Nikdy nie je neskoro!

          Bratia a sestry,
          svätý Pavol apoštol nás povzbudzuje k nasledovaniu Krista, aby každý, podobne ako On, všetko robil na Božiu česť a slávu. Možno jesť aj piť na Božiu slávu, na Božiu slávu možno aj odpočívať. Človek má však aj možnosť Boha si vôbec nevšímať, všetko zneužívať na zlo a tak dávať iným pohoršenie. Kristu s nehľadal svoj zisk, chcel všetkým pomôcť, jeho jedinou starosťou bola spása všetkých ľudí.
           Kto si inak počína, kto nenasleduje Krista, kto svojím počínaním iných pohoršuje, je človekom, ktorý je pokrytý malomocenstvom. Nemusí ani volať, že je malomocný, lebo jeho zlo ide pred ním aj za ním. Okolo seba šíri zápach hniloby zlého príkladu a ohrozuje nákazou tých, čo s ním prichádzajú do kontaktu… Svoje miesto zvyčajne hľadá medzi seberovnými.
           Stav hriechu je hodný oplakania, ale môžem sa zo svojho malomocenstva očistiť. Stačí prísť, postaviť sa pred Krista a s vierou prosiť o pomoc: „ Ak chceš, môžeš ma očistiť!“
          On ma celkom isto naplní svojou milosťou. Znova budem čistý, znova budem schopný nasledovať Krista, znova budem oslavovať Boha svojím dobrým životom.
          A preto život nás kresťanov je poznamenaný dôverou v Boha. Každý človek pociťuje nutnosť niekomu veriť. Všetci hľadajú nejakú oporu pre svoj život. Človek si uvedomuje svoj stav, objavuje v sebe túžbu po šťastí, ale vytúžené šťastie v ničom nenachádza. Vie, že voľakedy mu to šťastie patrilo, vie, že ho z akéhosi dôvodu stratil a že vo veľkej miere je to aj jeho vina, lebo zlé skutky v ňom teraz prehlbujú vedomie prázdnoty. Zároveň však v sebe objavuje aj Boha, stretáva sa s jeho zjavením, dozvedá sa o jeho ochote spasiť človeka a s radosťou prijíma ponúkanú pomoc, lebo si je vedomý, že plnosť mu môže dať jedine ten, ktorý je sám plný. Človek vie, že v ľuďoch nenájde potrebnú oporu…
          Koľkokrát už tú oporu neúspešne hľadal u iných. Vie, že oni mu nemohli skutočne pomôcť, lebo sami potrebujú tú istú pomoc, sami sú nenasýtení, sami sú smutní a nešťastní.
          Bratia a sestry, keď človek neuverí Bohu, keď neprijme Jeho pomoc, ostane aj naďalej bez akejkoľvek opory, ostane ponorený do vlastných hriechov.
          Viem, že musím niekomu uveriť. Viem, že musím mať v niekom oporu a viem, že túžim po plnosti šťastia, preto si volím toho, kto mi tú túženú plnosť dá. Tak mi Pán Boh pomáhaj!     

Marek Gavalier, kaplán