Vzťah Cirkvi sa stal aj súčasťou mnohých rozhovorov dnešných ľudí. Mnoho kresťanov považuje Cirkev len za inštitúciu a často podceňujú, ba priam znevažujú jej úlohu. Niekedy pre liturgické predpisy, ktoré vo svojej právomoci dáva, či mení, pre postoje, ktoré nekonvenujú svetskému zmýšľaniu, alebo jednoducho len preto, aby vyzerali moderní. Treba si však uvedomiť že iba z milosti viery môžeme poznať, že ona je zároveň viditeľná aj duchovná. Tak nás učí Katechizmus.
Popritom existuje aj množstvo veriacich, ktorí žijú aktívnym kresťanským životom, ale v poznaní Cirkvi, tajomstva Cirkvi zaostávajú. Mnohí preto ani netušia, ako sa veľmi zmenil pohľad na Cirkev počas Druhého vatikánskeho koncilu a čo to znamená pre život viery. Poznanie tajomstva Cirkvi je veľmi potrebné, aby sme nesnívali a nebojovali za niečo, čo nám Duch ukázal, že máme opustiť.
Obraz lode sa nám ponúka a to v dvojitej podobe na to, aby sme tento rozdiel poznali. Na tomto koncile došlo k epochálnemu zmenu pohľadu na Cirkev. Obraz lode, bojové lode, pripravenej pod vedením pápeža odrážať útoky nepriateľov konciloví otcovia opustili a priblížili sa k obrazu jednoduchej neozbrojenej rybárskej lode, ktorej základnou úlohou je spustiť siete na lov a nebojovať s nepriateľmi. Oceán, na ktorom sa táto loď pohybuje, je svet, a nové tisícročie. Zvolanie Jana Pavla II., ktoré často vo svojich príhovoroch používal: “Zatiahni na hlbinu!” Nie je len opakovaným Ježišových slov, ale aktualizovaný výzvy pre cirkev v dnešnom svete. Zároveň tento svet vytvára obraz veľkého priestoru, kde nie je jasné, kam sa vlastne chceme plaviť, alebo nie ani viery v to, že jestvuje nejaký prístav, nejaká pevnina. Presadzuje sa model života, v ktorom sa človek sám predstavuje ako absolútny stredu všetkého, ktorý sa nemusí nikomu zodpovedať. A v praxi žijú ľudia tak, ako keby Boha nebolo. No povedzte, či to nie je tak?! Aj v našej farnosti… meste…
Na to, aby sme sa chopili to aktuálneho obrazu Cirkvi ako lode, ktorá sa snaží urobiť ryby, musíme vedieť a poznať aj tajomstvo podobenstva nášho Pána o horčičnou zrnku, ktorý muž zasieva do zeme a vyrastie z neho veľký strom a o kvase, ktorý žena vmiesi do množstva múky.
Tajomstvo Božieho kráľovstva Nepodľahnime pokušeniu znechutiť sa z prítomnosti zla a nedokonalosti. Nepodľahnime predstave, že musíme mať silnú a všetkými prostriedkami zabezpečenú Cirkev. A nepodľahnime panike, keď vidíme, že kresťanské spoločenstvo je oproti svetu čoraz menšie a menšie. Ak budeme mať Boží pohľad a trpezlivosť, ak objavíme silu skrývajúcu sa v malom zrnku, kúsku kvasu, nemusíme sa ničoho báť. Tieto tajomstvá, lebo ide o tajomstvá Božieho kráľovstva však treba objaviť. Boh, ktorý nesmierne prevyšuje všetko, čo jestvuje, prichádza do tohto sveta veľa menší, než by sme si mohli pomyslieť, oveľa pokornejší, než by sme si vedeli predstaviť, oveľa jednoduchší, než by sme verili, oveľa bližší, ako by sme sa odvážili nádejať.
Tak ako pre Židov, tak aj pre nás je to tajomné, prekvapivé a protirečí to našej mentalite, lebo my máme radi silného a mocného Boha, ktorý by bol oporou víťazstiev a úspechov. Ježiš vo svojich tajomných podobenstvách i v sebe samom zjavuje Boha, ktorý je taký veľký, že si môže dovoliť ukázať sa ako malý a chudobný.
Toto je pohoršenie, ktoré prináša kráľovstvo do všetkých čias. A ak my, Kristovi učeníci, neobjavíme tajomstvo tohto kráľovstva, tak budeme lamentovať nad slabosťou nášho Boha. Budeme sa báť, že sme biedni a nič nemôžeme, že sme len kúsok kvásku oproti veľkej mase múky dnešného sveta. Nebojme sa teda stratiť medzi ľuďmi. Robiť jednoduché vecí s jednoduchými prostriedkami. Dôležitejšie než naše prostriedky je naša skromnosť, dôležitejšie než naše množstvo je naša schopnosť prenikať a zvnútra premieňať múka sa nikdy nestane kvasom a kvas múkou. Ale ich zmiešaním vznikne chlieb večného života pre celé ľudstvo, Preto milujme ľudstvo, ponúkajme mu kvas evanjelia. A nebojme sa, že sa všetko končí, keď sa rozpadávajú zabezpečené štruktúry kresťanstva. Kto by chcel vidieť Božie kráľovstvo alebo Cirkev majestátnu a vyvýšenú, schopnú silou vtlačiť svoje predstavy do spoločnosti, Cirkev plnú pozitívnych štatistík a účinnosti jej pracovníkov, ten si pomýlil dobu – žije ešte v Starom zákone. (Porov. Grach)
Juraj Spuchľák, farár – dekan