Čas prebudiť sa zo sna

          Aj vy si pripomínate, že každým dňom sme bližšie k Bohu? Zvlášť na Prvú adventnú nedeľu je to moment, s ktorým môžeme vstúpiť do nového cirkevného roka. Čo očakávame? Je to v zhode s tým, čo od nás žiada Ježiš? Prvá časť liturgického roka nás pripravuje na stretnutie s Bohom. Pripomíname si historický advent, keď proroci, králi a najmä Ján Krstiteľ pripravovali vyvolený národ na očakávaného Mesiáša. Advent má aj ďalší význam. Pripravuje nás na stretnutie s Kristom ako osobným Sudcom aj ako so Sudcom živých i mŕtvych na konci sveta. Advent a začiatok nového cirkevného roka je pre nás obdobím bdenia, aby sme neboli podobní ľuďom za Noemových čias, ktorí zabudli na Boha.
        „Stvoril si nás pre seba, Bože, a nespokojné je srdce človeka, kým nespočinie v tebe,” povedal sv. Augustín. Adventné obdobie je výzvou na toto spočinutie. Všeobecne platí, že chceme žiť dlho. Ale ako vlastne žijeme?
        Jeden príbeh hovorí: Keď Boh stvoril svet, pridelil všetkému stvoreniu určitý čas pobytu na zemi. Jedine človek bol vraj nespokojný so Stvoriteľovým plánom. „Čo je to 25 rokov?” prejavil slovami svoju nespokojnosť. Obrátil sa na koňa a poprosil ho, či by mu nedaroval svojich 15 rokov. Ale ani to mu nestačilo. Obrátil sa preto s prosbou na somára o ďalších 15 rokov. Mal potom 55 rokov, ale spokojný ešte nebol. Prial si niekoľko rokov navyše. Kde ich vziať? Skúsil to u opice. „Keď chceš, ber si ich!” zasmiala sa. Ako to teda vyzerá s človekom? Keď mu pominie mladosť – 25 rokov, nasleduje 15 rokov koňa – driny, nato 15 rokov somára – útrap, a napokon 15 rokov opice – výsmechu.
          Tvrdé konštatovanie? V mnohých prípadoch však pravdivé. Chceme žiť dlho, ale aký je náš život? Začiatok cirkevného roka je časom milosti, aby sme spoznali ďalekosiahly význam Kristovho príchodu. Prežili sme už viacero adventov, ale nechceme riskovať ani ten, ktorý začíname. Byť bližšie k Bohu je našou povinnosťou i nádejou.         

Marek Gavalier, kaplán

Pobožnosť na nedeľu Krista Kráľa

Po svätom prijímaní kňaz nechá na oltári cibórium alebo vloží Hostiu do monštrancie a prikryje ju priesvitným závojom. Po modlitbe po prijímaní odhalí monštranciu a zíde ku kľačadlu. Vezme kadidelnicu a incenzuje Sviatosť. Ak je na oltári iba cibórium, incenzácia Sviatosti môže byť, ale nemusí. Medzitým sa spieva: l. Pieseň(JKS 499, 1)
          Ó, Kriste, veľký Kráľu náš, čo svetom, nebom vládneš, ty božskej moci berlu máš a láskou večne vládneš. /:Ježišu, Kráľu, prijmi svoj ľud, vrelý ti lásky skladáme sľub: za tebou, Kráľu, ísť vždy chceme, za tebou vždy ísť chceme:/
2. Úvodné zvolania
K. : Sláva tí a chvála, víťazný Baránok.
Ľ. : Sláva ti a chvála, víťazný Baránok.
K. : Ty si nás vykúpil svojou drahou krvou, Kriste, Vykupiteľ.
Ľ. : Sláva ti a chvála, víťazný Baránok.
K. : Ty si nás znovuzrodil pre nový život a živíš nás svojím obetovaným telom, Kriste, Spasiteľ.
Ľ. : Sláva ti a chvála, víťazný Baránok.
K. : Ty si Kráľ a stredisko našich sŕdc.
Ľ. : Sláva ti a chvála, víťazný Baránok.
K. : Hoden si prijať moc a bohatstvo, múdrosť a silu. slávu a dobrorečenie, víťazný Baránok, Ježišu Kriste.
Ľ. : Sláva ti a chvála, víťazný Baránok
3. Čítanie Božieho slova
Apoštol Pavol hovorí:
Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! (Kol 3, 12-15)
4. Úvaha
Je krásne hľadieť na Ježišovo Srdce ako symbol jeho nekonečnej lásky. Ešte krajšie je mať ho vždy živého blízko seba, v Oltárnej sviatosti. Najsvätejšie Srdce, ktoré uctievame, nie je mŕtve, nebijúce srdce, na ktoré môžeme iba spomínať. Je to Srdce živé, živé nielen v nebi, kde sídli oslávený človek Kristus Ježiš, ale je živé aj na zemi, všade, kde je Eucharistia. „V Eucharistii nás toto Božské Srdce spravuje a miluje, žije a prebýva s nami, aby sme aj my žili a prebývali v ňom… „ (Benedikt XV.).
5. Chvíľa posvätného ticha
V tejto chvíľke sa zasvätím Kristovi Kráľovi a poďakujem sa mu, že patrím do jeho kráľovstva, do kráľovstva pravdy a života, do kráľovstva svätosti a milostí, do kráľovstva spravodlivosti, lásky a pokoja.
6. Zasvätenie ľudského pokolenia Božskému Srdcu
K. : Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia, zhliadni na nás, pokorne kľačiacich pred tvojím oltárom:
Ľ.: Tvoji sme a tvoji chceme zostať.
K.: Aby sme sa mohli s tebou ešte vrúcnejšie spojiť,
Ľ. : každý z nás sa dnes dobrovoľne zasväcuje tvojmu najsvätejšiemu Srdcu.
K. : Mnohí ľudia ťa doteraz nepoznali mnohí pohrdli tvojimi prikázaniami a odmietli ťa,
Ľ. : zmiluj sa nad nimi, dobrotivý Ježišu, a všetkých strhni k tvojmu svätému Srdcu.
K.: Pane, buď kráľom nielen svoj im verným, ktorí ťa nikdy neopustili,
Ľ. : ale aj márnotratným synom a dcéram; daj, aby sa čím skôr vrátili do otcovského domu a nezahynuli hladom a biedou.
K. : Pane, buď kráľom i tým, ktorých od teba odlúčili mylné názory a rozkolníctvo;
Ľ. : priveď ich naspäť do prístavu pravdy a k jednote viery, aby bolo jedno stádo a jeden pastier.
K. : Daruj svojej Cirkvi slobodu a bezpečnosť, všetkým národom poriadok a pokoj; nech zo všetkých končín zeme zaznieva jeden hlas:
Ľ. : Sláva Božskému Srdcu, ktoré nám prinieslo spásu; jemu česť a chvála naveky.
V.: Amen.
Ctime túto Sviatosť slávnu, zbožne skloňme kolená, bohoslužbu starodávnu nahraď nová, vznešená; pomôž zmyslom, ktoré slabnú, viera s láskou spojená. Otcu, Synu jedinému chvála buď a plesanie, sláva, moc a česť ich menu, tak aj dobrorečenie; od obidvoch Poslanému rovnaké buď uctenie. Amen.
K. Z neba si im dal chlieb. (V. O. Aleluja.)
Ľ. Ktorý má v sebe všetku slasť. (V. O. Aleluja.)
Modlime sa.
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej sviatosti zanechal si nám
pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa,
pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou
vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho
vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R: Amen.
Po požehnaní nasleduje pieseň Nech je zvelebený Boh,
Na záver pokračujeme v speve piesne JKS 499, 2. verš.

Ježiš, kráľ našich sŕdc

 Začnem skúsenosťou z nášho detstva. Ako deti sme radi pozerali rozprávky. V nich vystupovali mnohé postavy. Jednou z nich bol kráľ. Kráľ v rozprávke mal veľké kráľovstvo, bol bohatý a sedel na zlatom tróne. V rukách mal žezlo, bol skvostne oblečený a na hlave mal zlatú korunu. Slúžili mu podaní. V jeho kráľovstve sa konali hostiny, hrala hudba a vždy bola dobrá nálada. Vozil sa na krásnom koči a mal svoju armádu.
      Božie slovo poslednej 34. nedele obdobia cez rok predstavuje nie kráľa z rozprávky, ale Ježiša, kráľa ľudských sŕdc, kráľa neba a zeme. Ježiš nás pozýva do Božieho kráľovstva. Ježiš nám predstavuje iné hodnoty, nie také aké nám ponúka dnešný svet. Narodil sa v chudobe nie v bohatstve. Bohatí sme my, ak máme Ježiša. Kto má Ježiša má všetko. On má svoj trón v nebi a v nás kresťanoch má byť túžba prísť k nemu. On má v rukách nie žezlo, ale trstinu, kríž. Na krížovej ceste ho bili, posmievali sa mu, pľuli mu do tváre. Bol skromne oblečený, na hlave mal tŕňovú korunu. Ježiš slúži všetkým, nikdy neodmietne pomoc a má vo veľkej úcte každého človeka. V Božích očiach máme všetci veľkú hodnotu. Pán kraľuje oslavujme ho. Je to výzva pre každého z nás. Nech Ježiš kraľuje v našich životoch. Vzdajme mu slávu, majme ho v úcte, žime s ním. Ježiš je kráľom našich sŕdc, kráľ lásky a pokoja. Jeho kráľovstvo je kráľovstvo lásky, spravodlivosti a pokoja. Koľko zla, nelásky, nespravodlivosti, nepokoja je i v našich srdciach, vzťahoch, rodinách. Náš život je vystavený tvrdým skúškam. Mnoho skúšok nezvládneme, lebo sme krehkí, slabí a nestáli. Je to ovplyvnené aj našou vlastnou hriešnosťou, či chybám, zlyhaniam. Nebojme sa prosiť Ježiša kráľa za nás všetkých, aby sa v našich srdciach zakorenila jeho láska a pokoj. Ježiš nás učí, aby sme aj my kraľovali sami nad sebou, nie nad druhými. Postavme sa v pravde pred Ježiša, „nekraľujme“ nad druhými, vstúpme do seba, meňme náš život a pripodobňujme sa jemu.
      Pápež František povedal: „Božie kráľovstvo je založené na láske a svoje korene zapúšťa v srdciach. Božie kráľovstvo je zakorenené v srdciach udeľujúc tým, ktorí ho prijímajú pokoj, slobodu a plnosť života.“ Dovoľme Ježišovi, aby sa stal kráľom našich sŕdc, našich rodín, vzťahov. Jeho slovo, príklad, život obetovaný na kríži nás zachránil pred smrťou a dáva i našim životom zmysel.

 Vladimír Bača, kaplán