O dokonalej radosti

          Raz, keď v zimnom čase svätý František prichádzal z Perugie k Panne Márii Anjelskej spolu s bratom Leom, a kruto ich trápil mráz, zavolal na brata Lea, ktorý šiel pred ním, a takto mu povedal: „Brat Leo, hoc by menší bratia dávali po celej zemi veľký príklad svätosti a dobrého správania, dobre to zapíš a poznač, že v tom nie je dokonalá radosť.“ A keď prešiel trochu ďalej, znova ho zavolal a povedal: „Ó brat Leo, hoc by menší brat vracal zrak slepým, vystieral krivých, zaháňal zlých duchov, navracal hluchým sluch, chromým chôdzu a nemým reč, ba čo by aj vzkriesil mŕtvych po štyroch dňoch, napíš, že v tom nie je dokonalá radosť.“ A keď ešte kúsok podišiel, svätý František nahlas zvolal: „Ó brat Leo, ak by menší brat poznal všetky jazyky a všetky vedy a všetky písma tak, žeby dokázal i prorokovať a odhaliť nielen budúce veci ale dokonca aj tajomstvá ľudských svedomí, napíš, že v tom nie je dokonalá radosť.“ A keď ešte ďalej podišli, svätý František znovu nahlas zvolal: „Ó brat Leo, Božia ovečka, hoc by menší brat rozprával anjelským jazykom a poznal beh hviezd a moc bylín, a boli mu zjavené všetky poklady zeme; a poznal by vlastnosti vtákov, rýb a všetkých zvierat, kameňov a vôd, napíš, že v tom nie je dokonalá radosť.“ A keď poodišli ešte kúsok, svätý František nahlas zvolal: „Ó brat Leo, hoc by menší brat vedel tak dobre kázať, žeby obrátil na vieru v Krista všetkých neveriacich, napíš, že v tom nie je dokonalá radosť.“
A keď už takéto reči trvali dobré dve míle, brat Leo sa s veľkým úžasom spýtal a povedal: „Otče, pre Boha ťa prosím, povedz mi, kde je teda dokonalá radosť?“ A svätý František mu odpovedal takto: „Keď prídeme k Panne Márii Anjelskej, takto zmáčaní dažďom, skrehnutí mrazom, zablatení a vyhladnutí, zabúchame na bránu domu a vrátnik príde nasrdený a povie: „Čo ste zač?“ A my povieme: „Sme dvaja z vašich bratov.“ A ten na to: „Klamete! Ste skôr dvaja ničomníci, čo sa s klamstvami potulujete po svete a kradnete chudobným almužnu! Choďte preč!“ A neotvorí nám, ale nechá nás stáť vonku v snehu a vode, na mraze a o hlade až do noci. Ak vtedy znesieme toľké urážky, krutosť a nadávky trpezlivo, bez rozčúlenia a šomrania naň, a s pokorou si budeme myslieť, že ten vrátnik nás naozaj dobre pozná, a že to Boh mu vnuká hovoriť proti nám; ó brat Leo, napíš, že v tomto je dokonalá radosť. A ak budeme ešte vytrvalo búchať na bránu a ten vyjde nahnevaný a ako dotieravých ničomníkov nás s nadávkami a bitkou zaženie so slovami: „Zmiznite odtiaľto, lotrovskí darebáci a choďte do útulku! Tu sotva dostanete jedlo či nocľah!“ A ak toto všetko trpezlivo, s radosťou a láskou znesieme, ó brat Leo, napíš, že v tomto je dokonalá radosť. A ak donútení hladom, zimou a nocou budeme ešte ďalej búchať, kričať a pre lásku Božiu s plačom prosiť, aby nám predsa len otvoril a pustil dnu; a on, ešte väčšmi popudený, zvolá: „Títo tu sú ale protivní bezočivci. Ale ja im vyplatím to, čo si zaslúžia!“ A vyjde von so sukovicou, zdrapí nás za kapucňu, hodí nás na zem a zaborí do snehu a hlava nehlava nám s tou sukovicou naloží, ak toto všetko znesieme s radosťou a budeme to považovať za útrapy Krista požehnaného, ktoré musíme znášať z lásky k nemu; ó brat Leo, napíš, že tu a v tomto je dokonalá radosť. A teraz počuj záver, brat Leo: Zo všetkých milostí a darov Ducha Svätého, ktoré Kristus dáva svojim priateľom, najväčšia je premôcť seba samého a ochotne podstúpiť príkoria, urážky a nepohodlie z lásky ku Kristovi. Lebo žiadnymi inými Božími darmi sa nemôžeme chváliť, pretože nepatria nám, ale Bohu, ako hovorí Apoštol: Čo máš, čo by si nemal od Boha? A keď to máš od neho, prečo sa chváliš, akoby si to mal sám od seba (porov. 1Kor 4,7)? Ale krížom trápení a príkorí sa chváliť môžeme, lebo Apoštol hovorí: Ja sa nechcem chváliť ničím, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista (porov. Gal 6,14)

Na chválu Ježiša Krista a chudáčika Františka. Amen. P. Peter Vnučák, OFM

Naše dozrievanie

          Bratia a sestry, 
          v tomto veľkonočnom období, ktoré práve prežívame počúvame o tom, ako apoštoli odvážne vyznávali vieru v Ježiša Krista. Vieme, že táto odvaha v ich živote nebola stále, ale že aj oni na svojej ceste za Kristom museli dozrieť. Veľmi dobrým príkladom toho je apoštol Peter. Skôr, ako Pán Ježiš zveril Petrovi do jeho rúk riadenie  Cirkvi, Peter musel prejsť dlhou a ťažkou školou. Tri roky chodil Peter ako učeník s Pánom Ježišom. Bol svedkom Ježišových slov a zázrakov. Ježiš ho nazval skalou, na ktorej vystaví svoju Cirkev. To všetko malo zrejme vplyv na to, že Peter sa začal preceňovať. 
          Keď pri Poslednej večeri Ježiš rozprával o zrade učeníkov, Peter sebaisto vyhlásil: „Aj keby všetci odpadli, ja nie“ .Vtedy Pán Ježiš konkretizoval: Peter, ty ma „tri razy zaprieš“. Ale Peter opäť suverénne opakoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa“ 
          Všetci dobre poznáme záver tohto príbehu. Niekoľko hodín po tomto jeho  vyznaní, Peter tri krát zrádza. No tento pád ho nepoložil na zem, neodpadol od viery a od nasledovania Krista ale toto „zlyhanie“ Petrovi pomohlo. Jeho vstávanie je poznačené slzami pokánia. Peter je po svojom páde pravdivejším, lebo je pokornejší. Vidí, že nestačí len jeho dobrá vôľa a ochota, ale že je potrebná aj Božia pomoc, aby sme vytrvali v dobrom až do konca. Možno až vtedy Peter pochopil Ježišove slová: „bezo mňa nemôžete nič urobiť“ .
          Bratia a sestry, Peter zradil, ale za svoj hriech robil pokánie a to ho upevnilo v tom, aby viac miloval. Preto mu jeho pád pomohol. Urobil ho pravdivejším, pokornejším a oddanejším Bohu. 
V prvom čítaní dnešnej tretej veľkonočnej nedele budeme počuť, ako si Peter smelo počínal pred veľradou. Pred tou veľradou, ktorá odsúdila na smrť Ježiša a mohla aj jeho. Keď ho veľkňaz prísne napomínal, aby on a ostatní apoštoli viac nehovorili o Ježišovi, Peter a apoštoli odvážne a priamo povedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ Toto je veľká výzva pre nás všetkých a zvlášť v dnešnej dobe, ktorá sa naoko zdá, že Boha nepotrebuje. Boha treba viac počúvať ako ľudí.
          Milí bratia a sestry, prosme Pána, aby sme mu zostali verní v každej situácií, ale ak padneme, nech nás naše pády a zlyhania nezlomia a nepoložia na zem, ale nech nás opäť postavia na nohy a nech nás viac pripútajú k Bohu.

Martin Tešla, kaplán