Hlas volajúceho na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“

          Milí bratia a sestry,
         na prvý pohľad výzva k pokániu straší, ale keď sa pokánie začne diať prináša radosť. Tak ako náročný šport priťahuje práve veľkým premáhaním sa a úsilím športovcov. Aj v nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi  spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Pokánie znamená návrat k Pánovi. Opustiť hriech a nasledovať Pána. Ján Krstiteľ dával jasne vedieť každému v čom sa má zmeniť. My sme už schopní počúvať čo hovorí Boží Duch v nás cez svedomie a konkrétne nás usmerňuje v čom znížiť vrch a vyrovnať dolinu – v čom premeniť život. Každý má iné okolnosti života, slabosti a poslanie, preto aj cesta pokánia a obrátenia je u každého iná. Máme mnoho svätých a každý z nich má iný životopis. Všetci nasledovali Pána, ale každý v iných podmienkach. Aj naše nasledovanie Pána je osobné a potrebujeme zodpovedne počúvať čo hovorí Pán. Preto sme dostali čas stíšenia v advente, aby sme mali priestor na počúvanie Pána a na jeho nasledovanie. Za nami asi nepríde anjel z neba, aby nám oznámil, čo máme robiť, ako prišiel za Pannou Máriou. Asi by sme aj tak neuverili, že prišiel z neba a ktovie ako by skončil.  Ale Pán nám hovorí cez svedomie, sv. Písmo, autority .. Abrahám bol pohostinný a keď prišli traja anjeli, pohostil ich ako to robil vždy – až pri odchode zistil s kým sa rozprával. Gedeón bol úctivý aj napriek ťažkej dobe a utláčaniu ku každému a úctivo sa rozprával aj s anjelom, ktorý ho prišiel poslať do Božej služby oslobodenia národa. Všeobecné konanie dobra nás učí byť vnímavými na Božích poslov, ktorých Pán posiela rôznym spôsobom. Spomeňme si, ako sa zachovali Sodomčania voči anjelom, ktorí prišli za Lótom. Prejavili svoju skazenosť, za ktorú boli zničení. Preto v tomto milostivom čase adventu nasledujme Pána a utekajme od každého zla v akejkoľvek podobe. Nech nám k tomu Dobrý Pán Boh dáva silu. 

Dominik Jamrich, kaplán