Milí bratia a sestry,
kňaz mal ísť k sestričkám na západné Slovensko duchovné cvičenia. Nikdy u nich nebol. Jeho kolegovia mu vysvetľovali a ukazovali na mape cestu. Jeden jeho kolega ho vzal k sebe a vysvetlil mu ako funguje navigačný systém GPS, ktorý mal. Zariadenie malo aj hlasový výstup. Požičal si ho a podľa neho šoféroval auto až na dvor ku rehoľným sestrám. Zaparkoval auto. Ozval sa mobilom a sestra ho voviedla do ich budovy. Prechádzali chodbu a sestrička ukázala kaplnku. „Máme vyloženú najsvätejšiu Eucharistiu, ak chcete tak sa môžete pokloniť.“ Povedal: „Samozrejme, veď sa patrí poďakovať, že som sa pokojne dostal k vám.“ Vošiel do kaplnky, kde adorovali sestričky najsvätejšiu Eucharistiu. Kľakol si na kolená a vtedy sa ozval hlas zo zariadenia GPS: „Došli ste do cieľa svojej cesty. Prajeme nádherné zážitky z pobytu.“ Modliace sa sestričky sa obzreli smerom ku klasu. A tento kňaz nahlas povedal: „Pane Ježišu, daj mi milosť, aby tie isté slová zazneli, keď raz prídem ku tebe.“ (Zdroj: Na ceste do Emauz, s. 50)
Milí bratia a sestry, aj napriek tomu, že nie každý cestujeme, vieme si predstaviť, že je dôležité poznať cestu predtým, než sa dostaneme do ciele. V tento dovolenkový a prázdninový čas sa môžeme zamyslieť aj nad cieľom našej cesty: životnej cesty. Je veľmi potrebné, aby sme vedeli, že Pán Boh je pri nás, keď sa rozhodujeme. A on chce, aby sme sa rozhodovali dobre, s láskou, zdravo, pozitívne a životodarne. Je dôležité, aby sme ho pri rozhodovaní prosili najmä pri rozhodnutiach, ktoré súvisia s našim životným poslaním a povolaním. To prajem všetkým žiakom, ktorí sa rozhodujú o spôsobe štúdia na ďalšej škole, rodinám a manželstvám, ktoré sa usilujú o kvalitatívne zlepšenie vzťahov voči sebe navzájom, a všetkým, ktorí hľadajú Boha, aby mali radostný a pokojný život a stále lepší vzťah s Ježišom. Nech je živý a pekný! Pestujme ho v Cirkvi a s Cirkvou, so spoločenstvom veriacich! Tak budeme mať stále v srdci duchovný kompas, GPS do neba …
Juraj Spuchľák, dekan – farár
