28. nedeľa v Cezročnom období 13.10.2019

„Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.“ (Ž 98)

 

Najhoršia modlitba je nepomodlená…

     Modlitba posvätného ruženca – dnes aktuálna.
     Tento mesiac si v rámci mesiaca pripomíname nielen misionárov, ale aj misie samotné. Mali by sme poznať svoj krst a ďakovať zaň Bohu, ale aj rodičom a krstným rodičom za vieru.
     Viera a jej odovzdávanie je misijným poslaním, ktoré nevyžaduje vycestovanie, ale cestu do ľudského srdca – v tomto prípade dieťaťa – s rešpektom a budovaním jeho slobody.
     Pri tejto snahe nás musí sprevádzať modlitba, pretože bez požehnania a pomoci Trojjediného Boha nemôžeme rátať s evanjelizáciou alebo misiami, nanajvýš s indoktrináciou. Evanjelizácia je nadviazanie osobného vzťahu s Bohom, Cirkvou a celým spoločenstvom veriacich, biskupom ako zástupcom apoštolov.
     Na to nám môže poslúžiť modlitba ruženca. Promótor ruženca – jeho oficiálny podporovateľ – dominikán Alan Ján Dely, OP hovorí, že najhoršia modlitba je nepomodlená modlitba. Takto odpovedá na otázku, či sa oplatí modliť aj napriek roztržitosti.
     Voči ružencu vnímame aj inú námietku – ako sa sústrediť alebo ako sa dobre modliť a pritom stále odriekať rovnakú modlitbu?
     Odpoveď – je to ako viezť sa po rieke na člne. Cestujúci po rieke si nevšíma prúd vody, ktorý ho unáša, ale brehy, ktoré sa pohybujú voči nemu pomalšie, ako prúd vody a obdivuje jeho krásy. Tak aj modlitba ruženca má v sebe akoby prúd modlitby „Zdravas Mária…“ a „brehy“ – tajomstvá ruženca zo života Pána Ježiša a Panny Márie – ich spojitosť s našou spásou je zrejmá.
     Tak teda, ako sa hovorí medzi ekológmi o šetrení  energiou: „Najčistejšia elektrina je tá neminutá,“ tak sa hovorí  podobne, aj keď z iného pohľadu, o modlitbe a roztržitosti: „Najhoršia modlitba je nepomodlená…“ Môj ružencový mesiac môže byť tento október a moje misie vo vlastnom srdci – naučím sa modliť s radosťou.

Ďakujem za pozornosť. 😊

 

Juraj Spuchľák, dekan – farár

27. nedeľa v Cezročnom období 06.10.2019

Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas

a nezatvrdzovali si srdcia.“ (Ž 95)

     Milí bratia a sestry! Benediktíni žijú podľa hesla Ora et Labora (modli sa a pracuj) – život, v ktorom sa strieda modlitba s prácou, samota so spoločenstvom a slovo s mlčaním. Majú čas rozdelený medzi duchovné činnosti a prácu. Spojenie modlitby a práce vedie k tomu, aby ľudia nezostali len v rovine zbožných pocitov a nábožného duchovného sveta, ale aby svojou činnosťou vytvárali niečo viditeľné, v čom sa ukáže Božie dielo. 
     Sv. Benedikt povedal, že mnísi majú žiť a slúžiť druhým prácou svojich vlastných rúk. Práca nie je protikladom modlitby, ale jej pokračovaním a testom, či je modlitba pravá. Len zdravá a kreatívna práca preukáže skutočnú zbožnosť. Práca sa takto stáva dôležitým zdrojom sebapoznania mnícha. Ak sa mu práca nedarí a unavuje ho, nie je asi niečo v poriadku ani v jeho duši.
     Benediktíni považujú prácu za miesto, kde môže mních premeniť to vnútorné, čo dostal v modlitbe, smerom von na úžitok pre druhých. V práci hľadajú nielen službu, ale aj tvorivosť, slobodu a radosť zo spolupráce na Božom diele. Snažia sa vytvárať dôstojné a pozitívne pracovné prostredie, ktoré považujú sa oveľa dôležitejšie pre efektívnu prácu ako niektoré moderné racionalizačné systémy v priemysle. Cieľ každej práce vidia v tom, aby bol pokoj medzi ľuďmi, aby každý dostal to, čo potrebuje a aby sa starostlivo a s úctou zaobchádzalo s ľuďmi a vecami okolo nás. 
     Benediktín  páter Anselm Grün hovorí: „Vzrušuje ma kreativita. Mnohé kláštory nemajú žiadne dobré nápady, zle hospodária, a potom nariekajú. Ale nenamáhajú svoje hlavy hľadaním riešení. Ako povedal veľký teológ Karl Rahner: Lenivosť v myslení nie je dar Ducha svätého.”
     Aj toto ja osobne vidím za Ježišovými slovami: Keby ste mali vieru… Benediktínsky pohľad na prácu, ktorý je inšpirovaný vierou a nezostáva len pre múry kláštora. Veď nielen v kláštore žijú veriaci ľudia. 🙂  

Prajem požehnaný týždeň, v ktorom živá viera – hoci malá ako horčičné zrnko – premieňa dokonca aj obyčajnú prácu a pohľad na ňu…  

                        Branislav Kožuch, kaplán (OZ V. I. A. C., Trstená)

Trstenská organová jeseň 2019

Nedeľa, 6. október 2019, 16.00

Kostol sv. Martina

MANFRED APITZ, husle / Nemecko

MARTINA APITZ, organ / Nemecko

 

Johann Sebastian Bach                   Konzert C dur, BWV 595

(1685 – 1750)

Georg Friedrich Händel                  Sonáta F dur op 1, 12

(1685 – 1759)                                     Adagio – Allegro

Felix Mendelssohn Bartholdy         Organové prelúdium G dur   

(1809 – 1847)

Carl Loewe                                       3 romantické scény pre husle a organ

(1796 – 1869)                                    Lesná scéna

Indický pochod

Odchod

Eduard Thiele                                  Fantázia

(1812 – 1895)                                    na posviacku Ladegastovho organa v Köthene 1872

Charles Marie Widor                      Cantabile z jednej organovej symfónie pre husle a organ

(1844 – 1937)

Ľudové melódie                                Lebensfreude / Radosť zo života (jidiš)

Spiritual – Rock my Soul

Írsky folk: cigánska Hornpipe

Martinu a Manfreda Apitzovcov spája viac ako 30 rokov súkromnej a muzikantskej spolupráce. Pani Martina je organistkou a kantorkou v Bachovom meste Köthene, kde hrá na slávnom organe významného nemeckého organára Freidricha Ladegasta z roku 1872 a vedie tu Bachov zbor. Pán Manfred je učiteľom hry na husle na Bachovej hudobnej škole a vedie orchester Schlossconsortium. Komponuje a aranžuje pre tento ansámbel a takisto pre duo husle a organ. Manželia Apitzovci absolvovali koncertné cesty v Poľsku, Rusku, Izraeli, Grécku, Fínsku a USA. Spoločne nahrali aj niekoľko CD. Na Slovensku účinkoval Bachov zbor z Koethenu a Mafred Apitz pod vedením Matiny Apitz na turné po Západnom Slovensku v roku 2018.