16. nedeľa v Cezročnom období 21. 7. 2019

Pane, kto smie bývať v tvojom svätom stánku?“ (Ž 15)

      Milí bratia a sestry, drahí Trstenčania!
     Srdečne Vás pozdravujem a spolu s pánom kaplánom Martinom Tešlom Vám prajem veľa Božieho požehnania a radosti.
     Predovšetkým sa Vám chcem poďakovať za verejné prijatie do tejto farnosti, ktoré ste prejavovali a prejavujete stále svoju ochotou, aj tým povestným: „Vitajte!“ Iste k tomu pripájate aj svoje modlitby, s ktorými počítam.
     Veľmi túžim stretnúť sa so všetkými spoločenstvami, ktoré sú združené pri farnosti, potom čo som sa stretol s bratmi a otcami františkánmi, chcem sa stretnúť aj so všetkými spoločenstvami, ktoré pracujú v rámci farnosti.
     Zároveň farská rada, ktorá doteraz pracovala pre túto farnosť, je objektom mojej prosby: prosím, aby pracovala aj ďalej. Onedlho poprosím o termín, na ktorom sa dohodneme, aby sme sa spolu stretli a zároveň modlitbou a dobrým uvažovaním sa pripravili na jednotlivé úlohy, ktoré v duchovnej správe i v správe starostlivosti o kostol a farskú budovu aj ostatné záležitosti prislúchajú mojej službe.
     Ďakujem všetkým: chorým za modlitby, deťom za ich úsilie o rast v duchovnom živote a rodinám a manželstvám za všetky obety, ktoré v tejto farnosti ponúkajú Pánovi.
     Milí bratia sestry! V evanjeliu dnešnej nedele počúvame známy príbeh o Márii a Marte. Chcem sa preto na Vás všetkých obrátiť s výzvou, aby sme poslanie k účasti na spoločnom dobre v rodinách, občianskom spoločenstve a vo farnosti chápali ako osobitný prínos každého človeka. Povedať, že hocikto to alebo ono urobí veľmi ľahko,  a žiadať pomoc znamená, že ho nebudeme dostatočne motivovať, ak si nebudeme pri prosbe o takúto prácu a pomoc jednoznačne uvedomovať, že každý je poslaný osobitným spôsobom na úlohu vo farnosti a k tomu mu dal pán Pán aj schopnosti. Preto vás prosím, aby ste vkladali do služieb farnosti a občianskeho spoločenstva svoje osobitné dary, ktorými Vás Pán obdaril. Ak dvaja robia tú istú prácu, nerobia ju rovnako. A na to je potrebné, aby sme pri Pánových nohách – ako Mária – počúvali hlas Božej vôle a zároveň výzvy na posilnenie schopnosti, a pritom – ako Marta – ochotne poslúžili tým, ktorí to potrebujú.
     Len spojením duchovna a modlitby i práce dosiahneme priblíženie sa Božiemu kráľovstvu a Božie kráľovstvo pritiahneme k sebe.
     Pochválený buď Ježiš Kristus!

Juraj Spuchľák, dekan – farár

Odpustová slávnosť s inštaláciou pána dekana

     Každoročne prichádzajú pútnici z oravských obcí aj domáci z Trstenej položiť k nohám našej Matky a ochrankyne mesta Panne Márii Karmelskej (Škapuliarskej) svoje prosby, modlitby, s odporúčaním seba a svojich  blízkych pod jej materinskú ochranu. Ani tento rok nebol výnimkou. Niesol sa však v slávnostnom šate vítania našich nových kňazov pána dekana Juraja Spuchľáka a pána kaplána Martina Tešlu.
     V sobotu 12.7.2019 Škapuliarsku púť otvorila svätá omša spojená s inštaláciou nového farára. Do úradu farára Trstenej a zároveň dekana Trstenského dekanátu doc. ThDr. Juraj Spuchľáka PhD. uviedol  pán dekan prof. PhDr. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík PhD. Po uvedení do úradu pán dekan Juraj Spuchľák privítal a predstavil nášho nového pána kaplána Martina Tešlu – novokňaza, ktorého zároveň poprosil o novokňazské požehnanie prítomných.
     Po skončení sv. omše nasledoval program  XXV. ročníka festivalu chrámových zborov a gospelových skupín Spievame Márii, ktorý už tradične pripravil pán Martin Straka s dobrovoľníkmi, mestom Trstená a sponzormi programu. Sobotu ukončila spievaná adorácia pred Najsvätejšou sviatosťou.
     Nedeľa 13.7.2019 sa začala veľmi daždivým počasím, no nakoniec slávnostnú sv. omšu prežiarilo júlové slnko. Hlavný celebrant Mons. prof. ThDr. PhDr. Stanislav Stolárik PhD. v homílii vyzdvihol veľkosť Panny Márie ako ženy, ktorá porazila diabla. Zároveň apeloval na veriacich, aby sa nepodávali trendom dnešných dní v chápaní diabla ako rožkatého čertíka, neškodného tvora, ktorý existuje maximálne v rozprávkach. Upozornil na ozajstnú hrozbu a rafinovanú mašinériu jeho intríg, ktorými chce aj veriacich poblúdiť o svojej neexistencii alebo slabosti. Otec biskup to vyjadril slovami, že keby nebolo diabla, nebola by potrebná ani ochrana Panny Márie. Jeho priame a reálne slová o Panne Márii, diablovi, anjeloch, prehĺbili skutočnosť viery a zároveň vyzvali k upriameniu sa na realitu kresťanského života. Poukázal na potrebu odidealizovania pútí ako jarmokov s kolotočmi, cukrovou vatou a všetkými zemskými pôžitkami. Zdôraznil potrebu skutočného putovania za našou Matkou Máriou, cez ktorú prídeme do konečného cieľa našej púte –  k Bohu.
     V poobedňajších hodinách pokračoval festival Spievame Márii. Mnohé zbory z celého Slovenska, umelci, speváci vzdali hold našej Škapuliarskej Panne. Počas programu pani primátorka PhDr. Ing. Magdaléna Zmarzláková odmenila Pamätnou plaketou pri príležitosti XXV. ročníka festivalu chrámových zborov a gospelových skupín Spievame Márii za prácu trstenské spevácke zbory  a zakladateľov festivalu.
     Účastníci celej Škapuliarskej púte odchádzali obohatení o duchovné, ale aj kultúrne zážitky. Veríme, že všetky získané milosti od našej Nebeskej Matky pretransformujú do svojho každodenného života a stanú sa tak príkladom pre iných.

PaedDr. Andrea Šprláková

Foto: Juraj Šurina, p. kaplán Martin Tešla

15. nedeľa v Cezročnom období 14. 7. 2019

 „Hľadajte, pokorní, Pána a srdce vám oživne.“ (Ž 69)

 

     Milí bratia a sestry!
     „Spokojnosť robí z chudobného človeka boháča, nespokojnosť robí z bohatého človeka chudáka,” povedal Benjamin Franklin. Vidím stále viac ľudí, ktorí sú nespokojní – so sebou a životom, ktorý žijú, s okolím a druhými ľuďmi, spoločnosťou, svetom. Zdá sa mi niekedy, že čím viac máme, tým väčšou nespokojnosťou trpíme. Chceme mať ešte viac, porovnávame sa s druhými ľuďmi, ženieme sa za množstvom vecí a zážitkov, ktoré vôbec nestoja za to. Nehovorím o nespokojnosti so sebou a stavom vecí, ako hnacou silou učenia a zlepšovania sa. Mám na mysli skôr nespokojnosť, ktorá by sa dala nazvať aj nevďačnosťou alebo snahou mať stále viac.
     Nedávno som stretol vrcholového manažéra. Opustil špičkovú firmu a išiel do druhej, ktorá sa mu javila ešte lepšia. Mal som pocit, že je trochu nespokojný a on mi povedal takúto vetu: “Zvonka to vyzerá inak.” Podobnú vetu mi pred pár dňami povedal aj iný známy: “Keď kosím svoj trávnik, zdá sa mi zanedbaný a ten susedov je z diaľky krásny. Potom ma sused pozve na pohár vína, sedím na jeho trávniku a vidím, že zblízka vôbec nie je krásny a ten môj sa mi zrazu javí dokonalý.”
     Všimol som si, že najviac nespokojní sú často ľudia, ktorí na to majú najmenej dôvodov a naopak, tí, ktorí to majú naozaj v živote ťažké, často šíria pokoj a úsmev. Podobne ako v práci, tí, čo najviac kričia, že musia veľa pracovať, by mali dostať viac práce ako tí, čo sú ticho a ťahajú za dvoch.
     Sme nespokojní, lebo sa nevieme tešiť z toho, čo máme a ženieme sa za niečím, čo možno vôbec nepotrebujeme. Nevieme sa odpojiť od neustáleho rozptyľovania a nájsť pokoj. Nerozlišujeme dôležité signály a veci v našich životoch od tých nepodstatných.
     Preto vám prajem všetkým spokojné prázdninové dni!  

Branislav Kožuch, kaplán
  (OZ V.I.A.C., Trstená)

13. nedeľa v Cezročnom období 30. 6. 2019

Ty, Pane, si moje jediné dobro.“ (Ž 16)

     Milí bratia a sestry!
     Našou chybou je, že často povieme: najprv materiálne zabezpečenie, až potom Boh. Môžeme mať postavené pekné domy, pokiaľ v nich nebude náboženský duch, ostanú len holými múrmi, v ktorých jeme, pijeme, spíme a možno kričíme po sebe. Do nových domov prichádza kolaudačná komisia, aby zistila, či je stavba zodpovedne postavená. Čo by videl Ježiš, keby chcel tiež „skolaudovať” naše domy? Obdobne môžeme mať opravené staré a postavené nové kostoly, pokiaľ v nich nebudú na sv. omšiach deti, mládež, mladí manželia, naše námahy boli zbytočné.
     Snažme sa, aby nás ľudské problémy a starosti neodvrátili od náboženských hodnôt. Niekedy nám viac záleží na pohrebných obradoch, ako na stave našej duše a duší našich blížnych. Starší majú pripravené šaty do hrobu, ale majú pripravené aj duše? Alebo koľko starostí prinesie príprava svadby? A aký priestor sa v tejto príprave venuje duchovným hodnotám?
     Musíme sa učiť tomu, aby láska k ľuďom nebola väčšia ako láska k Bohu. My svojich blízkych nevidíme ako dary, ktoré nám dal Boh, ale ako majetok, o ktorý sa musíme starať. Pokrvní príbuzní sa stávajú skutočnými príbuznými až potom, keď nás s nimi spája Ježišova vykupiteľská krv. Je naozaj diskutabilné, či príbuzní, ktorí nás odvádzajú od Boha, ktorí sa smejú z našej viery, sú skutočne príbuznými. Je to možno tvrdé konštatovanie, ale Ježiš tento problém vôbec nezmäkčuje.
     Taliansky duchovný spisovateľ G. Albanese hovorí: „Daroval si sa Bohu?Neplač za satanom. Pozdvihol si svoj zrak k nebu? Neponáraj sa do bahna. Vydal si sa na svoju cestu? Nevracaj sa späť.”

Jaroslav Chovanec, farár