Evolučný naturalizmus a kreacionizmus. Evolučný naturalizmus hovorí o akejsi samozrejmosti, že z prírody možno poznať neexistenciu Boha. Že prírodné zákony a zákony evolúcie poukazujú na úplnú samostatnosť pri vývoji bez potrebu zásahu bytosti ako Boh. Kreacionizmus hovorí, že Biblia je aj príručkou biológie. Teda že Boh stvoril svet za šesť našich slnečných dní a podobne.
Tieto dve vetvy zmýšľania sa pre svoju existenciu potrebujú, aby mohli mať dôvod na jestvovanie a opodstatnenosť pre živenie diskusií. Lebo tak môžu získať motiváciu pre argumenty proti druhej strane.
Skromný a Ježišov človek hľadá pravdu a vie, že viera odpovedá na základné otázky človeka, nie pyšný rozum vyvolávajúci dojem, že na všetky potrebné odpovede príde sám či už so záverom, že Boh nejestvuje alebo že jestvuje a všetky vedecké poznatky sú vopred dohodnutým klamstvom pre živenie ateizmu. Rozum nie, ale viera.
Vedomie reality, ktorú priniesol Pán Ježiš, keď ako človek trpel a Božskou mocou vstal zmŕtvych, je pre nás zdrojom viery, ktorú vyznávali o večnom živote apoštoli a nesú ako fakľu poznania a radosti všetci veriaci v Krista. Cirkev a biskupi sú garanciou tohto pokladu viery. V tejto viere vidíme potrebu modlitby za našich nebohých blízkych i vzdialených s pohľadom upreným na svoj život, naplneným napriek dobrým predsavzatiam aj chybami a zlobou. Zlobu možno ľutujeme, následky a škody napravujeme aspoň čiastočne, ale aj tak sa vynárajú ako kostlivci zo skrine nové výzvy, kríže a niekedy aj nezahojené rany na dušiach našich blízkych i v našich srdciach. Sme odsúdení na to, aby sme sa učili a rástli cez vlastné utrpenie a kríže. Nie ony sami, ale spôsob ich nesenia je liečivý. Pre celú našu osobnosť.
Úžasným prínosom pre nás a pre iných aj zosnulých je Ježiš a jeho milosť i príklad. Príklad na motiváciu niesť kríže a pomáhať iným živým aj nebohým – ich dušiam, a milosť, vlastne zázrak prepojenia s tými, ktorí vierou a sviatosťami prepojení s nami v Cirkvi – tom tajomnom Tele Krista – aby sme za nich prinášali obety. Teraz to robme! Pretože teraz je ten milostivý čas. On je vždy cez celý rok, ale v dni od prvého do ôsmeho novembra máme dar veľmi dušiam nebohých pomáhať. To čistenie ich duší utrpením po smrti môže byť anulované – pre naše modlitby a pre nich získané odpustky zlo kontumačne prehráva. Idú do neba… Šťastnú cestu, duše našich!
Juraj Spuchľák, farár – dekan
