Pastiersky list diecézneho biskupa Mons.  Štefana Sečku na Veľkú Noc 2020

Milí bratia a sestry,
tohtoročné veľkonočné sviatky sa zapíšu do našich spomienok ale aj do dejín našej krajiny ako výrazne odlišné od tých predchádzajúcich. Niekoľko týždňov sa nekonajú verejné bohoslužby v našich chrámoch a teraz po prvýkrát sa neslávia ani verejné veľkonočné obrady. Vážnosť situácie si vyžiadala chrániť naše životy aj životy druhých.

Mnohí sa pýtajú, ako máme žiť bez účasti na svätej omši, bez pristupovania k sviatostiam, no najmä bez Eucharistie? Odpoveď ponúkam cez jednu biblickú udalosť. Keď sa strhla veľká víchrica na Galilejskom jazere a vlny sa valili na loď, apoštoli zobudili Pána Ježiša so slovami: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“  (Mk 4, 38) Kristus v odpovedi apoštolom odkazuje aj nám: „Čo sa bojíte, ešte stále nemáte vieru?“ (Mk 4, 40) Milí bratia a sestry, tento evanjeliový príbeh vystihuje situáciu, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza. Je to test nášho autentického kresťanstva. Je to skúška, v ktorej si môžeme overiť úprimnosť našej viery. Nepodľahnime pochybnostiam ako apoštoli. Nezostali sme bez Krista. On je stále uprostred nás. Kristovo evanjelium a naša viera predsa nekončí za múrmi našich kostolov. Skutočnosť, že sme nútení zdržiavať sa v našich príbytkoch, nech je príležitosťou, aby sme väčší čas venovali modlitbe, osobnej ale aj tej spoločnej, sledovaniu svätých omší cez rozhlas a televíziu, čítaniu Svätého písma, modlitbe posvätného ruženca, korunky k Božiemu milosrdenstvu a ďalších súkromných pobožností. Zložme z našich stien kríž a položme ho na stôl, zapáľme k nemu sviecu, priložme k tomu sochu alebo obraz, či ikonu Božej Matky a iných svätých. Apoštol Pavol nám pripomína: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16) Na základe týchto slov pretvorme naše domácnosti na duchovné chrámy a nech také navždy zostanú.

Koľkokrát s povzdychom konštatujeme, že nemáme na našich najbližších čas. Teraz sa táto situácia skúšky môže stať časom požehnania, zjednotenia a vzájomného zmierenia. Venujme viac času nášmu rastu vo viere. Áno, pre mnohých to znamená naučiť sa komunikovať, počúvať jeden druhého a odpúšťať si, ale to predsa ľudia, ktorí sa majú radi, robia. Práve teraz je čas prejaviť ľudskú a kresťanskú solidaritu a záujem o druhých. Obraciam sa na vás všetkých s prosbou, aby naše komunity, naše farnosti a naše rodiny boli pozorné predovšetkým o starších, chorých a osamotených ľudí. Buďme v týchto týždňoch kreatívni v tom, ako im pomôcť pri zachovaní potrebných hygienických predpisov. Nenechajme ich bez našej pomoci a konajme v duchu Ježišovho posolstva: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) Bratia a sestry, nateraz ešte nevieme, aká dlhá cesta stojí pred nami, ale verím, že z tejto situácie môžeme my aj celé naše milované Slovensko vyjsť ľudsky, morálne a nábožensky posilnení.

Terajšia ťaživá situácia nám odhalila dôležité zistenia, ktoré si s pokorou uvedomujeme. Doteraz sme možno reagovali podráždene až agresívne, keď niekto upozornil na príliš konzumný spôsob života, na plytvanie, ba až istú márnivosť. Vírus choroby doslova zastavil našu spoločnosť. Znemožnil nám zúčastňovať sa kultúrnych a iných spoločenských udalostí. Zostali zatvorené obchodné a zábavné centrá. O aktivitách, o ktorých sme si doteraz mysleli, že bez nich si nedokážeme predstaviť život, zrazu vidíme, že nás zotročovali a oberali o čas. Veci, o ktorých sme boli presvedčení, že ich musíme mať,  teraz si uvedomujeme, že sme spokojnejší a slobodnejší bez nich. Ale otvorili sa nám oči aj na iné skutočnosti. Napríklad, že sme prehliadali ľudí, ktorých máme okolo seba, že sme boli až príliš zahľadení do seba, na svoju prácu a potreby. Keď sa neslávia verejné bohoslužby, zrazu to zatriaslo aj našou vierou a uvedomili sme si, že potrebujeme Boha, hoci sme si ho doteraz neraz nevšímali. Na mnohé veci sme mali čas, len nie na duchovný život. Bývalý český prezident Václav Klaus v jednom rozhovore pomenoval veľmi presne príčiny: „Aj naša spoločnosť je zraniteľná a nezodpovedne sme sa správali k svetu v nádeji, že veda, technika a moderný svet všetko vyriešia. Nepokorne sme si mysleli, že nám nič také nehrozí.“ Prečo to všetko spomínam? Máme dôveru v Boha, modlíme sa a každý na svojom mieste robíme všetko preto, aby sa podarilo zastaviť šírenie vírusu a aby sa naša spoločnosť zotavila. Z rôznych strán zaznievajú slová, že by to malo byť pre nás všetkých poučením do budúcnosti, aby sa nič podobné nezopakovalo. Milí bratia a sestry, podobne aj ja chcem vyjadriť svoje želanie. Nech prerušené bohoslužby, nech dni bez svätého prijímania sú pre nás všetkých predsavzatím, až to bude možné, že budeme chodiť častejšie na sväté omše, častejšie prijímať Eucharistiu, ktorá nám tak veľmi chýba, že sa budeme viac a častejšie modlievať v našich domácnostiach. Nech dni bez kontaktu s okolím sú pre nás výzvou po pravej ľudskosti a autentickom priateľstve.

Bratia a sestry, nebojme sa. Hoci nie sú verejné bohoslužby, Cirkev už 2000 rokov slávi veľkonočné sviatky. Ohlasuje tomuto svetu zásadné posolstvo, že smrť Božieho Syna na kríži nie je posledným slovom Boha. Keď sa v našich životných skúškach a ťažkostiach pýtame „Kde je Boh? Jestvuje Boh?“, potrebujeme prejsť týmto prerodom vo svetle Ježišovho zmŕtvychvstania. Ako uvádza americký arcibiskup Fulton Sheen (1895 – 1979): „Boh prichádza zachrániť človeka. Keď človek prehral, sám Boh prichádza, aby daroval víťazstvo.“ Toto je obsah nedele Pánovho zmŕtvychvstania,  ktorá sa nazýva „matkou všetkých nedieľ“. Zvolanie „Ježiš žije“ je srdcom kresťanstva. Buďme aj my radostnými nositeľmi nádeje a hlásateľmi tejto pravdy, zvlášť v tomto náročnom čase.   

Po Ježišovej smrti učeníci boli zo strachu za zatvorenými dverami. Nevedeli, čo sa bude ďalej diať. Aj nám sa teraz predstavujú rôzne scenáre a v tejto chvíli ešte nevieme, ako sa bude vyvíjať celá situácia. Vzkriesený Pán sa postavil do stredu spoločenstva apoštolov. Evanjelista Ján zachoval tento detail miesta, lebo je dôležitý. Kristus sa nezaujíma len okrajovo o náš život. Vstupuje do jadra nášho života, do jeho podstaty. Ježišov veľkonočný pozdrav „Pokoj vám“ je dôležitým posolstvom Boha pre človeka, ktorý mení ľudské správanie. Evanjelista uvádza: „Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.“ Dnes je to odkazom pre nás. Nedovoľme, aby sa z nás stali zatrpknutí a zabanovaní učeníci, ktorým chýba pokoj, radosť a nádej z prítomnosti vzkrieseného Krista. On neprináša povrchný pokoj, ale pokoj srdca.

Na záver sa chcem poďakovať predstaviteľom svetskej moci, ktorí na rôznych úrovniach ukazujú, že dobro krajiny a jej občanov je ich prioritou. Zvlášť ďakujem všetkým lekárom, sestrám a zdravotníckym pracovníkom za ich obetavosť. Nech vás Pán Boh za túto službu bohato požehná. Ako iste viete, Svätý Otec František menoval pre našu Spišskú diecézu nového pomocného biskupa. Pamätajme na neho v našich modlitbách. V tejto chvíli sa chcem poďakovať aj za vaše modlitby za mňa a moje zdravie a uisťujem vás, že na vás denne pamätám  v modlitbách i pri Pánovom oltári. Všetkým vám vyprosujem požehnané veľkonočné sviatky, pevné zdravie a pokoj od vzkrieseného Pána Ježiša.  

 

Váš o. biskup + Štefan

Veľká (moc) noc

Bol som na pošte. Pred poštou sa teraz čaká, aby tam nebolo veľa ľudí. A predo mnou stála dievčina v čiernom rúšku, ktorá telefonovala. Na kryte svojho mobilu mala zreteľný nápis, presvitajúci pomedzi jej prsty v čiernych rukaviciach: „Som dievča do koča aj do voza. Ale kde do pi… je ten koč!“ Doslova. Na Facebooku zas som čítal toto: „Chalani sú ako žuvačky. Sladkí a ľahko sa dajú omotať okolo prsta…“

Iste to písal iný človek. Je ich viac? A život človeka v obdobnom hrubom prostredí môže mať za následok, že samé zmýšľanie a vyjadrovanie človeka sa stane normou. Nezávisle na sebe mi viac ľudí a praktizujúcich veriacich s bolesťou spomína, že v týchto dňoch veľa ľudí mimo vzťahu k Cirkvi útočí na kňazov a cirkev aj na veriacich. Teraz uvažujem, neraz uvažujem, na koho budú ľudia zvaľovať vinu, na kom si budú vylievať zlosť? Nie. Boží trest spomínať nebudú. Odmietajú aj trest, aj Božie. Jeden novinár napísal, že výchovná facka koronavírusu a jej vplyv skončí pri prvej veselici. Možno je na tom niečo pravdy. 

Tie obmedzenia! Pocit bezmocnosti voči vírusu a vláde v podvedomí cíti však vždy Boží prst. Ak aj nechcel veriť a neverí, nemôže nič robiť. – Povie si niekto, kto sa hnevá na tieto obmedzenia. A ešte neistota – kedy to skončí? Čo bude o mesiac? Budem mať prácu?

Preto môžu byť terčom zlosti reprezentanti Boha – biskupi, kňazi a praktizujúci katolíci. Nie strach, ale ochota pokojne to znášať, pri čomkoľvek s tým rátať. Doma, vonku, v práci. Dokonca aj pri tichosti z našej strany môže niekoho naša príslušnosť ku Katolíckej cirkvi bodať v srdci a vyvolávať výčitky. Negatívnu reakciu doma môže vyvolať napomenutie na sledovanie bohoslužieb. Alebo výrok: „Nebojíš sa Boha?“ Ak sa niekto chystá urobiť niečo zlé alebo porušiť nejaké zásady.

Apropo: Ako sledovať svätú omšu? Biskup Jozef Haľko uviedol päť usmernení. Jedno však rozšírim.

Ku prijímaču prídeme o päť minút skôr pred začiatkom bohoslužby. Upokojíte sa, upraceme si na stolíku pred tebou. Vzbudíme si úmysel, za koho bohoslužbu obetujeme alebo začo – o čo chceme prosiť. Neodbiehajme ešte niečo urobiť. V kuchyni aj v chladničke ešte niečo iné na zobnutie…

Tak to je pekný úvod každej bohoslužby. Najlepšie je pred začiatkom sledovania liturgických prenosov spoločne sa pomodliť o dar sústredenia. Požehnanie. Takto prežívaná účasť na svätej omši prinesie aj úplne odpustky, aj svetlo Ducha Svätého do našich reakcií voči nenávistným útokom a výzvam nášho okolia. Potom dá odvahu našej obrane a pokore v načúvaní iných. Nedajme sa nikomu omotať okolo prsta. Rečami, spôsobmi alebo provokáciami. Zlosť iných sa môže obrátiť aj na Rómov – aj na tých sa to začína sypať. Možno budeme onedlho s nimi väčší kamaráti – ale nie ako tí z „mokrej štvrte“, ale kamaráti s Golgoty… 

Veľká noc má moc darovať život a pokoj. Vyprosujeme oba dary a Vám ich a želáme. 🙂 

Juraj Spuchľák, dekan – farár

 

Liturgia domácej cirkvi na Veľkonočnú nedeľu

(odporúčame sláviť popoludní, ale tak, aby to nenarušilo sledovanie svätej omše Pánovho zmŕtvychvstania)

 1.Úvodné obrady

(Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža a zažatú sviecu; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)

 (Možno začať spoločnou piesňou z Jednotného katolíckeho spevníka č. 201: Raduj sa, cirkev Kristova)
V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Amen.

V: V dnešný slávnostný deň sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme oslávili zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Vzkriesený Pán sa zjavil svojim učeníkom, keď boli zo strachu za zatvorenými dverami a priniesol im pokoj. Chceme ho dnes prosiť, aby aj naše srdcia naplnil pokojom, dôverou a láskou.
S: Vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj, aleluja, aleluja.
 

V: Božie slovo nás povzbudzuje: „Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!“ (Kol 3, 13) Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja. (Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

2.Spoločný hymnus (môže sa recitovať aj striedavo)

V: Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme si osvojili zmýšľanie Ježiša Krista. Preto sa modlime:
V: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
S: Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí
a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
S: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,
ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.  
 
V: Kristus zomrel za naše hriechy, aleluja, aleluja.
S: Bol pochovaný a tretieho dňa vstal z mŕtvych, aleluja, aleluja.

3.Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša (Lk 24, 13 – 35)
V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.

4.Zamyslenie

V: Evanjeliový úryvok začína slovami v ten deň“ (Lk 24, 13). Je to deň zmŕtvychvstania, čiže dnes. Všetko začína odchodom učeníkov z Jeruzalema. Nečakali takýto Ježišov koniec, odchádzajú a sú rozčarovaní. V tomto okamihu sa k nim pridáva Ježiš. On ich neopustil, aj keď sa im to tak môže zdať. Božie slovo nás uisťuje, že Boh je ten, ktorý je s nami a sprevádza nás. Boží Syn najskôr ide krokom človeka, aby naučil ľudí ísť krokom Boha. Kladie im otázky, aby učeníci sami vyslovili to, čo prežívajú. Potom ich pozýva k premýšľaniu. Viera nie je v prvom rade o tom, že Boh má naplniť naše očakávania a splniť naše želania. Evanjelista píše: „on sa tváril, že ide ďalej…“ (Lk 24,28) Boh sa nevnucuje človeku, ale čaká na pozvanie. Sú to učeníci, ktorí naliehajú: „Zostaň s nami!“ (Lk 24,29) Kristus neodolá a prijíma pozvanie. Taký je Boh. Nikdy neodmietne, nikdy „neodolá“ záujmu človeka. Len či my stojíme o neho! Hostina je v evanjeliách dôležitým znakom stretnutia s Bohom. Spomeňme si na márnotratného syna, ktorému otec pripraví hostinu; na Zacheja, ktorý prijme Ježiša vo svojom dome; na poslednú večeru. Učeníci skúsili prítomnosť Boha vo svojom strede. Hoci im vzkriesený Pán zmizne pred očami, všetko sa mení. Na začiatku boli zronení, ale teraz sú plní radosti. Volajme s emauzskými učeníkmi: „Pane, zostaň s nami. Zostaň v našej rodine, v našich vzťahoch, potrebujeme ťa.“
(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)

5.Desiatok ruženca (do modlitby sa môžu zapojiť viacerí)

V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime jeden desiatok zo slávnostného ruženca: Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych. (Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)  

6. Záverečná modlitba

V: Pane Ježišu, ty si zmenil smútok svojich učeníkov na veľkonočnú radosť a priniesol si im pokoj. Aj my prežívame po tieto dni obavy a neistotu. Spolu s emauzskými učeníkmi voláme: Pane, zostaň s nami! Prosíme ťa, pretvor nás na ľudí Veľkej Noci, nech v nás prebýva tvoj pokoj, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
S: Amen.

7.Požehnanie

(Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová)
(Meno) Nech radosť a pokoj vzkrieseného Pána naplní tvoje srdce. Žehnám ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.
 
V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Panne Márii, Kráľovnej nebies: (môže sa aj zaspievať) 

S: Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja.
Lebo koho si nosila, aleluja,
Z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja.
Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja.
V: Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja.
S: Lebo Pán naozaj vstal z mŕtvych, aleluja.
S: Modlime sa
Bože, ty si zmŕtvychvstaním tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, potešil celý svet; prosíme ťa, daj, aby sme na príhovor jeho Rodičky Panny Márie dosiahli radosti večného života. Skrze Krista, nášho Pána. Amen. 
 
V: Dobrorečme Pánovi.
S: Bohu vďaka.

Liturgia domácej cirkvi na Veľkonočnú vigíliu

(odporúčame sláviť vo večerných hodinách, ale tak, aby to nenarušilo sledovanie obradov veľkonočnej vigílie Pánovho zmŕtvychvstania)

  1. Úvodné obrady

(Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža, pohár so svätenou vodou, vetvičku. Na stole ponechajte nezažatú sviecu; ak je možné, nech každý má aj svoju vlastnú sviečku; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)

 V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Amen.

V: V dnešný večer sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme oslávili vzkriesenie Pána Ježiša. Boží Syn nezostal v hrobe. Nepatrí smrti, nie je postavou z minulosti. On nás neopustil. Živý a oslávený je prítomný medzi nami.
S: Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia,“ hovorí Pán.

  1. Obrad svetla

(Zapáli sa svieca na stole)
V: Kristus, Svetlo sveta.
S: Bohu vďaka.

(Podľa zváženia môžu mať všetci v rukách sviečky, ktoré si v tejto chvíli zažnú od sviece na stole. Potom pokračujú recitovaním nasledujúceho žalmu)
 
V: Pán je moje svetlo a moja spása
S: Pán je moje svetlo a moja spása
 
V: Pán je moje svetlo a moja spása,
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života,
pred kým sa mám strachovať?
S: Pán je moje svetlo a moja spása

V: O jedno prosím Pána a za tým túžim,
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu
a obdivoval jeho chrám.
S: Pán je moje svetlo a moja spása
 
V: Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“
Pane, ja hľadám tvoju tvár.
S: Pán je moje svetlo a moja spása
 
V: Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.
S: Pán je moje svetlo a moja spása
 
V: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,
ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.  
S: Pán je moje svetlo a moja spása
Na tomto mieste sa podľa možnosti môže spoločne zaspievať: Aleluja, aleluja, aleluja
 

  1. Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka (Mk 16, 1 – 7)
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.«“ 
V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.
 

  1. Zamyslenie

V: Ženy niesli k hrobu voňavé oleje, aby pomazali mŕtve telo. Evanjelista dodáva, že tieto oleje mali ženy dopredu pripravené. Ženy teda so vzkriesením nepočítali. Ježiš je mŕtvy a pomazaním mu chceli prejaviť poslednú úctu, ktorú si zaslúži každý zomrelý. Ide o skutok lásky. Čakajú ich dve prekvapenia. Nečakali, že nájdu odvalený kameň a že nenájdu Ježišovo telo. Naplní ich zmätok, ktorý im pomáha prekonať Boží posol. Evanjelista chce týmto rozprávaním jasne ukázať, že Ježišovo vzkriesenie nebolo pripravenou stratégiou jeho učeníkov, ale neočakávaným dielom Boha. Takým vždy zostane. Ženy vidia, že Ježiš nie je v hrobe, ale skutočnosť, že bol vzkriesený musia prijať s vierou. Podobne je tomu s veriacim každej doby. Pánov anjel povzbudzuje ženy, aby túto radostnú správa odovzdali učeníkom. Buďme aj my radostnými nositeľmi a hlásateľmi tejto pravdy.
(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)
 
 

  1. Vzývanie svätých a obnovenie krstných sľubov

V: Skôr sa ako si dnes obnovíme naše krstné sľuby, obráťme sa k našim nebeským patrónom o ich príhovor a pomoc.

 V: Pane, zmiluj sa – S: Pane, zmiluj sa
V: Kriste, zmiluj sa – S: Kriste, zmiluj sa
V: Pane, zmiluj sa – S: Pane, zmiluj sa
V: Svätá Mária, Matka Božia – S: oroduj za nás
V: Svätý Michal – S: oroduj za nás
V: Svätý Jozef – S: oroduj za nás
V: Svätý Peter a Pavol – S: orodujte za nás
V: Svätý Ondrej – S: oroduj za nás
V: Svätý Ján – S: oroduj za nás
V: Svätá Mária Magdaléna – S: oroduj za nás
V: Svätý Martin – S: oroduj za nás
V: Svätý Andrej-Svorad a Benedikt – S: orodujte za nás
V: Svätý Cyril a Metod – S: oroduj za nás
V: Svätý Ján Nepomucký – S: oroduj za nás
V: Svätí košickí mučeníci – S: orodujte za nás
V: Svätý Ján Pavol II. – S: oroduj za nás
V: Blahoslavená Zdenka – S: oroduj za nás
V: Blahoslavená Anna Kolesárová – S: oroduj za nás
V: Blahoslavený Titus Zeman – S: oroduj za nás
V: Svätý (podľa zváženia možno vložiť mená ďalších svätých)
V: Všetci Boží svätí a sväté – S: oroduj za nás
V: Od všetkého zla – S: ochraňuj nás, Pane
V: Od každého hriechu – S: ochraňuj nás, Pane
V: Od večnej smrti – S: ochraňuj nás, Pane
V:
My hriešnici – S: prosíme ťa, vyslyš nás
 
V: V tejto chvíli si obnovme záväzok, že Kristus bude vždy naším vzkriesením, životom a  svetlom.  Spoločne vyznajme našu vieru.
(Podľa zváženia si každý vezme do ruky zažatú sviečku)
S: Verím v Boha …
 
(Každý urobí osobné obnovenie svoje viery)
Ja (Meno) obnovujem svoje krstné sľuby v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S:  Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi. Túto vieru vyznávame a ona je našou slávou v Ježišovi Kristovi našom Pánovi.
(Ten, kto vedie domácu liturgiu pokropí svätenou vodou prítomných)
 

  1. Modlitba Pána a obrad pokoja

V: Teraz naše chvály a prosby posilnime modlitbou, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.
S: Otče náš …
 
V: Prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!.“ Aleluja.
S: Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. Aleluja.
V: Kristov pokoj nech prebýva medzi nami.
(Primerane podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

 

  1. Záverečná modlitba

V: Pane Ježišu, v dnešný večer slávime tvoje víťazstvo nad smrťou, ktoré je nádejou pre celý svet. Ďakujeme ti, že si nás urobil synmi a dcérami nebeského Otca a prijal si nás za svojich bratov a sestry. Pomáhaj nám, aby sme v tomto svete žili ako noví ľudia obnovení milosťami, ktoré pramenia z tvojho slávneho zmŕtvychvstania, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
S: Amen.
 
V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Panne Márii, Kráľovnej nebies: (môže sa aj zaspievať) 
S: Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja.
Lebo koho si nosila, aleluja,
Z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja.
Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja.
 
V: Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja.
S: Lebo Pán naozaj vstal z mŕtvych, aleluja.
 S: Modlime sa
Bože, ty si zmŕtvychvstaním tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, potešil celý svet; prosíme ťa, daj, aby sme na príhovor jeho Rodičky Panny Márie dosiahli radosti večného života. Skrze Krista, nášho Pána. Amen. 
 
V: Dobrorečme Pánovi,
S: Bohu vďaka.

Liturgia domácej cirkvi na Veľký piatok

(odporúčame sláviť popoludní okolo 15:00 hod., ale tak, aby to nenarušilo sledovanie veľkopiatočnej liturgie na pamiatku Pánovho umučenia)

1.Úvodné obrady

(V tento deň odporúčame použiť väčší kríž, alebo ikonu Kristovho kríža a zažatú sviecu, položte ich na stôl; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)

 V: V dnešné popoludnie sa schádzame v našej domácnosti okolo kríža, aby sme si pripomenuli pamiatku Pánovho umučenia. Na vrchu Kalvárie nám Kristus odhaľuje svoju nekonečnú lásku. Boh sa necháva ľuďmi pribiť na kríž. Boh sa nezmocňuje tohto sveta armádou ani peniazmi. Kristus vládne tým, že nás priťahuje láskou.
S: „Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe,“ hovorí Pán.

 2.Spoločný hymnus

  1. (možno čítať súvisle alebo striedavo na dva chóry)

V: Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad,
aby ste kráčali v jeho šľapajach.
S: On sa nedopustil hriechu,
ani les
ť nebola v jeho ústach.
 
V: Keď mu zlorečili, on nezlorečil,
keď trpel, nevyhrážal sa,
to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.
S: Sám vyniesol naše hriechy
na svojom tele na drevo,
aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivos
ť.
Jeho rany vás uzdravili.

 
V: Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili
k pastierovi a biskupovi svojich duší.
S: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,
ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.  

3.Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána (Jn 19, 25 – 42)
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“ Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.
V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.

4.Zamyslenie

V: Podľa jedného starobylého príslovia „aj miesta majú svoju dušu“. Prenesme sa teraz v duchu do Jeruzalema, kde si kresťania uctievajú miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný a hrob, do ktorého bol pochovaný a z ktorého na tretí deň vstal z mŕtvych. V roku 614 Peržania vydrancovali Jeruzalem a z Baziliky Božieho hrobu ukradli relikviu svätého kríža. Byzantský cisár Heraklios Peržanov porazil a v roku 629 v slávnostnom sprievode priniesol relikviu Svätého kríža. Keď sa cisár oblečený do bohatých šiat chystal vojsť do brány, ktorá viedla na Kalváriu, nemohol urobiť ani krok. Vtedy mu jeruzalemský biskup Zachariáš odkázal, aby odložil bohatý oblek, lebo sa nehodí k pokore Ježiša Krista. Cisár poslúchol, dal si dolu kráľovskú korunu, obliekol si bežné šaty obyčajného človeka, vyzul sa a bosý vyniesol svätú relikviu na jej pôvodné miesto.  Úctou Ježišovho kríža v našich domácnostiach, neuctievame drevo. Pripomíname si toho, ktorý na ňom zomrel za nás a za našu spásu, lebo „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Kríž je pravá tvár Božej lásky. Pane Ježišu, ty nás z kríža učíš milovať. Daj nám silu, aby sme boli tvojimi učenlivými žiakmi.
 (Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)

5. Prosby

V: V dnešný deň, keď si pripomíname umučenie Pána Ježiša, ktorý vylial svoju krv na kríži na záchranu nás i celého sveta, predložme mu naše prosby. Volajme spoločne: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
 
V: Prosíme ťa za nášho Svätého Otca Františka, za našich biskupov, kňazov a diakonov, aby v horlivosti slúžili Božiemu ľudu.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
 
V: Prosíme ťa za tých, ktorí spravujú našu vlasť, naše mestá a obce, aby vždy pamätali na spoločné dobro a zachovávanie spravodlivosti pre všetkých.  
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
 
V: Prosíme ťa za tých, ktorí tieto dni prežívajú v chorobe, samote a úzkostiach, buď im útechou a posilou.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
 
V: Prosíme ťa za lekárov, sestry a dobrovoľníkov, posilňuj ich na duchu i na tele.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
 
V: Prosíme ťa za našich zomrelých, prijmi ich do svojho nebeského kráľovstva.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
 
V: Prosíme ťa za seba samých, neopúšťaj nás vo chvíľach skúšky, ale vysloboď nás od každého zla.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
 
V: Prosíme ťa aj za tieto naše prosby (Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)  
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
 
V: Bolestný Ježišu, ty si sa v dnešný deň obetoval z lásky k nám, s dôverou v tvoju nekonečnú lásku predkladáme tieto svoje prosby. Vypočuj nás pokorne prosiacich o tvoje milosrdenstvo, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky a vekov.
S: Amen.

 6.Uctenie svätého kríža – z modlitby sv. Anzelma

(všetci prítomní si kľaknú na kolená okolo kríža, ktorý je položený na stole)

V: Svätý kríž, ty nám pripomínaš kríž, na ktorom zomrel náš Pán Ježiš Kristus, aby nás priviedol z večnej smrti, do ktorej nás uvrhla naša úbohosť, k večnému životu, ktorý sme hriechom stratili.
S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

V: Klaniam sa, zvelebujem a oslavujem ten kríž, ktorý pre nás predstavuješ. Tým krížom sa klaniam nášmu milosrdnému Pánovi a všetkému, čo pre nás v milosrdenstve vykonal. Kríž hodný lásky, v ktorom je naša spása, náš život a vzkriesenie.
S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
 
V: Ó krížu, vybraný a pripravený pre takéto nevýslovné dobro, dielo, ktoré sa na tebe dovŕšilo, ťa vyvyšuje väčšmi než celá chvála ľudských či anjelských myšlienok a jazyka. V tebe a skrze teba je môj život a moja spása; v tebe a skrze treba je celé moje dobro; „kiež sa nechválim nič iným, len tebou“.
strong>S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
 
V: Nech je teda moja sláva skrze teba a v tebe; nech je moja pravá nádej skrze teba a v tebe. Skrze teba sú moje hriechy zotrené, skrze teba je moja duša mŕtva pre môj starý život a žije novým životom spravodlivosti.
S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
(Podľa zváženia a pri zachovaní hygienických predpisov môže každý bozkom uctiť kríž. Môže sa spoločne zaspievať pieseň z Jednotného katolíckeho spevníka č. 131: Ach, poďte kresťania, alebo iná vhodná pieseň)

 7.Korunka k Božiemu milosrdenstvu

  1. (do modlitby sa môžu zapojiť viacerí)

V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime Korunku k Božiemu milosrdenstvu. (Ak niekto chce, môže pridať iný úmysel)  

8. Záverečná modlitba

V: Pane Ježišu, v deň tvojho bolestného umučenia a smrti pri tvojom kríži vyznávame, že aj my sa chceme usilovať žiť v tomto svete ako tvoji milovaní učeníci. Ty nás voláš: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mk 8, 34) Prosíme ťa o silu trpezlivo a s dôverou ťa nasledovať. Pane Ježišu, ústami apoštola Pavla od nás žiadaš: „Neste si navzájom bremená“ (Gal 6, 2). Nauč nás pozornosti a vľúdnosti, aby sme v našich spoločenstvách boli súcitní s druhými a aby sme ich potešovali v trápeniach, lebo ty  žiješ a kraľuješ na veky vekov.
S: Amen.
 

V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Mária, Ježišova a naša matka, ty si verne stála pod krížom, v týchto dňoch a týždňoch buď posilou nám, ale zvlášť starým, opusteným a trpiacim ako aj tým, ktorí sa o nich starajú. 
S: Sedembolestná Panna Mária, pre tajomstvo tvojich bolestí vypros nám milosrdenstvo u Boha Otca. Predstav mu prebodnuté svoje i Ježišovo Srdce a všetky utrpenia, ktoré si s Ježišom pretrpela za nás na zemi. Amen.

V: Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska.
S: Oroduj za nás.

V: Panna Mária, Kráľovná rodiny.
S: Oroduj za nás.

V: Dobrorečme Pánovi,
S: Bohu vďaka.