Farizeji odišli a radili sa, ako by podchytili Ježiša v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
Keď toto evanjelium počuje v nedeľu v kostole poctivý podnikateľ, asi sa prikrčí v lavici a začne si predstavovať, koľko z toho, čo odpracoval on a jeho zamestnanci odíde cez poplatky do poloprázdna. A môže sa stať, že úplne prestane vnímať, čo chce k tomu povedať Pán. To by bola škoda.
Izraelský národ podľa pôvodného Božieho plánu nemal kráľa – bol vedený Pánom Bohom, ktorý ho cez prorokov usmerňoval a sprevádzal. Keď si vydrankali kráľa, lebo sa im nechcelo počúvať Pána Boha a chceli byť ako ostatné národy, začali platiť dane. Keď zabúdali na Pána a začali sa potichu klaňať cudzím bohom, dostávali sa pod nadvládu iného, utláčajúceho národa a dane sa násobili. Keď reptali proti Mojžišovi a Áronovi, ktorý ich z Božieho poverenia viedli, prichádzal trest. Za Kritizovanie a reptanie neprichádza Božia milosť, Do ich tábora prišli hady, ktoré ich hrýzli a ľudia zomierali. Ak náš národ bude kritizovať nadriadených, nadávať na nich, ohovárať a osočovať ich, nebude na tom Božie požehnanie. Ale ak sa zjednotí v modlitbách, ako nás to učí náš Pán, príde Božie požehnanie.
V tomto evanjeliu sa Pán pýta – : „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Veľa záleží od toho, na kom nám záleží. Ak je naša pozornosť zameraná na pozemské veci a pozemskú moc, potom nás rozpučí ťarcha obmedzení, poplatkov a pozemských starostí.
Ale ak sa sústredíme viac na Boží obraz – na toho, ktorý má moc nad celým svetom, môžeme dvihnúť hlavu hore, lebo ak vieme, že sa o nás stará Pán Boh, neohrozí nás, ani keď pozemský vladár dvihne poplatky. Pán sa o svojich postará. Dôležité je, aby sme patrili jemu. Ak máme dať cisárovi to, čo jemu patrí, tak Pán neostáva pri daniach. Chce, aby sme dali nadriadenému aj úctu. Je to úkon pokory a poslušnosti Bohu, za ktorý prichádza jeho požehnanie. Pozemské dane sa snažíme platiť. O to poctivejšie dávajme Pánu Bohu, to, čo jemu patrí. Pretože jemu patrí všetko, tak do Božích rúk zverujme seba, svoju prácu, všetky svoje schopnosti a talenty, aby cez nás Pán mohol konať svoje dielo. On túži po tom, aby sme počúvali jeho slovo a uskutočňovali. Tým staviame dom na skale a nemusíme sa báť vetra, ani búrok tohto sveta. Lebo život postavený na uplatňovaní Božieho slova v praxi je plný stability, pokoja a Božieho požehnania.
Dominik Jamrich, kaplán
