Aj vy si pripomínate, že každým dňom sme bližšie k Bohu? Zvlášť na Prvú adventnú nedeľu je to moment, s ktorým môžeme vstúpiť do nového cirkevného roka. Čo očakávame? Je to v zhode s tým, čo od nás žiada Ježiš? Prvá časť liturgického roka nás pripravuje na stretnutie s Bohom. Pripomíname si historický advent, keď proroci, králi a najmä Ján Krstiteľ pripravovali vyvolený národ na očakávaného Mesiáša. Advent má aj ďalší význam. Pripravuje nás na stretnutie s Kristom ako osobným Sudcom aj ako so Sudcom živých i mŕtvych na konci sveta. Advent a začiatok nového cirkevného roka je pre nás obdobím bdenia, aby sme neboli podobní ľuďom za Noemových čias, ktorí zabudli na Boha.
        „Stvoril si nás pre seba, Bože, a nespokojné je srdce človeka, kým nespočinie v tebe,” povedal sv. Augustín. Adventné obdobie je výzvou na toto spočinutie. Všeobecne platí, že chceme žiť dlho. Ale ako vlastne žijeme?
        Jeden príbeh hovorí: Keď Boh stvoril svet, pridelil všetkému stvoreniu určitý čas pobytu na zemi. Jedine človek bol vraj nespokojný so Stvoriteľovým plánom. „Čo je to 25 rokov?” prejavil slovami svoju nespokojnosť. Obrátil sa na koňa a poprosil ho, či by mu nedaroval svojich 15 rokov. Ale ani to mu nestačilo. Obrátil sa preto s prosbou na somára o ďalších 15 rokov. Mal potom 55 rokov, ale spokojný ešte nebol. Prial si niekoľko rokov navyše. Kde ich vziať? Skúsil to u opice. „Keď chceš, ber si ich!” zasmiala sa. Ako to teda vyzerá s človekom? Keď mu pominie mladosť – 25 rokov, nasleduje 15 rokov koňa – driny, nato 15 rokov somára – útrap, a napokon 15 rokov opice – výsmechu.
          Tvrdé konštatovanie? V mnohých prípadoch však pravdivé. Chceme žiť dlho, ale aký je náš život? Začiatok cirkevného roka je časom milosti, aby sme spoznali ďalekosiahly význam Kristovho príchodu. Prežili sme už viacero adventov, ale nechceme riskovať ani ten, ktorý začíname. Byť bližšie k Bohu je našou povinnosťou i nádejou.         

Marek Gavalier, kaplán

 Začnem skúsenosťou z nášho detstva. Ako deti sme radi pozerali rozprávky. V nich vystupovali mnohé postavy. Jednou z nich bol kráľ. Kráľ v rozprávke mal veľké kráľovstvo, bol bohatý a sedel na zlatom tróne. V rukách mal žezlo, bol skvostne oblečený a na hlave mal zlatú korunu. Slúžili mu podaní. V jeho kráľovstve sa konali hostiny, hrala hudba a vždy bola dobrá nálada. Vozil sa na krásnom koči a mal svoju armádu.
      Božie slovo poslednej 34. nedele obdobia cez rok predstavuje nie kráľa z rozprávky, ale Ježiša, kráľa ľudských sŕdc, kráľa neba a zeme. Ježiš nás pozýva do Božieho kráľovstva. Ježiš nám predstavuje iné hodnoty, nie také aké nám ponúka dnešný svet. Narodil sa v chudobe nie v bohatstve. Bohatí sme my, ak máme Ježiša. Kto má Ježiša má všetko. On má svoj trón v nebi a v nás kresťanoch má byť túžba prísť k nemu. On má v rukách nie žezlo, ale trstinu, kríž. Na krížovej ceste ho bili, posmievali sa mu, pľuli mu do tváre. Bol skromne oblečený, na hlave mal tŕňovú korunu. Ježiš slúži všetkým, nikdy neodmietne pomoc a má vo veľkej úcte každého človeka. V Božích očiach máme všetci veľkú hodnotu. Pán kraľuje oslavujme ho. Je to výzva pre každého z nás. Nech Ježiš kraľuje v našich životoch. Vzdajme mu slávu, majme ho v úcte, žime s ním. Ježiš je kráľom našich sŕdc, kráľ lásky a pokoja. Jeho kráľovstvo je kráľovstvo lásky, spravodlivosti a pokoja. Koľko zla, nelásky, nespravodlivosti, nepokoja je i v našich srdciach, vzťahoch, rodinách. Náš život je vystavený tvrdým skúškam. Mnoho skúšok nezvládneme, lebo sme krehkí, slabí a nestáli. Je to ovplyvnené aj našou vlastnou hriešnosťou, či chybám, zlyhaniam. Nebojme sa prosiť Ježiša kráľa za nás všetkých, aby sa v našich srdciach zakorenila jeho láska a pokoj. Ježiš nás učí, aby sme aj my kraľovali sami nad sebou, nie nad druhými. Postavme sa v pravde pred Ježiša, „nekraľujme“ nad druhými, vstúpme do seba, meňme náš život a pripodobňujme sa jemu.
      Pápež František povedal: „Božie kráľovstvo je založené na láske a svoje korene zapúšťa v srdciach. Božie kráľovstvo je zakorenené v srdciach udeľujúc tým, ktorí ho prijímajú pokoj, slobodu a plnosť života.“ Dovoľme Ježišovi, aby sa stal kráľom našich sŕdc, našich rodín, vzťahov. Jeho slovo, príklad, život obetovaný na kríži nás zachránil pred smrťou a dáva i našim životom zmysel.

 Vladimír Bača, kaplán