Farnosť Trstená

Strach …

           Predovšetkým Vám, milí čitatelia farského listu a bratia a sestry, želám a vyprosujem veľa Božích milostí v Novom roku. Aj zdravie a Božie požehnanie. Považujem všetko vymenované za najdôležitejšie veci pre náš pokojný a šťastný život. Z duchovného života aj života praxe a práce či oddychu. Ďakujem Vám za modlitby a prístup ku Vašim blízkym, službu, ktorú ste pre nich a spoločenstvo s nimi ponúkli, nech Vám všetkým odmení Pán.
          Osobitne ďakujem aj za spoločenstvo pri svätých omšiach počas sviatkov, starostlivosť a žičlivosť pre našu farnosť a som vďačný aj za príspevok do činnosti a práce príprav na tieto krásne sviatky v chráme a okolo neho.
         Pred sviatkami sme boli aj tu na Orave svedkami neúcty ku náboženskej slobode. V Námestove vandali zničili židovský cintorín a urobili tak aj v Rajci. Na úvahy o jednej partii nepoctivých nie je miesto pre odľahlosť miesta a trochu aj času. Potom vo Zvolene došlo tesne pred sviatkami ku výtržníctvu, keď skupinu piatich dominikánov vracajúcich sa zo spovedania napadli a zbili tak, že po bitke bolo potrebné ošetriť zlomeniny, ako je nos a vybité zuby. Rehoľníci odpustili a to verejne. Ani nechceli o tom nikde písať. V istom článku autor poukázal na spoločný menovateľ týchto udalostí – útok na náboženskú slobodu. Je to hodnota, ktorá je lakmusovým papierikom v spoločnosti pri skúmaní bezpečnosti v nej a stupňa rozvoja. U nás sa na to nedbá. Škoda.  Môžeme však spoločne prispieť k náboženskej slobode nie upúšťaním od katolíckych hodnôt a svedectva o Kristovi, ale jeho ešte hlbším a pravdivejším prežívaním podľa Ježišovej lásky a Božieho milosrdenstva v situáciách, kde máme hovoriť pravdu. Aj drobných. Nenápadných.
          Každý z nás má osobitné dary aj jedinečné prežívanie viery a vzťahu k Bohu. Preto pozerajme na seba navzájom s úctou a hlavne – nebojme sa povzbudiť iného ku smelšiemu vonkajšiemu prežívaniu viery a odmietaniu prejavov netolerancie, ak na niekoho, kto sa prežehná alebo pozýva niekoho do kostola na bohoslužby, niekto pre odmietanie viery na katolíka, evanjelika alebo Žida, zaútočí. Bránime tým aj seba. A nezabudnime sa za to modliť! Pán nám dá odvahu.

Juraj Spuchľák, dekan – farár

Rodina …

     Milí bratia a sestry!
     Väčšina ľudí tvrdí, že najviac v živote im záleží na rodine, zdraví a láske. Rodinu pritom veľmi často dávajú na prvé miesto. Otázkou je, prečo sa potom na Slovensku až 60% uzatvorených sobášov rozpadá, prečo žije každé piate dieťa v neúplnej rodine, prečo sa štvrtina detí rodí mimo manželstva a prečo až 60% detí v detských domovoch má žijúcich rodičov? Čudný chlap, ktorý má deti so šiestimi ženami, je „celebrita“ a z rodičov, ktorí spolu vychovávajú šesť detí, si niekedy ľudia robia posmech. 
     Ak sa nestaráme o stroj – zničí sa. Ak sa nestaráme o svoje telo – chorľavie a chradne. Každý systém teda potrebuje energiu, aby sa nerozložil a nedegradoval. Aj do lásky a vzťahov medzi ľuďmi treba denne vkladať potrebnú energiu. Rodina i každé ľudské spoločenstvo si musí nájsť čas na svoju fyzickú, sociálnu, duševnú a duchovnú obnovu. Inak zahynie. 
     Pápež František to pripomenul rodinám takto: „Rodinný život je obeta, ale krásna obeta. Láska je ako zamiesiť cesto každý deň. Láska v manželstve je výzvou  pre muža i pre ženu. Aká je najväčšia výzva pre muža? Pomáhať manželke byť viac ženou. Viac ženou, aby sa rozvíjala ako žena. A aká je najväčšia výzva pre ženu? Pomáhať manželovi byť viac mužom. A tak kráčajú obaja vpred. Napredujú.“
     Edmund Burke hovorí: „Pre víťazstvo zla stačí, keď slušní ľudia nebudú robiť nič.“ Rodinu nám nikto nemôže zobrať alebo zničiť, pretože rodina sme my. Len musíme niečo so sebou robiť.

Branislav Kožuch, kaplán
 (OZ V.I.A.C., Trstená)

Stretnutie dvoch žien v požehnanom stave …

Milí bratia a sestry!
           Dnešné evanjelium opisuje stretnutie dvoch žien v požehnanom stave: Alžbety a Márie. Bolo to stretnutie naplnené veľkou radosťou, lebo Alžbeta po mnohých rokoch čakania a ponižovania od ľudí za to, že je neplodná, počala dieťa.
         A Panna Mária, ktorú Alžbeta oslovila ako Matku Pána, nosila pod srdcom Ježiša, Božieho Syna, ktorého storočia očakával Izraelský národ.
Čakanie Alžbety aj Izraela sa naplnilo. O advente sme v uplynulých týždňoch hovorili ako o čase radostného očakávania. Čítali sme state o Jánovi Krstiteľovi, ktorý nás od rieky Jordán vyzýval na pokánie, na vyrovnanie chodníkov a narovnanie ciest do našich sŕdc.
        Čas adventu sa napĺňa. Ak je advent čas očakávania, tak Vianoce sú časom radostného stretnutia. Stretnutia človeka s vteleným Bohom, Božím dieťaťom.
        Bratia a sestry, zo srdca vám prajem, aby ste sviatky narodenia Pána prežili naozaj duchovne v kruhu vašich blízkych. Nech novonarodený Kristus prežiari vaše životy, vaše vzťahy. Požehnané sviatky vám všetkým!

Martin Tešla, kaplán

Advent smeruje k záveru …

Bratia a sestry, milí farníci!
        Advent smeruje k záveru, pribúda radosti z očakávania príchodu Pána Ježiša. To prežíval aj Ján Krstiteľ. Hlásal – „Sekera je už priložená ku koreňom stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.“ Teraz je Ján vo väzení a počúva o uzdravovaní, oslobodzovaní od zlých duchov a začína byť neistý, či to dobre hlásal. Namiesto trestajúceho ohňa prichádza radosť, sloboda a požehnanie.  Boh je svätý. Je vždy iný, ako vyzerajú naše predstavy o ňom. Jeho zasľúbenie je väčšie, ako ktorákoľvek povesť o ňom. Pána Boha vždy chápeme len svojím ľudským spôsobom. Keď mal Ján neistotu, pýtal sa, keď bol obmedzený žalárom, pýtal sa cez učeníkov. To ho chránilo od zlých rozhodnutí. Neveril svojim fantáziám, ani klamstvám zlého, ale pýtal sa Pána. Vždy stál pred Pánom. Nepohol ním žiadny vietor chúťok a žiadostí, len Duch Boží. To je postoj učeníka. Kto nestojí pred Pánom, je zmietaný  svojimi modlami a záujmami. Pán Ježiš priniesol slobodu a nádej. Počas jeho verejného účinkovania sa z tejto slobody tešili tí, ktorí boli ochotní prísť za ním. Odchádzali premenení – niektorí zdravotne, iní oslobodení od trápenia zlým duchom a iní povzbudení na duši. Pán je nemenný. Tí, ktorí za ním prichádzajú a pevne stoja pri ňom, zažívajú radosť premeny aj dnes. Advent má svoje trvanie. Aj premena nášho života má svoje trvanie a potrebný čas prípravy. Je to čas očakávania príchodu Pána. Keď čakáme návštevu, stále myslíme na toho, koho čakáme. Popritom robíme čo treba, ale naša myseľ je pri očakávanom. Tak aj cez advent nech je naša myseľ stále pri Ježišovi. On je centrom adventu a Vianoc. Prišiel už dávno, ale je mnoho oblastí nášho života, kam sme ho neprijali. Chce premeniť aj tieto sféry nášho žitia. Chce sa nanovo narodiť  v našich vzťahoch, v našich slabostiach v našich rodinách.

Požehnaný a pokojný advent!

Dominik Jamrich, kaplán

(Oravské centrum mládeže, Ústie)