Nie naslepo, ale so svetlom v srdci …

Milí bratia a sestry!
          Služobník oltára so skúsenosťou misionára povedal: „Pán Boh nechce odo mňa dokonalý pastoračný plán, alebo staviteľské schopnosti, ktorými obdarujem mne zverené spoločenstvo. Najkrajším a účinným darom odo mňa pre spoločenstvo je moje srdce, pripravené pre Ježiša a ním naplnené.“ V živote si zvykneme plánovať, ale vždy musíme rátať s neplánovanými udalosťami a výzvami, ktoré nás postavia pred nové riešenia a nové úlohy. Roboty, ktoré postupne nahrádzajú človeka v jednoduchých prácach a hrozia prevzatím mnohých profesií a mnohým ľuďom hrozí, že im zoberú živobytie. Napriek tomu nenahradia jednu vec – neplánované úkony a prispôsobenia situáciám, ktoré zvládne len ľudský faktor. Hoci ten ľudský faktor je pri vlakových nešťastiach veľkým ospravedlnením techniky alebo aj výhovorkou.
          Vždy však na vyšších stupňoch výrobného procesu musí stáť človek so schopnosťami človeka – prispôsobiť sa a správne reagovať na nové veci a situácie. Podobne je to v ohlasovaní evanjelia.
          Pán Ježiš túto skutočnosť využíval vždy, lebo vedel, že Duch Svätý, potrebný pre šírenie Božieho slova a Dobrej zvesti pre človeka, účinkuje vo chvíľach ochoty človeka počúvať, ktorá rastie priamo úmerne s ochotou prispôsobiť sa novému. Preto posiela apoštolov ohlasovať Božie kráľovstvo na miesta, kam sa chystal ísť bez zvláštnej prípravy. Ba napomína ich, aby sa hmotne nezabezpečovali: „Neberte si obuv, ani dvoje šiat.“ Pri Nanebovstúpení podobne: „Choďte do celého sveta…“ Svätý Pavol apoštol chodil po vtedajších pohanských mestách, získaval učeníkov pre Krista, hlásal, ale keď bol vo väzení v Ríme, začal písať listy, pretože nemohol ďalej chodiť, povzbudzovať a kázať. A len preto máme jeho listy prvým kresťanským komunitám a farnostiam aj my – zachovali sa nám dodnes. Čítame ich nielen pri svätých omšiach. (Zdroj: Husovský: Portské, steak a Biblia)
          Možno si v spoločenstve vo farnosti – modlíš a stretávaš sa s ostatnými v spoločenstve. Ale nemáte radi nové veci, nové výzvy. Pozvať suseda do spoločenstva, vykročiť a šíriť radosť zo spoločenstva. Pomáhať inému spoločenstvu a farnosti. Tak, ako ti to vnuká Duch Svätý a v jednote s Kristom a tými na Jeho mieste. Aj v našej farnosti sú príklady tejto spolupráce s Duchom Svätým. Ježiš nás vyzýva : „Choď!“
          Príprava na svedectvo o Ježišovi je: mať Ním a pre Neho naplnené vlastné srdce!
 

Juraj Spuchľák, dekan – farár