Láska je naším poslaním …

          Milí bratia a sestry, 
          keďže v celej našej katolíckej Cirkvi prežívame Rok sv. Rodiny a v dnešnej dobe je na rodinu útok z každej strany, mali by sme sa spoločne zamýšľať na rôznymi témami, ktoré sa dotýkajú života rodiny. 
          Láska je naším poslaním – toto sa dotýka nielen života rodiny, ale aj života ľudí, ktorí sa zasvätili Bohu. Dotýka sa to každého z nás. Lebo láska je poslaním nás všetkých. Bez lásky je život ťažký, prázdny a doslova až nezmyselný, nielen v rodine, ale aj v zasvätenom živote. Človek bez lásky je ako človek bez duše. Benedikt XVI. napísal, že „kresťan je človek, ktorý sa stretol s osobou Ježiša Krista, v tejto osobe  spoznal, že Boh je láska a v túto Lásku uveril“ (Deus caritas est, 1).
          Boh je láska. Stvoril nás na svoj obraz, aby sme mali účasť na jeho živote a radosti – sme stvorení  z lásky a pre lásku. „Práve láska robí ľudskú osobu autentickým obrazom Najsvätejšej Trojice, Božím obrazom“. Zvlášť to vidíme v rodine, kde viac osôb, čiže otec, mama a deti, nič viac a nič menej, žije vo vzťahoch lásky a v láske sa stávajú obrazom Najsvätejšej Trojice.
          Povedať, že človek je stvorený na obraz a na podobu Boha, znamená  povedať, že aj to, že je povolaný byť pre iných, stať sa darom. Byť vo vzťahu lásky. Boh nám teda dal poslanie. Sme na svete preto, aby sme prijímali Božiu lásku a preukazovali ju iným. Človek nemôže žiť bez lásky. Poslaním rodiny, ale aj každého jednotlivo je láska.
          Boh chce láskou uzdraviť hriechom a najmä pýchou zranený svet. Naším poslaním či už v rodine, alebo Bohu zasvätenom živote je láska. Láska do krajnosti, akú ukázal Ježiš pri Poslednej večeri. Ježiš ukázal lásku v službe – keď umyl apoštolom nohy a ukázal ju aj v obete, keď prijal utrpenie kríža za spásu všetkých. 
          V manželstve a rodine sú dôležité a potrebné aj vonkajšie prejavy lásky. Ľudia sa veľmi ochudobňujú, ak si v rodine nedokážu navonok prejaviť  lásku v podobe citu, nežnosti, objatia. Matka Terézia z Kalkaty a pred ňou mnohí iní často hovorili, že nejde o to, aby sme robili veľké veci, ale aby sme robili tie malé s veľkou láskou. 
           Drahí bratia a sestry, prosme v tomto Roku sv. Rodiny, aby sa naše rodiny stali oázami i školami lásky. A aby táto čnosť nechýbala nielen rodinám, ale ani našim spoločenstvám a životu každého z nás.

Martin Tešla, kaplán