Farnosť Trstená

„Moje ústa, Pane, budú hlásať tvoju spásu.“ (Ž 71)

     Milí bratia a sestry!
     Ježiš nebol bohatý, a predsa jeho život bol neraz v ohrození. Prečo? Preto, lebo hovoril pravdu, ktorú ľudia nechceli počuť a prijať. Sme toho svedkami aj v nazaretskej synagóge. Všetko bolo v poriadku až do tej chvíle, keď Ježiš po prečítaní Izaiášovho proroctva povedal: “Dnes sa splnili slová Písma, ktoré ste práve počuli!” Pre ľudí bolo neprijateľné, aby ten, ktorý žil medzi nimi, ktorého rodinu poznali, bol pomazaný Mesiáš, ktorého predpovedal Izaiáš.
     My sme naučení, že poväčšine každý verejný činiteľ klame, a keď sa aj snaží čosi povedať, tak to robí tzv. diplomatickým spôsobom. Aj povie aj nepovie, aj sa dá chytiť jeho slov aj nedá. Takáto reč vedie do „slepej uličky“, v ktorej sa potom nachádzajú všetci: aj ten, čo rozpráva, aj tí, čo počúvajú. Ježiš nechcel ľudí dezorientovať, aby si potom z jeho slov sto ľudí vytvorilo sto názorov a každý ten svoj pokladal za najlepší. On radšej odišiel do iných miest s nádejou, že tam ho nebudú chcieť zabiť pre pravdu o sebe.
     A ako sa problém pravdy dotýka nášho života ako kresťanov? Často tak, že si vytvoríme svoj model života a nútime Cirkev, aby ho prijala a dokonca požehnala. Podobáme sa žiakom základnej umeleckej školy, ktorí by chceli, aby nejaký umelec vyhlásil ich maľovanie za umelecké dielo. Ak tak neurobí, cítia sa ukrivdení. Niekedy aj my sme ukrivdení, ak nám Cirkev hovorí pravdu, ktorú neradi počujeme. Vtedy sa začneme brániť a argumentovať všelijakými spôsobmi. Od uvažovania nad tým, do čoho sa má Cirkev starať, až po odchod zo scény cirkevného života do ilegality. My sa nepodobajme na tých, ktorí budú prenasledovať milovníkov pravdy a evanjelia. Ak ich budeme chcieť umlčať, umlčujeme vlastne Boha a sami sa potom stávame poľutovaniahodnými zajatcami svojej pýchy a hlúposti.

Počas nasledujúceho týždňa vám všetkým vyprosujem Božie požehnanie

Jaroslav Chovanec, farár 

„Tvoje slová, Pane, sú Duch a život.“ (Ž 19)

     Potrebovali ste už niekedy pomoc a na telefónnom čísle, kde ste volali sa ozvalo: „Ak si chcete objednať naše služby, stlačte jednotku. Ak chcete nahlásiť poruchu, stlačte dvojku…“  Čakali sme konečne na kontakt so živou osobou. Nestačil nám stroj.  
     Neprihodilo sa to už aj vám? Ľudia sa v dnešnom svete vyspelej komunikačnej techniky paradoxne čoraz ťažšie dokážu osobne s niekým stretnúť. Všetko už vieme a chceme vybaviť na diaľku.
     Viete si predstaviť, že by to takto vybavoval Ježiš? Asi sme nečítali nikde v evanjeliách, že by mu ľudia museli nechávať odkazy. Ježiš si určite vyhradil čas na rozhovor s Otcom, na vyučovanie svojich učeníkov a postaral sa dokonca o svoje vlastné potreby, ale zároveň prijímal ľudí. A to fakt všelijakých. Aj dnes sme počuli, ako Ježiš vo svojej vlasti v synagóge čítal úryvok z knihy proroka Izaiáša: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“  (Lk 1, 18-19)
     Slová ako: zajatí budú prepustení, slepí budú vidieť, utláčaní budú prepustení na slobodu a Boh príde so svojou milosťou, sú veľmi silné. Skrze nich sa veľmi prejavovala Ježišova blízkosť, ale aj hlboké porozumenie, s čím ľudia zápasia. Veď aj my zápasíme s tým, že sme v zajatí neodpustenia a hnevu, nevidíme nádej, túžime po slobode. Ale Ježiš pripomína: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ (Lk 1, 21)
     Boh túži, aby sme poznali svoju slobodu a dokonca po nej túži oveľa viac, ako po nej túžime my sami. Ako povedal Sv. Otec Benedikt XVI. : „Ježišov pohľad, dotyk jeho srdca nás uzdravuje… Umožňuje nám, aby sme boli naozaj sami sebou a úplne patrili Bohu.“ Nechajme, nech sa aj na nás napĺňa Božie slovo. Dajme Ježišovi každú našu vnútornú neslobodu, slepotu a otroctvo, nech spoznáme Božiu milosť. 

Matúš Reiner, kaplán

(Oravské centrum mládeže, Ústie)

„Zvestujte všetkým národom zázraky Pánove.“ (Ž 96)

Tlak doby a ochrana hodnôt
     Čas komunizmu bol veľmi náročný a ťažký, hlavne pre kresťanov, aby si udržali vieru a vlastnú tvár. Možno sa pýtame, ako to je možné, že sme útlak komunizmu ako národ pomerne dobre zvládli a v čase slobody cítime omnoho väčší morálny úpadok?!
     Viera, morálka a zdravé hodnoty sa chránili v rodinách, ktoré boli fungujúce a zdravé. Rodičia upozorňovali na nebezpečenstvá doby a viedli svoje deti k zdravým názorom aj napriek tomu, že celý systém (politika, umenie, školstvo, polícia, zákonodarstvo…) bol na strane ideológie komunizmu.
     Doba, v ktorej žijeme, vytvára tiež veľký tlak, ale skrytým spôsobom. Rozvody, nevera a hocijaké sexuálne orientácie sú prezentované ako normálne veci. Do médií aj učebných osnov sa nám podsúvajú veci, ktoré postupne nahlodávajú naše kresťanské hodnoty. Uvediem príklad. Halloween. Black friday. Nedeľné nákupy. Výmena manželiek. Módne výstrelky. Bláznenie Santov.
     Chcem vás všetkých poprosiť, aby sme sa vzopreli tlaku doby. Nemusíme skákať podľa toho, ako mediálna propaganda píska. Najdôležitejšia je dôsledná výchova v rodinách, spoločné názory manželov, prítomnosť otca v rodine a tiež prijímanie pomoci od kresťanských inštitúcií ako napr.: cirkevná škola, poradenské centrá pre rodinu, animátorská škola, eRko, kresťanské tábory a iné.
     Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. 1 Pt 5, 8
     Bdelosť znamená opatrnosť, ostražitosť a múdrosť. Diabol sa v dnešnej dobe snaží zasievať medzi ľudí klamstvá, nepokoje, pochybnosť, žiarlivosť a chaos. Zdravé a pevné rodiny postavené na základe, ktorým je Kristus, sú ako pevnosti,  ktoré Nepriateľ nepremôže.
     (Tento článok musí byť krátky, preto som musel pohľad na minulosť a súčasnosť až príliš zjednodušiť, prosím čitateľov, aby sa zamerali na hlavnú myšlienku.)

Štefan Hrbček, kaplán

„Pán požehná svoj ľud pokojom.“ (Ž 29)

Milí bratia a sestry!

V jednom rozhovore kňaz dostal takúto otázku:  „V jednej televíznej šou ste sa vyjadrili, že neviete či zomriete ako kňaz. To sú silné slová, zvlášť v dobe, keď veľa kňazov a rehoľníkov zanecháva svoje povolanie. Čo ste nimi mienili?” Jeho odpoveď bola: „Ak by som vedel na sto percent, že zomriem ako kňaz, znamená to, že som si už navykol byť kňazom. Naopak, ja sa chcem každé ráno budiť s tým, že musím nájsť nový motív, prečo byť tento deň kňazom. Síce snívam o tom, že zomriem ako kňaz, tak ako môj otec sníva, že bude navždy s mamou. Ale každé ráno by mal nájsť motív, prečo ju milovať a znova sa do nej zaľúbiť.”

Myslím, že tak to v dnešnú nedeľu, kedy si pripomíname aj svoj vlastný krst, možno povedať aj o kresťanskom živote – potrebujeme každé ráno nájsť motív, prečo byť kresťanom a znova sa zamilovať do Evanjelia. Už totiž stačilo kresťanstva, na ktoré sme si zvykli a ktorému preto v každodennosti chýbajú motívy pre skutočné evanjeliové postoje. „Kde je Evanjelium, tam je revolúcia. Evanjelium nás nenecháva v nerušenosti. Burcuje nás, je revolučné. … Je to, akoby Ježiš povedal: „Hor’ sa, vy, čo v srdci nosíte tajomstvo Boha, ktorý zjavil svoju všemohúcnosť v láske a v odpustení!,“ hovorí pápež František. 

Vyprosujem vám všetkým Božie požehnanie a Jeho milosť.

Branislav Kožuch, kaplán (OZ V. I. A. C.)