V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Jarmo slúži na prenos sily z ťažného zvieraťa na náklad. Severský pes dokáže utiahnuť naložené sane aj sám, ale na krátku vzdialenosť. Potom dychčí a nevládze. Keď je s ostatnými psami v záprahu, tak dokáže bežať aj 20 kilometrov. Ešte krajšie je prirovnanie z modlitby pri sobáši. „… ktorých si spojil sladkým jarmom svornosti.“ Tak sa manželia dostávajú do dvojzáprahu a ťahajú životné veci spolu. Ale oni nie sú len dvaja, lebo zavolali sobášom Pána k sebe. A Pán je s nimi aj vtedy, keby sa rozhodli, že budú ťahať všetko bez neho. Pán nám netrhá náklad z rúk. Len ponúka pomoc.
Tí múdri a rozumní sú ľudia, ktorí sú presvedčení, že nikoho nepotrebujú, ani Pána Boha. Myslia si, že zvládnu všetko svojou šikovnosťou. Pohŕdajú Pánom Bohom, aj inými ľuďmi. Uznávajú seba a svoj názor a neprijímajú názor, ani mienku iných. Maličkí nie sú len najmladší, ale sú to ľudia, ktorí vedia, že Pána Boha potrebujú a uznávajú jeho moc a svoju obmedzenosť. Lebo Pán Ježiš povedal – „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Človek, ktorý sa snaží poctivo žiť bude preťažený, lebo prikázania sú náročné, nezvládnuteľné našou ľudskou silou, ale Pán Boh nás nenechal samých. Ponúkol nám seba, lebo Pán Boh nestvoril človeka nato, aby sa trápeniami presekával sám. Vždy počítal s tým, že bude stáť vedľa nás a ťahať s nami – čiže v obrovskej miere- ťahať za nás. On nás nechce nechať trápiť sa, ale túži po tom, aby sme žili s ním v blízkom vzťahu. Poďme za Pánom, tak, ako nás volá, učme sa jeho pokore a tichosti a nechajme sa ním posilniť. Lebo pokora nie je zaznávanie seba a seba ponižovanie, ale priznanie veľkej pravdy – Pane Bože potrebujem ťa a prijímam ťa do celého svojho života.
Dominik Jamrich, kaplán
