Myšlienky pápeža Františka

      Myšlienky pápeža Františka k evanjeliu 22. nedele Cezročného  obdobia (Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23).  „Čisté srdce je slobodné od pokrytectva“.

„Ježišova odpoveď má silu prorockého výroku: «Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov». Sú to slová, ktoré nás napĺňajú obdivom voči nášmu Učiteľovi: cítime, že v ňom je pravda a že jeho múdrosť nás oslobodzuje od predsudkov.“

„ Tak ako vtedy pre farizejov, tak aj pre nás existuje nebezpečenstvo myslieť si o sebe, že sme v poriadku, alebo, čo je horšie, že sme lepší od iných pre samotný fakt zachovávania príkazov, obyčajov, aj keď nemilujeme blížneho, máme tvrdé srdce, sme pyšní, povýšeneckí“.

„Všetci vieme v našich komunitách a našich farnostiach, akú škodu robia Cirkvi a aké pohoršenie spôsobujú tie osoby, ktoré sa prezentujú ako silní katolíci a chodia často do kostola, no potom, v ich každodennom živote zanedbávajú rodinu, hovoria zle o druhých, atď. Toto je to, čo Ježiš odsudzuje, pretože toto je antisvedectvo o kresťanstve.“

„Ježiš zdôrazňuje prvenstvo vnútra, čiže prvenstvo „srdca“: nie sú to vonkajšie veci, čo nás robí svätými alebo nesvätými, ale je to srdce, ktoré vyjadruje naše úmysly, naše rozhodnutia a našu túžbu robiť všetko z lásky k Bohu. Vonkajšie postoje sú dôsledkom toho, o čom sme sa rozhodli v srdci, a nie naopak.“

„Môžeme si položiť otázku: Kde je moje srdce? Ježiš vravieval: «Kde je tvoj poklad, tam je tvoje srdce» (porov. Mt 6,21). Aký je môj poklad? Je to Ježiš, jeho náuka? Nuž potom je to srdce dobré. Alebo je pokladom niečo iné? Je to teda práve  srdce, ktoré sa musí očistiť a obrátiť sa.“

„Bez očisteného srdca nemožno mať ruky naozaj čisté a pery, ktoré vyslovujú úprimné a láskavé slová – všetko je dvojtvárne, dvojkoľajný život. Mať pery, ktoré vyslovujú slová milosrdenstva a odpustenia – toto dokáže len srdce úprimné a očistené.“

Prosme si od Pána, na príhovor Panny Márie, aby nám daroval čisté srdce, slobodné od každého pokrytectva. Toto je prívlastok, ktorý Ježiš dáva farizejom: „pokrytci“, pretože jedno hovoria a robia druhé. Srdce slobodné od každého pokrytectva, aby sme tak boli schopní žiť podľa ducha zákona a dospeli k jeho cieľu, ktorým je láska.“

 

Duchovná príprava na príchod pápeža Františka

Myšlienky pápeža Františka k evanjeliu dňa od 30. augusta do 4. septembra 2021

 Myšlienky pápeža Františka, 30. 8.
Pondelok 22. týždňa v Cezročnom období (Lk 4, 16-30)
„Je tu riziko, ktoré sa týka všetkých nás:  domnievame sa, že o niekom toho vieme veľa, no žiaľ ho nálepkujeme  a vytesňujeme na základe našich predsudkov.“
(Modlitba Anjel Pána, 4. 7. 2021)
 
Myšlienky pápeža Františka, 31. 8.
Utorok 22. týždňa v Cezročnom období (Lk 4, 31-37)
„To je kresťanská identita: nemať ducha sveta, ten spôsob myslenia, ten spôsob posudzovania… Môžeš mať päť titulov v teológii, ale nemať Ducha Božieho! Možno budeš veľkým teológom, ale nie si kresťanom, pretože nemáš Ducha Božieho! Čo dáva moc, čo ti dá identitu, je Duch Svätý, pomazanie Duchom Svätým.“
(Homília  zo 2. septembra 2014)
 
Myšlienky pápeža Františka, 1. 9.
Streda 22. týždňa v Cezročnom období (Lk 4, 38-44)
„Treba nasledovať príklad Petrovej svokry, ktorá ihneď po uzdravení začala slúžiť Pánovi aj ostatným hosťom”.
(Modlitba Anjel Pána, 4. 2. 2018)
 
Myšlienky pápeža Františka, 2. 9.
Štvrtok 22. týždňa v Cezročnom období (Lk 5, 1-11)
„K nasledovaniu Ježiša nestačia dobré snaženia, potrebné je každodenne počúvať jeho volanie. Len on, ktorý nás pozná a neskonale miluje, nám dá zájsť na hlbinu v mori života.“
(Homília z 26. 1. 2020, Nedeľa Božieho slova)
 
Myšlienky pápeža Františka, 3. 9.
Svätého Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi (spomienka) (Lk 5, 33-39)
„Evanjelium je novosťou, je to novinka! Evanjelium je oslavou! A môže sa žiť v plnosti jedine v radostnom a obnovenom srdci. Nech nám Pán dá milosť tohto zachovávania zákona. Aby sme zachovávali zákon, ktorý Ježiš priviedol k plnosti v prikázaní lásky, v prikázaniach, vychádzajúcich z blahoslavenstiev.“
(Homília z 5. 10. 2014)

Myšlienky pápeža Františka, 4. 9.
Panny Márie v sobotu (ľubovoľná spomienka) (Lk 6, 1-5)
Ježiš sa približuje: práve toto priblíženie sa je dôkazom, že ideme správnou cestou. Lebo je to cesta, ktorú si vybral Boh na to, aby nás spasil: blízkosť. Priblížil sa k nám, stal sa človekom.“
(Homília z 31. 10. 2014)

DVOJBODKA za prázdninami

Komisia pre mládež v Spišskej diecéze pozýva na modlitbové stretnutie za mladých pod názvom DVOJBODKA za prázdninami. V sobotu 28.8. na Mariánskej Hore v Levoči. Viac info a program nájdete na komisia.sk a na plagáte

Na kolenách …

          Milí bratia a sestry,
          často sa hovorieva o tom, že niekto je na kolenách. Vyjadruje sa tým pád, krach alebo strata schopnosti pokračovať vo svojej životnej ceste. Byť na kolenách je v našom svete prejavom slabosti, ale opak je pravdou. Na kolená padáme v bezmocnosti, opúšťame svoje ego a pýchu. Prosíme Boha o pomoc a odovzdávame mu všetky svoje starosti. A práve v tejto chvíľke bezmocnosti môžeme dostať obrovský dar zhora, o nášho Pána. Tam, kde nestačíme svojimi vlastnými silami, prichádza pomoc od Boha. Iba úplne odovzdaní, môžeme prijať tento dar. Toto je skutočný príbeh skutočného Petra. Kedysi podľahol hracím automatom a skončil na ulici. Bez peňazí a strechy nad hlavou. Začal písať príbehy z ulice a vydal ich ako knihu. Pomohol mu vtedy priateľ a Peter si predajom vlastnej knihy zarobil peniaze na podnájom, vyhrabal sa z najhoršieho a napísal druhú knihu. Lenže prišiel COVID a sa už nedalo predávať tak, ako predtým. Všetko išlo dole vodou. Skúšal naozaj rôzne veci. Človek, keď je v ťažkých chvíľach, hľadá a skúša naozaj všeličo. Pred pár týždňami bol Peter úplne bezradný a zúfalý. Modlil sa k Bohu a hovoril mu, že už nemá silu a nevie ako ďalej žiť. Keď sa vrátil domov, urobil ešte posledný pokus predať svoju knižku na sociálnej sieti. A potom sa to stalo – začali sa sypať objednávky. Jedna za druhou. Desať, dvadsať, sto, dvesto, tristo. Peter nechápal, čo všetko sa začne diať, keď človek padne na kolená a nebeské sily začnú pôsobiť. Padnúť na kolená nie je hanba. Ani bezmocnosť a plač. Oveľa horšie je pyšne stáť na vlastných nohách a počúvať iba vlastné ego. A to platí nielen pre zúfalých a bezmocných. Platí zo pre nás všetkých – aj tých, čo stále majú pocit, že to oni vedia aj inak. Inovácia človeka, rodiny i krajiny začína s pokorou na kolenách. A možno práve preto, že toľko túžime byť lepší, že toľko snívame o lepšej krajine, lepšej rodine, … a toľko o tom vieme rozprávať – práve preto by sme mohli byť na kolenách viac a nie menej… Jedno z konkrétnych pozvaní pre nás všetkých je Slovensko na kolenách – iniciatíva, ktorá naozaj mení Slovensko. Ak o nej chcete vedieť viac, skúste slovenskonakolenach.sk

Branislav Kožuch, kaplán

Pastier vôní …

          Milí bratia a sestry,

„Pastier vôní“ takto označili záhradníka v jednej zahraničnej relácii v televízii. Kozmetika môžeme takto podobne označiť. No hovoríme aj o tom, že dobré skutky voňajú a zločiny zapáchajú alebo smrdia. Vôňa pripomína Boha. Nevidíme ho, a predsa je evidentná jeho prítomnosť v našom živote. Ako vôňa. Ani tú nevidíme, ale je jasné, že niečo vonia alebo zapácha. Preto sa v duchovnom živote používa aj prirovnanie alebo metafora: vôňa čností, smrad hriechu. Kadidlo je preto symbolom modlitby stúpajúcej k Bohu a znakom, že ten, koho okiadzajú kadidlom, stáva sa obetou Bohu alebo ňou už je aj okiadzanie. Je prosbou, aby Boh túto obetu prijal. Preto okiadzajú veriacich ľudí aj celebrujúceho kňaza pri svätej omši. Svedomie je takto záhradníkom duchovných vôní.
          Na prvej fare vo svojom živote som prvú noc nespal len preto, že napriek únave po sťahovaní a z nového prostredia som celú noc čítal niekoľkostoročné písomné záznamy kňazov – predchodcov o udalostiach miestnej a okolitých farností. Opisovali aj vraždu kňaza počas cholery. Epidémia sa šírila a kosila ľudí. Z centra monarchie prišiel pokyn na ochranu obyvateľstva prostredníctvom vápna a jeho roztoku s ostatnými dezinfekčnými prostriedkami, ktoré sypali do studní. Takto postupoval aj nejeden kňaz na pokyn miestnych grófov ako majiteľov miestnych majerov a zodpovedných za spoločné dobro. Z dediny do dediny sa občas šírili poplašné správy. Jedna mala veľkú silu – páni vraj vápnom chcú otráviť ľudí. Vznikli rozbroje. Toto povstanie je známe aj z učebníc. V jednej farnosti kňaza vyvliekli pred faru, aby sa vzbúreným a oklamaným ľuďom zodpovedal za vápno sypané do studní. Aj sám si pred nimi nasypal do vlastnej studne vápno rozpustené vodou vo vedre. Nestačilo im. Hoci tak urobil opakovane. Aby potvrdil, že nie je to jed, tvrdil pred nimi, že to môže aj vypiť. Vypil liter. Lenže to nestačilo. Musel vypiť viac ako štyri litre – pred nimi. Po dvoch dňoch zomrel… nie z vápna, ale z množstva vody s vápnom. Aj vrahovia neskôr trpeli. Ale tí, ktorí ich na to dlhodobo huckali, nie. Tí si azda mysleli, že slúžia pravde… 
         Čo nám z tohto príbehu vonia a čo smrdí? Iste nám povie naše vlastné svedomie – pastier vôní.

 Juraj Spuchľák, dekan – farár