Zabijem ťa! …
Milí bratia a sestry,
nebohý Jaroslav Budz, učiteľ vo Vrútkach, sa postavil útočníkovi v škole, aby chránil deti. Zaplatil za to. Ale koľkí povedia: „Ja by som toho učiteľa – učiteľku zabil?“ A je to len preto, že nesúhlasí s jeho výchovou alebo vyučovaním. Pred deťmi.
V jednej škole na Slovensku dostali žiaci na konci školského roka otázku: „Čo by ste zmenili alebo zlepšili v budúcom školskom roku?“ Jeden žiak nahlas pred ostatnými žiakmi a učiteľmi povedal učiteľke: „Zabil by som Vás!“ Počula to dobre. Bolo jej ťažko. Pretože mala už vtedy diagnostikovanú chorobu ciev, ktorá ju ohrozovala mozgovou porážkou.
O rok takmer na mesiac presne učiteľka chorobe podľahla. Pri správe o jej smrti v škole „smelý“ žiak počul od jej kolegyne: „Už ju nemusíš zabiť. Pán Boh si ju povolal k sebe.“ Žiak sa rozplakal… Ľutoval to, čo povedal.
Detský psychológ hovorí: „Veľmi rozšírenou formou násilia na deťoch je ich zanedbávanie.“ Koľkokrát počujeme vo filmoch: „Ja ho (poslanca, suseda…) zabijem!“ Nesmieme takto nikdy hovoriť. Ani pred sebou samým. A z hriechu zanedbania detí a výchovy sa s ľútosťou spovedajme. Aby sa to okolo nás zlepšilo.
Juraj Spuchľák, dekan – farár
