Neboj sa, len ver! …

          Milí bratia a sestry, 
         žena prišla pred Pána zo strachom a chvením a povedal celú pravdu. Pravda nebola len to, že porušila zákon a ako kulticky nečistá išla medzi ľudí, čo podľa zákona nesmela. Pravda bola v tom, že bola zúfalá a strašne sklamaná, ale keď sa dopočula o Ježišovi, doňho vložila všetku svoju nádej. Povedala si: ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem, budem zachránená. A zachránila ju jej viera, ako to Pán povedal Jairovi aj jej. Mnohí sa na Pána tlačili a nič sa v ich živote nestalo. Pán pocítil, že z neho vyšla zázračná moc. Asi je to jediné miesto vo Svätom Písme, ktoré takto opisuje silu, ktorá vychádza od Pána, aby bolo každému jasné, že zázraky sa nedejú z kvality činnosti človeka, ale z moci Božej. Pán premieňa život tým, ktorí majú vieru v neho.
           Jairus, aj žena chorá na krvotok museli o túto vieru bojovať, čakať dlhý čas a premáhať mnohé prekážky. Na ľudskej úrovni už nádej nebola ani u jedného. Aj s Jairovho domu musel Pán vyhnať všetkých – to vyhnal strach a nedôveru – nie ľudí. Vyhnal ich ako démonov, ktorí sa v tomto strachu ľudí cítili ako doma. Jairus musel bojovať aj proti posmechu – to bola ďalšia skúška jeho viery. Pán často dáva ľudsky zvláštne príkazy – aby ochrnutý vstal, slepý, aby pozrel, ten s vyschnutou rukou, aby ju vystrel …
           Tým ukazuje, že viera v Pána Boha prenášaná do skutkov uzdravuje a mení život. Lebo aj nás Pán pozýva robiť veci nemožné ľudskou silou – odpustiť krivdu, milovať aj nepriateľov, premáhať pokušenia, zriekať sa príjemných lákadiel hriechov. Na to treba zázračnú moc od Pána – to sa nedá ľudskou silou. Pán prišiel zmeniť pohľad aj na večný život. Dievča neumrelo, ale spí – to je kresťanský pohľad na smrť. To nie je koniec života, ale odpočinok v Bohu a prebudenie v slnku nového dňa. Nikdy si pre nás nepríde zubatá s kosou, ale Pán Ježiš. Stretneme sa s ním nie preto, lebo nás chce potrestať za naše chyby, ale preto, lebo nás túži zachrániť. Jairovej dcére dali jesť, aby bola posilnená na novú cestu, ktorú začala v novom živote po stretnutí s Pánom, tak ako Eliáš na púšti dostal jedlo od anjela a potom šiel na vrch za Pánom. Aj nás Pán pozýva zahodiť každú beznádej z neriešiteľných vecí aj keď nás to stojí boj. Prekonať odpor pozemskej obmedzenosti a odovzdať ťažkosť Pánovi s vierou a jemu nechať čas a formu riešenia.  Možno budeme musieť čakať nejakú dobu tak, ako žena s evanjelia a Jairus, ale už nemusíme niesť celú ťarchu sami, lebo kráčame s Pánom a on nesie náš problém, už ho nenesieme sami.  
          Nech je Pochválený Ježiš Kristus! 

Dominik Jamrich, kaplán