Ocenenie farského časopisu Radosť

V celoslovenskej súťaži farských časopisov FAČA 2012 získal náš časopis Radosť cenu za mapovanie dejín svojho regiónu. Výsledky boli vyhlásené dňa 11.5.2013 na piatej mediálnej púti katolíckych médií v Bratislave.

Touto cestou sa chcem verejne poďakovať  hlavne nášmu redaktorovi pánovi Marekovi Ďurčovi, ale aj všetkým, bez ktorých by sme túto prácu na oslavu Boha nemohli uskutočňovať.

Zároveň opäť vyzývam našich spolufarníkov: „Nebojte sa využiť svoj talent a pridať ruku k spoločnému  dielu.“

Andrea Šprláková, šéfredaktorka

Neprespi pôst, máme pre Teba pôstnu aktivitu Forty4U

Svet ide dopredu. Keď som bol na ZŠ, tak cez prestávky sme sa hrali s „cvočkami“ – „Céčkami“. Teraz ideš po chodbe a deti sa hrajú na mobile, kŕmia… (opýtaj sa svojho dieťaťa – aj stredoškoláka, čo kŕmi).

Chcel by som vám predstaviť výzvu evanjelizovať svet aplikácií, aby okrem tzv. „akčných hier“ – „zabi! Udri! Bež! Strieľaj!“ – ponúkli skutočne akčné aplikácie, ktoré napádajú k akčnosti typu urob niečo dobré pre druhých. Nezabíjať čas útekom do virtuálnej reality, ale žiť realitu bytia pre druhých. Nehrať sa na imaginárnych „Supermanov“ so super imaginárnymi, vysnívanými schopnosťami, ale „makať“, t.j. pracovať na nadobúdaní reálnych schopností pre život v spoločnosti ľudí a Boha.

Združenia Domka a Laura v spolupráci s OZ Savio pre teba pripravili hneď dva spôsoby, ako sa môžeš zapojiť do akčného prežitia pôstu. Ak má tvoj mobilný telefón operačný systém Android alebo iOS, stiahni si aplikáciu Forty4U cez Google Play či iStore. Evanjelium, zamyslenia a modlitby počas pôstu ti okrem aplikácie ponúkame aj na https://www.facebook.com/FortyForYou.

Okrem toho môžeš s nami prostredníctvom aplikácie spolupracovať na kampani Darca času. Prvý ročník si za cieľ stanovil darovať celý jeden milión dobrovoľníckych hodín, pomocou ktorých chceme poukázať na deti a mladých vo vzdialených častiach sveta, ktorí potrebujú výchovu a pozornosť rovnako ako my. Viac o kampani Darca času nájdeš na webe http://www.darcacasu.sk .

Sú tu pre teba aj videá, aby si vedel naplno využiť svoju appku: pre Android aj pre iOS na http://www.youtube.com/watch?v=DiHMc8Zasho.

V Trstenej sú mladí ľudia, ktorí denne darúvajú čas pre druhých a je radosť ich stretnúť.

Nech počas tohto pôstu zažijeme pravdivosť výroku:

"Každá hodina môže byť šťastná, keď ju venujete svojim blízkym."

Don M. Rožek, sdb

Pius X., pápež

vlastným menom Jozef (Giuseppe) Sarto

Sviatok: 21. august

* 2. jún 1835 Riese, dnes Riese Pio X pri Trevise, Taliansko
† 20. august 1914 Rím

Pontifikát: 1903 – 1914

Význam mena: zbožný, nábožný (lat.)

 

Sv. Pius X. sa narodil 2. júna 1835 dedinke Riese pri Castelfranco Veneto v biskupstve Treviso ako druhý z desiatich detí. Jeho otec bol poštárom a roľníkom. Jozef rád miništroval, rád sa učil, mal veľké nadanie. Napriek tomu, že rodičia boli chudobní, podarilo sa mu vyštudovať gymnázium v Castelfranco a v Padove, kde potom ďalej študoval filozofiu a teológiu. Miesto v seminári mu zabezpečil tiež rodák z Riese, benátsky patriarcha Jakub Monica. Za kňaza bol Jozef vysvätený v roku 1858 v Castelfranco. Ako kaplán pôsobil v Tombolo, od roku 1867 ako farár v Salzano a v roku 1875 bol povolaný za kanonika a generálneho vikára do Trevisa. Popritom učil aj v seminári. V roku 1884 ho pápež Lev XIII. vymenoval za biskupa v Mantove a v roku 1893 za patriarchu a kardinála do Benátok. Za pápeža bol zvolený v roku 1903. Podľa „Malachiášovho proroctva“ mal byť „ignis ardens“, blčiaci oheň. Meno Pius si dal podľa svätých pápežov, ktorí Cirkev „mohutne a láskavo ochraňovali“, ako sa vyjadril pri svojom zvolení. Ako heslo si zvolil „Všetko obnoviť v Kristovi“.

Predchodca Pia X. Lev XIII. sa zameral na obnovu vonkajších vzťahov Cirkvi, Pius X. sa rozhodol pre vnútornú reformu. Už v prvých dňoch po voľbe nariadil nové kodifikovanie cirkevného práva. V roku 1908 sa začali vydávať Acta Apostolicae Sedis – obežník pre celú Cirkev, v ktorom sa zverejňujú vyhlásenia a informácie o dianí v Cirkvi. Dodnes je to bežná prax už nielen Svätej Stolice, ale každého biskupstva. Pius X. mal veľký organizačný a reformný talent. Úradovanie sa veľmi zjednodušilo, odstraňoval neporiadky a zbytočnú byrokraciu. Navrhoval nové metódy a prostriedky pre pastoráciu. Veľmi mu záležalo na svätosti a vzdelaní kňazov. Reformoval liturgickú hudbu, odstránil dlhé nekonečné prelúdiá počas liturgie a veľmi dbal na gregoriánsky chorál. V Ríme vznikla vysoká škola pre cirkevnú hudbu. Na jeho podnet sa vydalo nové vydanie Rímskeho misála a Rímskeho breviára. Pápež mal veľký cit pre bludy a protikatolícke smery. V otázkach viery a mravov bol neoblomný, no snažil sa priviesť bludárov na správnu cestu láskavosťou a dobrotou. Upozorňoval na tzv. modernizmus, ktorý sa začal šíriť. Radikálne ho odmietol v roku 1907 svojou encyklikou Pascendi. Na druhej strane však mnohí nepochopili pápeža správne a pri odsudzovaní modernizmu sa dostali do druhého extrému (integralizmus) – odporovali akémukoľvek prispôsobeniu sa Cirkvi modernému životu a chceli vstupovať rozhodujúcim slovom aj do svetských záležitostí. Pápež však nerobil politiku. Išlo mu jedine o čistotu viery a obnovu náboženského života. Usiloval sa oddeliť Cirkev od štátu. Vydal ustanovenie, že do voľby pápeža sa nesmie miešať žiadna svetská moc. Aj pri jeho zvolení sa totiž do voľby zamiešal rakúsky cisár František Jozef, ktorý ohlásil „exkluzívnu námietku“ proti zvoleniu kardinála Rampollu, ktorý mal najväčšie predpoklady na zvolenie.

Za svoj vzor mal pápež arského farára Jána Máriu Vianneya, ktorého v roku 1905 vyhlásil za blahoslaveného. Na svojom stole mal jeho obraz. Za blahoslavených vyhlásil aj iných horlivých kňazov – sv. Jána Eudesa a Klementa Máriu Hofbauera. Veľmi si ctil prácu kňazov. Sám bol horlivým dušpastierom. Ako biskup chodieval vypomáhať svojim kňazom pri spovedaní a kázaní. Jeho príhovory ako pápeža boli vždy jasné, zrozumiteľné a bolo cítiť v nich otcovskú lásku a prísnosť. Veľmi horlil za úctu voči Eucharistii a za obnovu duchovného života. Za jeho éry sa začala toľko spomínaná „aktívna účasť laikov na liturgii“. Jeho cieľom bolo, „aby sa ľudia nemodlili na omši, ale aby sa modlili omšu“. Vyzýval aj na časté sv. prijímanie. Povolil deťom, aby prijali prvé sv. prijímanie čím skôr, už keď vnímajú rozdiel medzi obyčajným chlebom a sv. prijímaním. Dovtedy totiž museli čakať do svojich štrnástich rokov. Z detstva tohto pápeža sa spomína príhoda, keď on sám chcel prijať Telo Kristovo, ale nemohol, lebo ešte nedovŕšil predpísaný vek 14 rokov. Keď prosil biskupa, aby mu predsa len dovolil, biskup mu povedal: „Keď raz budeš pápežom, môžeš to zmeniť.“ Stalo sa…

Ku sklonku svojho života cítil, že sa schyľuje k vojne. 2. augusta 1914 vydal apoštolský list, v ktorom vyjadril veľkú bolesť nad nepokojmi a vyzval, aby sa ľudia primkli ku Kristovi, Kniežaťu pokoja. Krátko na to dostal zápal pľúc. Choroba rýchlo a zákerne pokračovala. Pápež zomrel 20. augusta 1914. Na svoju žiadosť ho nebalzamovali a pochovali ho vo vatikánskych kryptách. V jeho testamente stálo: „Chudobný som sa narodil, chudobne som žil, chudobný zomieram.“ Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pius XII. v roku 1951 a za svätého o tri roky neskôr.

Pius X. bol po pápežovi sv. Piovi V. (1566-1572) najväčším reformátorom. Viacerí historici o ňom hovoria, že dokončil reformu Tridentského koncilu (1545-1563). Reformoval misál, breviár, cirkevné právo, cirkevnú hudbu, sviatostný život, semináre, biblické a teologické štúdiá a rímsku kúriu.