OZNAM

“V utorok bude v kostola svätého Martina v Trstenej o 17.30 modlitba posvätného ruženca bez fyzickej účasti veriacich, v priamom prenose. Pozývame Vás k duchovnej účasti a spoločenstvu.”

Prečo Svätý Otec František hovorí o potrebe reštrukturalizácie globálneho trhu?

          Svätý Otec František veľmi zdôrazňuje potrebu likvidácie kritéria hodnotenia prínosu človeka len podľa miery zisku, aký prináša jeho činnosť bez ohľadu na to, či je tvorivá alebo špekulatívna.  To v skratke.

          Michal Sandek v časopise Atlantic (Zdroj Respekt) píše o ľuďoch, ktorí nechodili na vysokú školu. Termín „meritórna demokracia“ (meritum = zásluha) zaviedol Michael Young, ktorý to myslel pejoratívne. Čo to znamená podľa odborníkov? Napríklad v USA od roku 1979 sa dodnes zvýšili príjmy obyvateľstva o 85%, ale bieli ľudia bez vysokoškolského vzdelania dnes v reálnych číslach zarábajú menej, ako vtedy. Meritokracia napáda a ničí dôstojnosť práce ľudí. Pohľad na rozdielne zásluhy dvoch skupín ľudí bez vysokoškolského vzdelania a s vysokoškolským vzdelaním je výsledkom dvoch tendencií spoločnosti: meritokracia a selekcia ľudí – tá navodzuje dojem, že mať vysokú školu je absolútna nutnosť pre životný úspech. 
          Trhovo orientovaná neoliberálna verzia globalizácie spôsobuje, že sú veľké rozdiely medzi ľuďmi. Je preto veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že v súčasnej spoločnosti dochádza k prerozdeleniu príjmu tak, že ľudia ktorí pracujú a vyrábajú hodnoty, zarábajú v skutočnosti menej, ako tí, ktorí majú profesie ako investori, kupci a podobne. Je preto veľmi potrebné, aby sa – podľa svätého otca Františka – trhová ekonomika v rámci globalizácie orientovala nielen podľa terajších merítok zisku, ale aby sa orientovala aj na potreby človeka, ktorý vyrába hodnoty spoločnosti a produkuje tovar. Remeselníci teda a im podobní ľudia by mali pocítiť, že remeslo má zlaté dno – ako hovorili naši predkovia.
          Prečo je to dôležité aj pre nás ostatných? Pretože chod spoločnosti a jej budúcnosť závisí aj od správneho prerozdelenia týchto prostriedkov. Preto nás všetkých chcem povzbudiť, aby sme v rámci sociálneho učenia Cirkvi ukazovali hodnotu dobrej remeselnej práce, sami ju propagovali dobrou a kvalitnou prácou, a aby sme si vedeli vážiť ľudí, ktorí nás obklopujú svojou prácou a výsledkami svojej práce. Svojimi konkrétnymi výsledkami hodnôt.

 Juraj Spuchľák, dekan – farár

Vinicu prenajme iným vinohradníkom …

Evanjelium podľa sv. Matúša (Mt 21, 33 – 43)
          Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu.“ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: „To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!“ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.
          Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.“ Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“
 

More a svätená voda …

Drahí bratia a sestry,
          po širokých moriach sveta sa plavia lode, ktoré majú vo svojom nákladnom priestore velikánske kontajnery, ktoré sa potom rozvážajú železnicou alebo kamiónmi na miesto určenia. Každý z nich obsahuje veľké množstvo tovaru.
          Každý deň v roku sa kvôli búrkam potopia v mori 4 kontajnery. Avšak do cieľa dorazí 130 000 000 kontajnerov. V roku 1992 sa potopilo niekoľko takýchto kontajnerov naraz, v ktorých boli detské kúpeľňové hračky. Potopilo sa aj 7000 plastových kačičiek. Niektoré z nich sa neskôr ľahko našli – pretože sa o tom vedelo – pri brehoch Aljašky – potopenie kontajnerov sa odohralo vo vzdialenosti niekoľko 1000 km od Aljašky. Neskôr sa niektoré kačičky našli pri Austrálii. Aj v Antarktíde. Jedna z nich plávala po mori 15 rokov – až priplávala a zachytila sa na brehoch západného Škótska. To jasné ukázalo, že celá zem je poprepájaná morskými prúdmi úplne tak, že všetky vody tvoria jeden celok. Dovtedy to ľudia nevedeli.
          V súčasnej dobe máme obmedzené používanie svätenej vody. Myslím na kostolné sväteničky, ktoré sú už dlho prázdne – zdá sa, že ešte dlho budú. Namiesto nich sa pri vstupe do kostolov objavili dezinfekčné stanice, ktoré rozprašujú na naše ruky dezinfekčný prostriedok.
          Tak vlastne vznikla aj svätená voda, v ktorej je soľ. Ako dezinfekčný prostriedok. Avšak voda samotná pripomína nielen v kostole krst. Veď krstom sme znovuzrodení pre Krista – pri krste sa odohráva na duši neviditeľná podstatná premena – omytie z hriechov. Vonkajšími znakmi sú slová krstiaceho a samotné liatie vody.
          Aj preto, aby sme si pripomenuli túto úlohu svätenej vody a krstu, budeme v nedele prežívať kropenie vodou – na začiatku svätej omše. A aj preto je veľmi užitočné, aby sme nezabúdali na prežehnanie sa pri vstupe do kostola – hoci aj hneď po použití dezinfekčného prostriedku s myšlienkou, aby nás Boh očistil na duši. Veď tak, ako je telo prepojené s dušou, tak je prepojená aj symbolika vody ako očistného prostriedku pri krste. S krstom a samotnou Božou milosťou.
          Tak, ako je more prepojené navzájom morskými prúdmi po celom svete, tak je prepojená aj potreba čistoty – nielen od viditeľnej špiny, ale aj od neviditeľných nákazlivých zárodkov, ktoré môžu zničiť naše telesné, ale – a to treba zdôrazniť – duševné zdravie. Našu spásu. Preto pri použití dezinfekčného prostriedku myslíme na svoj krst a to nielen kostole, ale aj doma. Aby sme tak boli stále prepojení s Bohom a jeho milosťou, ktorú sme dostali pri krste.

Juraj Spuchľák, dekan – farár