4. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Ježiš Kristus je mierou všetkých vecí …

         Poznáte to, keď človek zje príliš veľa jedla alebo vypije viac alkoholu, ako je vhodné? Dostavia sa nepríjemné pocity, niekedy bolesti, pálenie záhy alebo výčitky svedomia. Ak na tieto signály človek nedbá a prekračuje mieru pravidelne, dostavia sa oveľa vážnejšie choroby a problémy.  V jedle a pití sú signály pomerne jednoznačné, my však prekračujeme mieru aj v iných oblastiach. Chceme naprávať tento svet a niekedy nás to strhne tak, že všade vidíme iba zlé veci, hľadáme chyby na druhých, hodnotíme a kritizujeme ich namiesto toho, aby sme im pomohli rozvíjať to dobré, čo je v nich. Niečo v živote získame a chceme ešte viac, niečo sa nám podarí a myslíme si, že to tak bude naveky, dosiahneme peniaze, úspech a slávu a chceme stále viac a viac. Mnoho rozprávame a mali by sme viac počúvať. Veľa si o sebe namýšľame, pridávame si projekty, úlohy a ciele. Myslíme si, že zvládneme všetko na svete. 
          Zdá sa mi, že všetko zlé na svete pramení z nedostatku správnej miery. Šikovný a pracovitý človek sa vyšplhá do funkcie, na ktorú nemá. Bohatý človek chce ešte viac ako potrebuje, úspešný muž sa vzďaľuje od darov, ktoré má, za zbytočnosťami, ktoré nepotrebuje. Každý z nás občas podľahne tomu, že chce mať viac peňazí, vecí, obdivu, moci a slávy, ako je prospešné. Udeľujeme si vyznamenania, súťažíme, kto viac vydrží, vystatujeme sa akí sme úžasní. Svätý Benedikt hovorí o tom, že človek má každý deň objavovať mieru, ktorú mu pridelil Boh a snažiť sa žiť v harmónii sám so sebou a ostatným tvorstvom a dodáva: „Dajte si pozor, aby vaše srdcia neboli zaťažené nestriedmosťou.“ (RB, 39, 6 9).
           Náuka o správnej miere (De mensura) sa teda snaží správne merať to, čo človeku prospieva, hľadať spravodlivosť a uvádzať veci do poriadku. V Benediktovej reholi slovo miera spolu so slovami disciplína a poriadok definujú to, čo človeku prospieva. Hľadanie miery nie je lenivosť ani nedostatok odvahy, či tvorivosti. Je to hľadanie a uvedomovanie si toho, čo nám prospieva a čo nám robí zle, kde tvoríme úžitok a kde už škodíme, kde sa približujeme k Bohu a kde sa od neho vzďaľujeme. Kiež sa znova stane našou mierou Kristus – a nielen pre tento čas. Skutočnou mierou, ktorá naozaj platí. Mierou života, mierou vzťahov, mierou bohatstva, … Inú mieru my, kresťania, naozaj nepotrebujeme. Veď prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali hojnejšie. 

Branislav Kožuch, kaplán
(OZ V.I.A.C., Trstená)

3.Veľkonočná nedeľa

Po vzkriesení Pána Ježiša …
Lk 24,13 35

          Po vzkriesení Pána Ježiša sa stretáme s tými, ktorí nevidia Pána, aj keď stojí pred nimi. Mária Magdaléna v ňom vidí záhradníka, cestujúci do Emauz v ňom vidia pocestného. Vidieť Pána Ježiša môžeme duchovnými očami. Oni ho videli svojimi očami, ale nespoznali. Stretli sa s ním a nevedeli, že je to on. Aj pri Božom súde budeme počuť: „Hladný som bol, dali ste mi jesť… Čokoľvek ste urobili jednému s týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
          Spoznali ho pri rozhovore, ako ho spoznala Mária Magdaléna, alebo pri vysvetľovaní Písma a lámaní chleba ako učeníci, ktorí kráčali do Emauz. Pán ich nechal vyrozprávať to, čo ich trápilo, až potom začal vysvetľovať. Aj nám v modlitbe dáva priestor vyrozprávať to, čo nás ťaží, ale k uzdraveniu ešte niečo chýba. Srdce im horelo až vtedy, keď im vysvetľoval Písma. Aj modlitba, ktorá je rozhovorom s Bohom, musí mať časť, v ktorej rozprávame, a potom druhú, v ktorej počúvame, čo nám hovorí Pán. Aj Mária Magdaléna plakala, kým nepočula hlas Ježiša. Je rok Božieho Slova. Prozreteľnostne ho vyhlásil Sv. Otec – pápež František v čase, kedy máme obmedzené možnosti v chodení do kostola a nemáme zatiaľ veľa príležitostí na sv. omšu. Vysvetľovanie Písma im prinieslo radosť do duše a dôveru voči záhadnému spolucestujúcemu. Najprv to Písmo museli poznať, potom im ho Pán Ježiš mohol vysvetliť. Bibliu nečítame ako učebnicu. Nečítame ju s tým, že všetko musíme pochopiť. Ale čítame ju ako Božie slovo pre mňa a môj život. Raz nás osloví jedna veta, inokedy iná, alebo celý verš. Je to živé slovo, ktoré má moc. Pán Ježiš im vysvetľoval Písmo. Ak ho čítame len ako text, článok a pritom nie sme zjednotení s Ježišom, málo sa nám podarí pochopiť. Dovoľme mu, nech môže on rozprávať cez Sv. písmo v našej duši a počúvajme jeho hlas. On prináša povzbudenie aj tým najúbohejším a dáva radostnú premenu života.

Dominik Jamrich, kaplán
(Oravské centrum mládeže, Ústie)

2.Veľkonočná nedeľa – NEDEĽA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

Sviatosť prítomnej chvíle
           Jean Pierre de Caussade – jezuita (1675 – 1751) píše: „Tí, ktorí sa vzdali seba v prospech Boha, žijú tajomný život a prostredníctvom zdanlivo tých najobyčajnejších, prirodzených a náhodných skúseností prijímajú od Boha mimoriadne a zázračné dary. Najjednoduchšia kázeň, najbanálnejších rozhovor, najmenej sofistikovaná kniha sa pre tieto duše stávajú zdrojom poznania a múdrosti, pretože v nich vidia Boží zámer. Z tohto dôvodu starostlivo zbierajú omrvinky, po ktorých „múdrejší“ šliapnu. Všetko je pre ich cenné a obohacujúce.“
          „Keď raz pochopíme, že každá chvíľa obsahuje nejaký náznak Božej vôle, nájdeme v nej všetko, čo by sme si mohli želať.“
          Iste, bratia a sestry, milí farníci, milí Trstenčania, cítite, že hovorím aj o súčasnej situácii, kedy uprostred zdanlivo fádnych
momentov a atmosféry domova, kde sa pohybujeme, ktorý poznáme, hľadáme Božiu vôľu.
          Teraz si uvedomujeme silu slova ako takého. Možno nielen v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. Dobré slovo aj od blízkeho povzbudí. Počúvame rozhlas, televíziu, iste aj bohoslužby a sväté omše, nábožne sa modlíme. Toto všetko nás povzbudzuje a dáva nádej. Ale aj nedbalé alebo urážlivé slovo zabolí viac, ako inokedy. A ťažšie sa vyrovnávame s nepochopením. Toto všetko pred nás stavia život a my s Božou pomocou môžeme dávať dobré so seba pre seba a svoj rast, ale aj pre iných.
          Luis Braill bol slepý od svojich piatich rokov života. Neskôr hľadal možnosti, ako čítať. Využil dovtedy známy spôsob zápisu textu v armáde a vynašiel písmo pre nevidiacich po zásadnej úprave motívu, ktorý ho inšpiroval zo sveta vidiacich. Naučil sa hrať na husle, na organ a bol organistom vo viacerých kostoloch. Svojím písmom výrazne pomáha dodnes zástupom nevidiacich, aby prekonali obmedzenia pre svoje znevýhodnenie. Pozrime sa aj na mnohých svätých a duchovne silných ľudí. Matku Terezu, sv. Martina, mnohých. Buďme im podobní a prežívajme Sviatosť prítomnej chvíle. (Jozef Haľko, RTVS) Uprostred našich bežných a jednoduchých chvíľ. A budú krásne.
Juraj Spuchľák, dekan – farár

Diecézna škola viery II. – 6. stretnutie

Milí bratia a sestry, v dôsledku mimoriadnych opatrení našich verejných autorít sme museli šieste stretnutie našej diecéznej školy, pripadajúce na 19. marec, odvolať. Keďže sa ešte neukazujú vyhliadky na uvoľnenie týchto opatrení, posielame vám katechézu o 7. a 10. Božom prikázaní formou videodokumentu, ktorý nahral autor príslušného textu, doc. Anton Lisník za pomoci našich seminaristov. Dokument si môžete pozrieť na linku:

https://www.youtube.com/watch?v=9FKArzs0Ps4&feature=youtu.be

Kompletný text a ppt-prezentácia bude onedlho vystavená na web-stránke biskupstva. Aj na našej stránke. 

Juraj Spuchľák