Čistota srdca – otvára duchovné zmysly človeka, aby videl Božie a dobré veci. Očistec – v Božskej komédii od Danteho je miesto, kde je dym. Dym, ktorý zastiera oči, rozmazáva kontúry a pretrháva reč. Znemožňuje lásku, lebo znemožňuje rozlišovanie. Katechizmus katolíckej cirkvi v článku 2517 hovorí: „Srdce je sídlo morálnej osobnosti: lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstva, smilstvá. Podľa Matúšovho Evanjelia, 15. kapitoly, boj proti telesnej žiadostivosti zahŕňa v sebe očisťovanie srdca a praktizovanie miernosti: zachovávaj prostotu, buď nevinný a budeš ako deti, ktoré nepoznajú žalobu ničiacu životy ľudí.“ Šieste blahoslavenstvo hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Čistým srdcom – sú tí, čo svoj rozum a svoju vôľu dávajú do súladu s požiadavkami Božej svätosti najmä v troch oblastiach: v láske, v čistote alebo sexuálnej poctivosti, v láske k pravde a v pravej viere. Medzi čistotou srdca, tela a viery je vnútorná spätosť.
Svätý Augustín vo svojom diele o viere hovorí: „Veriaci majú veriť články vyznania viery, aby veriac podriadili sa Bohu, podriadení počestne žili, počestne žijúc, očisťovali si srdce a s očisteným srdcom chápali, čo veria.“ Kresťanská čistota – hovorí sa ďalej v katechizme – vyžaduje očistenie spoločenského ovzdušia. Od spoločenských komunikačných prostriedkov žiada také informovanie, ktoré dbá na úctu a diskrétnosť. Čistota srdca oslobodzuje od rozšíreného erotizmu a odmieta predstavenia, ktoré podporujú nezdravú zvedavosť a predstavy a protivia sa slušnosti. Kristova dobrá zvesť neprestajne obnovuje život a kultúru každého človeka. Neprestajne očisťuje mravy a poznanie národov. A to isté koná s našimi srdcami. Čistota srdca predpokladá aj ochotu očistiť svoje srdce od nezriadených túžob po majetku. Alebo po úspechoch, či po kariére. Preto by kresťan mal bojovať za slobodu v duchovnom zmysle. Ale nie preto, lebo sloboda je pre neho cieľom. Ona nikdy cieľom nie je. Pretože je len prostriedkom pred vzrast lásky. A tá je cieľom ľudského života – láska napĺňa zmyslom ľudský život. Keď je to Kristova láska tak smeruje do večnosti. Očisťovanie a čistota srdca.
Čistota srdca si vyžaduje cudnosť, ktorá je trpezlivosťou, skromnosťou a diskrétnosťou. Cudnosť chráni intimitu osoby. Anton Hlinka v knihe Ozvena slova hovorí vo svojom príbehu o ľuďoch vo vlaku. Jeden z nich bol otec a druhý syn. Najprv si myslel, že obaja sú hluchonemí, pretože komunikovali posunkovou rečou. Potom zistil, že otec počuje a naučil sa posunkovú reč preto, aby porozumel svojmu hluchonemému synovi. A tak je to aj s nami. Boh k nám prehovoril ústami syna. Začal s nami komunikovať aj napriek tomu, že komunikácia s Bohom prostredníctvom prorokov nebola úspešná. Veď toľkokrát ľudia umlčali prorokov a nepočúvali ich. Ba aj prenasledovali. Pochopil aj to, že ľudia majú ťažkosti prijať Krista – veď aj anjeli boli prisluhovačmi pastierov, aby upozornili na prítomnosť Boha a človeka. V jednej knihe sa dočítame o odsúdení špióna na smrť. Za svoju činnosť bol odsúdený generálom tamojšej armády. Avšak podľa prastarého zvyku dostalo tesne pred popravou možnosť výberu: podstúpiť popravu, alebo vstúpiť cez zatvorené čierne dvere do neznámeho priestoru. Napriek možnosti výberu sa odsúdenec rozhodol pre popravu. A generál, ktorý mu túto možnosť poskytol, povedal: za dverami bola sloboda. Ľudia si vyberajú vždy to, čo je pre nich známe. Možno je tento príbeh pritiahnutý za vlasy, ale hovorí pravdu – udalosti, ktoré sú pred nami a prežívame ich, alebo o ktorých čítame, majú pre nás význam len vtedy, ak vieme ich koniec. Ako skončia.
A tak nám aj Kristus pripravil koniec – ukázal nám cestu, ale aj jej cieľ. Večnú blaženosť. Večný život s ním. Ale aj naplnenie zmyslom tunajší a terajší život. Keď ho budeme žiť, tak ako on, tak vtedy i sami zmysluplne naplníme svoj život. Nech nám teda sloboda poslúži aj ako pôda pre vzrast našej skutočnej lásky. Aby sme sa podobali Kristovi.
Juraj Spuchľák, dekan
