätí. Ale je ešte druhá forma bohatstva – množstvo dobrých skutkov a náboženských aktivít. Oni sú veľmi dobré, ale nemôžu byť zárukou neba. Nik sám do neba nepríde za svoje zásluhy, ale pre obetu Božieho Syna. Pán Ježiš otvoril brány neba. Pred jeho príchodom sa tiež ľudia snažili dodržiavať zákon, ale nebo bolo stále zatvorené. Nie dodržiavanie zákona, ale Božia milosť a obeta Pána otvorili nebo. Kto sa spolieha na bohatstvo svojich dobrých skutkov a dodržiavanie zákona, nemá istotu neba. Božia milosť je pre spásu potrebná a milosť sa dáva jedine pokorným – to sú tí, ktorí uznajú – „Ježišu, potrebujem Ťa. Bez tvojej milosti nič nedokážem“. Preto chodíme na sv. omšu, prijímame sviatosti, aby sme s nimi prijímali milosť. Kto chce žiť poctivo kresťanstvo, uvedomí si, že na to nemá. Že to z ľudských síl nejde. Ale to je dobré zistenie, lebo už nemusíme ťahať sami, ale sa odovzdávame Dobrému Pánu Bohu do jeho rúk. Pán Ježiš  s láskou pozrel na toho mladého človeka a dal mu riešenie. Na nikoho z nás Pán Boh nepozerá s opovrhnutím. On nie je ako človek. Na každého pozerá s láskou a pozýva k životu s ním. Naša nádej na spásu vychádza z dôvery v Božiu moc a lásku k nám. Potom ináč pozeráme aj na plnenie zákona, robenie dobra, modlitby… Už si nimi nechceme Pána Boha kupovať, ale chceme sa touto formou s ním zjednotiť. On nám chce dať seba, nielen miesto v nebi, alebo vypočutú prosbu na zemi, lebo On je omnoho viac.

kaplán Dominik Jamrich


Zamyslenie na 24. Nedeľu v období cez rok B

          Mám uveriť láske, ktorou ma Boh miluje, láske, o ktorej Boh tak často hovorí, a tou jeho rečou lásky nie sú len pekné slová. Za jeho slovami nasledujú skutky lásky, prichádza spasiť svet, všetkým ohlasuje blahozvesť, každému s kým sa stretne, robí dobre, očisťuje od poškvrnenia hriechom, preto sa obetuje na ukrutnú smrť. „Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili,…tvár som si neskryl pred potupou a slinou.“
          Odmietnu ho starší ľudu a On na kríži obetuje svoj život za všetkých… Reči tejto lásky nie je možné nerozumieť.
          Tvrdím, že milujem Boha. Tvrdím, že v neho skutočne verím. No ani mne nestačia pekné slová: Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Lebo viera a láska bez skutkov sú mŕtve. Je to čosi podobné, akoby som hladnému povedal: Choď v pokoji, a nedal by som mu nič.
Svoju lásku musím prejaviť v skutkoch, v skutkoch, ktoré sa Jemu páčia, to značí, že musím zaprieť sám seba, vziať každý deň svoj kríž a nasledovať Krista, v Jeho sebaobetovaní v láske. Stratiť aj svoj život pre Neho v zachovávaní jeho príkazov a nariadení.
           Kiež je moja viera oživovaná skutkami lásky a moja láska nech sa prejavuje aj v skutkoch.

Marek Gavalier, kaplán

Ruženec a zmierenie …

          Drahí bratia a sestry,
          dňa 11. februára 1858 bolo prvé zjavenie Panny Márie v Lurdoch. Malej Bernadete s zjavila Panna a Bernadeta sa počas následných zjavení pod jej dohľadom modlila už vtedy známu modlitbu – ruženec. „Lurdy sú miestom, ktoré si Boh vyvolil. Chcel, aby práve tam zažiaril mimoriadny lúč jeho krásy. Počnúc štvrtým zjavením, zažala Bernadeta požehnanú sviecu vždy, keď prišla k jaskynke. Držala ju v ľavej ruke, až kým sa Panna Mária nezjavila. Bernadete začali neskôr spontánne dávať sviece rôzni ľudia, aby ich pozapichovala do zeme v jaskyni. Čochvíľa začali ľudia nosiť na toto miesto svetla a pokoja vlastné sviece. Aj sama Božia Matka prezradila, že sa jej takýto prejav úcty s tisíckou sviec páči. Svietia od tých čias nepretržite na jej slávu. Plamene prebleskujú na skale zjavenia. Vždy tam žiari nejaká svieca sťa horiaci krík: vo dne aj v noci, v lete i v zime. Zapaľujú ich modlitby pútnikov a chorých, ktorí nimi vyjadrujú svoje starosti a potreby, ale predovšetkým svoju vieru a nádej. … Počas zjavení sa dalo postrehnúť, že Bernadeta sa modlí ruženec pod Máriiným dohľadom. Keď Bernadeta recitovala slová: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky, i na veky vekov”, Panna Mária sa jednohlasne modlila s ňou. Ide o takzvanú doxológiu, ako túto formulu nazývajú teológovia. A Božia Matka sa túto doxológiu modlila s malou Bernadetou. To len potvrdzuje fakt, že modlitba ruženca má hlboký teocentrický charakter. Keď sa modlíme ruženec, Mária nám ponúka svoje srdce a svoje oči. Môžeme kontemplovať život jej Syna Ježiša Krista.” (Bande, Paul: Benediktov čas, str. 137).
          Vo chvíľach potreby zmierenia medzi nami Vás prosím o modlitbu ruženca s myšlienkou zmierenia, aby sme sa pokojne k sebe správali a naznačovali a neodsudzovali sa navzájom. Dovoľte mi prispieť k tomu úsiliu aj našou modlitbou rehoľníc, rehoľníkov a kňazov a mnohých v našej farnosti. Ako ovocie Vašej modlitby a dobrej vôle i starostlivosti otca biskupa je nová posila – pán kaplán Ing. Mgr. Marek Gavalier, ktorého vítam v našej farnosti a zároveň od 12. septembra 2021 bohoslužby na sídlisku Západ o 14.00 hodine budú nateraz na ploche ihriska a v zlom počasí v pripravenej hale. 

          Nech Pán posilní naše mysle v láske a v hľadaní pokoja pre naše srdce. Majme dobrú vôľu. Ako Panna Mária, nesme pokojne Ježiša do sŕdc ako príbytkov našich blízkych a všetkých, s ktorými sa stretneme.

Juraj Spuchľák, dekan – farár

Pastier vôní …

          Milí bratia a sestry,

„Pastier vôní“ takto označili záhradníka v jednej zahraničnej relácii v televízii. Kozmetika môžeme takto podobne označiť. No hovoríme aj o tom, že dobré skutky voňajú a zločiny zapáchajú alebo smrdia. Vôňa pripomína Boha. Nevidíme ho, a predsa je evidentná jeho prítomnosť v našom živote. Ako vôňa. Ani tú nevidíme, ale je jasné, že niečo vonia alebo zapácha. Preto sa v duchovnom živote používa aj prirovnanie alebo metafora: vôňa čností, smrad hriechu. Kadidlo je preto symbolom modlitby stúpajúcej k Bohu a znakom, že ten, koho okiadzajú kadidlom, stáva sa obetou Bohu alebo ňou už je aj okiadzanie. Je prosbou, aby Boh túto obetu prijal. Preto okiadzajú veriacich ľudí aj celebrujúceho kňaza pri svätej omši. Svedomie je takto záhradníkom duchovných vôní.
          Na prvej fare vo svojom živote som prvú noc nespal len preto, že napriek únave po sťahovaní a z nového prostredia som celú noc čítal niekoľkostoročné písomné záznamy kňazov – predchodcov o udalostiach miestnej a okolitých farností. Opisovali aj vraždu kňaza počas cholery. Epidémia sa šírila a kosila ľudí. Z centra monarchie prišiel pokyn na ochranu obyvateľstva prostredníctvom vápna a jeho roztoku s ostatnými dezinfekčnými prostriedkami, ktoré sypali do studní. Takto postupoval aj nejeden kňaz na pokyn miestnych grófov ako majiteľov miestnych majerov a zodpovedných za spoločné dobro. Z dediny do dediny sa občas šírili poplašné správy. Jedna mala veľkú silu – páni vraj vápnom chcú otráviť ľudí. Vznikli rozbroje. Toto povstanie je známe aj z učebníc. V jednej farnosti kňaza vyvliekli pred faru, aby sa vzbúreným a oklamaným ľuďom zodpovedal za vápno sypané do studní. Aj sám si pred nimi nasypal do vlastnej studne vápno rozpustené vodou vo vedre. Nestačilo im. Hoci tak urobil opakovane. Aby potvrdil, že nie je to jed, tvrdil pred nimi, že to môže aj vypiť. Vypil liter. Lenže to nestačilo. Musel vypiť viac ako štyri litre – pred nimi. Po dvoch dňoch zomrel… nie z vápna, ale z množstva vody s vápnom. Aj vrahovia neskôr trpeli. Ale tí, ktorí ich na to dlhodobo huckali, nie. Tí si azda mysleli, že slúžia pravde… 
         Čo nám z tohto príbehu vonia a čo smrdí? Iste nám povie naše vlastné svedomie – pastier vôní.

 Juraj Spuchľák, dekan – farár