„Čo hľadáte?“ To je dôležitá, základná otázka, ktorú Ježiš adresoval dvom učeníkom. Zvyčajne hľadáme niečo, čo nemáme, čo nám chýba. Hľadanie charakterizuje naše ľudské bytie. Nepokoj, ktorý v nás prebýva, to niečo neurčité, čo často cítime, nás núti vždy niečo hľadať. A tento smäd v nás sa nikdy celkom neutíši, neopúšťa nás v žiadnej etape nášho života. Ježiš to vie, a tak sa toto ľudské hľadanie stáva základom prvej otázky, ktorú kladie tým, ktorí ho nasledujú, učeníkom tej doby, ale aj učeníkom všetkých čias, teda aj nám. Čo vlastne vo svojom živote hľadáme? Po čom skutočne túžime?
Na tieto otázky môžeme mať veľa útržkovitých odpovedí, veľa rôznych pokusov uspokojiť náš smäd po nekonečne, veľa utišujúcich prostriedkov, ktoré sa snažia len zmierniť naše napätie, veľa lacných a falošných náhrad, ktorými sa snažíme zaplniť našu vnútornú prázdnotu. Mnohí z nás možno majú aj pokušenie prestať hľadať, rezignovať, zastaviť sa, uspokojiť sa s bežnou rutinou, donekonečna opakovať tie isté veci, obvyklý pomalý a monotónny rytmus, ktorý nám dáva určitý pocit istoty.
Ježišovo pozvanie uspokojiť tento smäd po hľadaní je jasné, provokujúce, trochu nás snáď aj vyvádza z rovnováhy: „Poďte a uvidíte!“
„Poďte“: prvá vec, ktorú musíme urobiť, je hýbať sa, nezostať stáť na mieste, nezaseknúť sa. Ak chceme nájsť odpovede, musíme sa vydať na cestu. Ježiša stretneš len na ceste, kráčajúc spolu s Ním.
„Uvidíte“: je to práve náš každodenný život s Kristom, ktorý nám otvára oči a umožňuje nám vidieť a vnímať svet a život nielen povrchne, ale do hĺbky, vidieť aj to neviditeľné. Ježiš nám umožňuje vidieť realitu iným spôsobom. Práve na ceste s Ježišom sa plnia naše najvzdialenejšie túžby a farby tohto sveta sa pre nás stávajú jasnejšími. Kráčajúc krôčik po krôčiku so Svetlom sveta vždy nachádzame správnu cestu. Krok za krokom, bez zastavenia, bez reptania na premárnené príležitosti či urobené chyby (ktoré sa môžu prihodiť).
Dôsledkom tejto skúsenosti s Ježišom je radosť. Radosť taká veľká, že si ju nemôžete nechať pre seba a okamžite cítite potrebu podeliť sa o ňu s niekým iným. A presne toto robí Ondrej: uteká k svojmu bratovi Šimonovi. Nemôže mu nepovedať o tom, čo našiel pri svojom hľadaní. Privádza Šimona k Ježišovi, aby aj on zažil, aby aj on videl. Tu vidíme funkčný mechanizmus odovzdávania viery (až potom môžu prísť mnohé lekcie katechizmu, morálne princípy a reguly, teologické konferencie, filozofické dizertácie…).
Radosť zo stretnutia s Ježišom je nákazlivá, viera sa prenáša „nákazou“. Viera ako odpoveď na náš smäd po hľadaní. Zážitok stretnutia s Ježišom je taký krásny, že ho chceme sprostredkovať iným. Pretože to je ten veľký poklad, tá najvzácnejšia perla, ktorú sme našli pri našom hľadaní.
Na konci hľadania nájdeme Božieho Baránka. Baránka uprostred sveta šeliem, baránka, ktorý nebojuje násilné pozemské boje o moc a nadvládu. Tento Baránok… skončí ako baránok medzi vlkmi, ale svojím príbehom predznamenáva koniec tohto sveta šeliem.
Simeon. Brindzák, OFM
