
Božie slovo 24. nedele je pozvaním vykoreniť z našich sŕdc všetko to, čo nás vzďaľuje od Boha a blížneho. Prvé čítanie a Evanjelium nám dávajú odpoveď a povzbudenie. ,,Hnev a nenávisť obidvoje je odporné, len hriešnik sa ich pridŕža.“ ,,Odpusť krivdu svojmu blížnemu; potom sa aj tebe, keď budeš prosiť, odpustia hriechy.“ ,,Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako môže žiadať uzdravenie od Boha?“ (kniha Sirachovho syna). V Evanjeliu sa pýta Peter Ježiša: ,,Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?“ (Mt 18, 21).
Odpustenie je kľúčom k uzdraveniu našej lásky k Bohu i druhému človeku. Každý deň sa modlime modlitbu Pána (Otče náš) a v nej slová: ,,A odpusť nám naše viny…“ Ježiš, keď ho ukrižovali povedal: ,,Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Pre mňa najkrajším príkladom a svedectvom lásky a odpustenia bol svätý Ján Pavol II., ktorý prišiel za svojím atentátnikom Ali Agčom až do väzenia, aby mu odpustil. Koľkí z nás vyslovia slová: ,,neodpustím“ ,,s týmto človekom nechcem mať nič“ ,,nenávidím ťa“ a mnohé iné. Prečo je odpustenie také ťažké? Môže byť najťažším bremenom, ktorému mnohí z nás čelia v priebehu celého svojho života. Nik z nás nie je bez hriechu, odpustenie je jednoducho neodmysliteľné, ak chceme v tomto živote milovať a byť milovaní. Túto úvahu zakončím myšlienkou pápeža Františka: ,,Odpustenie je podmienkou na vstup do neba.“
Vladimír Bača, kaplán