Odkiaľ sme vyštartovali…

       „Môžeme si rozmyslieť, kam chceme dôjsť. Nemôžeme však nikdy zmeniť miesto, odkiaľ sme vyšli.“ (Chesterton)
      Pri myšlienke o pôste je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, odkiaľ sme vyšli. Teda v akom prostredí sa nachádzame, čo nás ovplyvňuje, akí sme. Hľadiska vnímania kresťanstva, akou náboženstva, ktoré má formovať súkromný a verejný život je veľmi potrebné pracovať s vedomím, že má v sebe silu, ktorá nás môže meniť. A tá sila je Božia milosť, ktorá mení srdce človeka. Sám sa síce pričiňuje o to, aby sa zmenil aj tým, že si bude niektoré veci odopierať, aby získal slobodu, iné bude zase hojnejšie praktizovať – ako sú čnosti a dobré skutky – ale musíme nechať miesto Bohu a jeho milosti – meniacej a uzdravujúcej sile, ktorá nám pomôže správne vidieť, ale aj verne vytrvať v konaní dobra. 
      Apoštol Pavol hovorí v liste Rimanom: Pravá bohoslužba: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.
      Niekto sa začína obracať k Pánu Bohu po rokoch života bez Neho, alebo ako keby nebol. Niekto je v strede kvality duchovného života, iný pokračuje a prehlbuje, Odkiaľ vychádzam ja? Toto nemôžeme zmeniť. Ale poznať to je dôležité, aby sme dosiahli cieľ. 

Juraj Spuchľák, farár