Kňazi

Doc. ThDr. Juraj Spuchľák, PhD.

dekan

 
Narodený: 18.09.1962, Námestovo 
Rodák: Oravská Polhora
Pochádzam z ôsmich detí – najstarší.
Základná škola: Oravská  Polhora.
Gymnázium: Námestovo, maturita 1980.
Neprijatý po prihláške do kňazského seminára.
Práca – stavebný robotník Oravská Polhora, Drevoindustria.
Vojenská služba: 1981 – 1983, Pardubice. Poddôstojnícka škola Lipník nad Bečvou. Spojár.
Práca po návrate z vojenskej služby: Spracovanie dreva – robotník, Drevoindustria.
Štúdium teológie – kňazský seminár: 1983 – 1988.
Ordinovaný: 19. 6. 1988, Bratislava, RKCMBF UK Bratislava, katolícka teológia – ukončené štúdiá pred kňazskou vysviackou. 
 
01.07.1988 – 31.07.1990 kaplán, Stará Ľubovňa
01.08.1990 – 30.06.1991 kaplán, Spišská Nova Ves
01.07.1991 – 30.06.1996 farár, Odorín
05.08.1991 – 30.06.1992 excurrendo – okrem vlastnej farnosti zastupovanie, Rudňany
1996 – člen Komisie KBS pre masmédiá a redakčná rada Katolíckych novín
1996 – 2005 študijný tajomník a zároveň odborný asistent na TI CMBF LU v Spišskom Podhradí, predmety: Masmediálna výchova, Kancelaristika, Sakrálne umenie.
1997 – ThLic. z Teológie na KUL v Lubline
01.12.1998 – 01.12.2003 člen diecéznej liturgickej komisie
15.07.1999 – ThDr. PhD. z Teológie na CMBF UK v Bratislave
 
26.03.2001 – člen Programovej rady Rádia LUMEN
01.12.2003 – 30.11. 2008 člen diecéznej liturgickej komisie
2004 – prodekan teologickej fakulty v Košiciach KU v Ružomberku pre zahraničné vzťahy
01.12. 2004 – docent v odbore Katolícka teológia na TF KU v Ružomberku 
01.11. 2005 – 30.06.2019 riaditeľ rádia LUMEN, Banská Bystrica
Výpomoc na vysokej škole Danubius – ukončená

 

Mgr. Martin Tešla

kaplán

Narodený: 11.09.1993 v Starej Ľubovni
Základná škola: J.A. Komenského v Starej Ľubovni
Gymnázium: Cirkevné gymnáziu sv. Mikuláša v Starej Ľubovni
Štúdium teológie:  Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka Spišská Kapitula
Ordinovaný: 15.6.2019 kaplán v Trstenej

     Mám dvoch bratov Dávida a Filipa, s ktorými sme zažili veľme pekné detstvo vďaka našim rodičom, ktorí nám vytvárali veľmi dobré rodinné spoločenstvo. 
     Študoval som na základnej škole J.A. Komenského, potom na Cirkevnom gymnáziu sv. Mikuláša v Starej Ľubovni, kde som prežil veľmi pekné chvíle. Boli sme veľmi dobrá partia spolužiakov na čele s našou triednou učiteľkou. V triede sme vytvorili krásne spoločenstvo a navzájom sme sa duchovne povzbudzovali a ťahali. Dokonca sme z triedy dvaja spolužiaci, ktorí sme sa stali kňazmi.
    Popri gymnáziu som sa angažoval v eRku a v mariánskej družine, kde som mal „stretká“ s deťmi. Organizovali sme pre nich rôzne akcie a letné tábory. Okrem toho spolu s mojimi dvoma najlepšími priateľmi Máriou a Filipom, ktorý sa stal tiež kňazom, sme pomáhali našim  kňazom vo farnosti pri detských a mládežníckych svätých omšiach, taktiež v kostole od upratovania po udržiavanie kňazských rúch, oltárnych plachiet, kalichovej bielizne, kvetinovej výzdoby… To boli najkrajšie chvíle môjho života.
     Za to vďačím aj nášmu bývalému pánovi dekanovi Mariánovi Pánikovi, ktorý je váš rodák, a ktorý pôsobil v mojom rodnom meste 17 rokov. Pri ňom som vyrastal a dozrieval aj v mojom kňazskom povolaní.
     Po gymnáziu som nastúpil hneď do kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule.
     Tohto roku v lete ma otec biskup Štefan Sečka vysvätil za kňaza a ustanovil za kaplána do Trstenej ako novokňaza. Toto je moje prvé pôsobisko a ďakujem Pánu Bohu, že tu môžem byť. Cítim sa tu veľmi dobre a som tu naozaj veľmi rád 🙂
     Ďakujem aj nášmu pánovi dekanovi Jurajovi Spuchľákovi za prijatie a jeho dobrosrdečnosť. Prosím vás všetkých, aby ste sa za nás modlili a ja vás ubezpečujem, že sa za vás tiež modlím.

 

Ing. Marek Gavalier

kaplán

Narodený: 08.03.1980, Poprad
Základná škola: Poprad.
Gymnázium: Poprad, maturita 1998.
Vysoká škola: SPU Nitra 2004, AKADÉMIA PZ BA 2009, KŇAZSKÝ SEMINÁR BISKUPA JÁNA VOJTAŠŠÁKA 2021

          Ako si tak spomínam, o kňazstve som rozmýšľal vždy. Bol som od mala vedený k Bohu, chodili sme celá rodina  do kostola, od šiestich rokov som miništroval. Ako dieťa som však zvažoval všeličo. Najčastejšie som chcel byť policajtom alebo pracovať na kolotočoch. Kňazstvom som sa tak vážnejšie zaoberal až po maturite. Išiel som však inou cestou a hovoril som si, že keď Pán Boh bude chcieť, pritiahne si ma. Vnímal som však, že musím ešte absolvovať veľa vecí a všeličím si prejsť. A tak to aj bolo. Boh použil v mojom živote rôzne odbočky, za ktoré som mu vďačný.

          Nenastúpil som do seminára hneď po maturite, ale najprv som šiel študovať odbor životné prostredie na vysokú školu do Nitry. Ale počas štúdia som sa veľakrát pýtal, či idem správnou cestou, hlavne v druhom ročníku. Spomínam si, že vtedy to bolo najsilnejšie. V hlave mi stále vŕtal seminár. Napriek tomu som vnímal, že Boh mi hovorí, aby som najprv dokončil školu. Po piatich rokoch som sa teda stal inžinierom a pracoval som v odpadovom hospodárstve, čo bola moja špecializácia v odbore. Nenapĺňalo ma to však. Tu sa mi naskytla šanca, o ktorej som už v detstve sníval: stať sa policajtom. Chodil som externe na policajnú akadémiu, kde som si dopĺňal  špecializované policajné vzdelanie. Popri tom som istý čas pracoval na polícii v Bratislave. Som veľký dobrodruh, a tak som prijal ďalšiu výzvu – námornú školu. Opäť som sa stal na tri roky študentom a mojím snom bolo ísť na more na nákladnú loď a stať sa navigačným palubným dôstojníkom. Odborná príprava aj výcvik boli skvelé. Stále som však vnímal, akoby som utekal pred Bohom. Hľadal som sa. S odchodom na loď nastali problémy a nakoniec to nevyšlo. A vtedy som sa pýtal. Čo teraz? Pôjdem späť k polícii? Tu mi zase začali vnútri rezonovať myšlienky na kňazstvo. Modlil som sa, dôveroval Pánu Bohu, chodil do kostola. A veril, že On bude hrať so mnou tú hru ďalej.

          Definitívne rozhodnutie sa pre kňazské povolanie prišlo, keď som bol v Amerike. To bola ďalšia odbočka. Bol som tam 1,5 roka. Nikdy mi ani nenapadlo, že tam pôjdem, no dnes už viem, že to bola súčasť Božieho plánu so mnou. Práve tam som stretol kňazov, ktorí ma veľmi oslovili, a vtedy sa zlomilo moje povolanie. Cez nich som vnímal, že sa mám vrátiť domov, vstúpiť do seminára, vyštudovať, a ak Pán Boh dá, môžem ísť aj na misie. Do Ameriky som išiel s tým, že buď pôjdem do seminára, alebo tam ostanem žiť. Všetko to do seba zapadalo ako puzzle a viem, že to bola moja cesta k Bohu. Takto ma viedol. Aj teraz vo mne  drieme misionárske povolanie a aj sa zaň modlím. Pán Boh vie, čo je pre mňa najlepšie. Čas prežitý v Amerike je pre mňa najdôležitejšou a najsilnejšou skúsenosťou, ktorá ma posunula ďalej. Viem , že som tam, kde ma Boh chce mať. Ak má Boh s človekom plán, tak si ho pritiahne trebárs aj za uši. On najlepšie vie, čo je pre nás dobré. A v mojom živote to zariadil naozaj geniálne. Žasnem a vždy budem žasnúť nad tým, kam ma priviedol a akou dobrodružnou cestou.