„Pán požehná svoj ľud pokojom.“ (Ž 29)
Milí bratia a sestry!
V jednom rozhovore kňaz dostal takúto otázku: „V jednej televíznej šou ste sa vyjadrili, že neviete či zomriete ako kňaz. To sú silné slová, zvlášť v dobe, keď veľa kňazov a rehoľníkov zanecháva svoje povolanie. Čo ste nimi mienili?” Jeho odpoveď bola: „Ak by som vedel na sto percent, že zomriem ako kňaz, znamená to, že som si už navykol byť kňazom. Naopak, ja sa chcem každé ráno budiť s tým, že musím nájsť nový motív, prečo byť tento deň kňazom. Síce snívam o tom, že zomriem ako kňaz, tak ako môj otec sníva, že bude navždy s mamou. Ale každé ráno by mal nájsť motív, prečo ju milovať a znova sa do nej zaľúbiť.”
Myslím, že tak to v dnešnú nedeľu, kedy si pripomíname aj svoj vlastný krst, možno povedať aj o kresťanskom živote – potrebujeme každé ráno nájsť motív, prečo byť kresťanom a znova sa zamilovať do Evanjelia. Už totiž stačilo kresťanstva, na ktoré sme si zvykli a ktorému preto v každodennosti chýbajú motívy pre skutočné evanjeliové postoje. „Kde je Evanjelium, tam je revolúcia. Evanjelium nás nenecháva v nerušenosti. Burcuje nás, je revolučné. … Je to, akoby Ježiš povedal: „Hor’ sa, vy, čo v srdci nosíte tajomstvo Boha, ktorý zjavil svoju všemohúcnosť v láske a v odpustení!,“ hovorí pápež František.
Vyprosujem vám všetkým Božie požehnanie a Jeho milosť.
Branislav Kožuch, kaplán (OZ V. I. A. C.)
