Diecézna škola viery II. – 6. stretnutie

Milí bratia a sestry, v dôsledku mimoriadnych opatrení našich verejných autorít sme museli šieste stretnutie našej diecéznej školy, pripadajúce na 19. marec, odvolať. Keďže sa ešte neukazujú vyhliadky na uvoľnenie týchto opatrení, posielame vám katechézu o 7. a 10. Božom prikázaní formou videodokumentu, ktorý nahral autor príslušného textu, doc. Anton Lisník za pomoci našich seminaristov. Dokument si môžete pozrieť na linku:

https://www.youtube.com/watch?v=9FKArzs0Ps4&feature=youtu.be

Kompletný text a ppt-prezentácia bude onedlho vystavená na web-stránke biskupstva. Aj na našej stránke. 

Juraj Spuchľák 

Pastiersky list diecézneho biskupa Mons.  Štefana Sečku na Veľkú Noc 2020

Milí bratia a sestry,
tohtoročné veľkonočné sviatky sa zapíšu do našich spomienok ale aj do dejín našej krajiny ako výrazne odlišné od tých predchádzajúcich. Niekoľko týždňov sa nekonajú verejné bohoslužby v našich chrámoch a teraz po prvýkrát sa neslávia ani verejné veľkonočné obrady. Vážnosť situácie si vyžiadala chrániť naše životy aj životy druhých.

Mnohí sa pýtajú, ako máme žiť bez účasti na svätej omši, bez pristupovania k sviatostiam, no najmä bez Eucharistie? Odpoveď ponúkam cez jednu biblickú udalosť. Keď sa strhla veľká víchrica na Galilejskom jazere a vlny sa valili na loď, apoštoli zobudili Pána Ježiša so slovami: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“  (Mk 4, 38) Kristus v odpovedi apoštolom odkazuje aj nám: „Čo sa bojíte, ešte stále nemáte vieru?“ (Mk 4, 40) Milí bratia a sestry, tento evanjeliový príbeh vystihuje situáciu, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza. Je to test nášho autentického kresťanstva. Je to skúška, v ktorej si môžeme overiť úprimnosť našej viery. Nepodľahnime pochybnostiam ako apoštoli. Nezostali sme bez Krista. On je stále uprostred nás. Kristovo evanjelium a naša viera predsa nekončí za múrmi našich kostolov. Skutočnosť, že sme nútení zdržiavať sa v našich príbytkoch, nech je príležitosťou, aby sme väčší čas venovali modlitbe, osobnej ale aj tej spoločnej, sledovaniu svätých omší cez rozhlas a televíziu, čítaniu Svätého písma, modlitbe posvätného ruženca, korunky k Božiemu milosrdenstvu a ďalších súkromných pobožností. Zložme z našich stien kríž a položme ho na stôl, zapáľme k nemu sviecu, priložme k tomu sochu alebo obraz, či ikonu Božej Matky a iných svätých. Apoštol Pavol nám pripomína: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16) Na základe týchto slov pretvorme naše domácnosti na duchovné chrámy a nech také navždy zostanú.

Koľkokrát s povzdychom konštatujeme, že nemáme na našich najbližších čas. Teraz sa táto situácia skúšky môže stať časom požehnania, zjednotenia a vzájomného zmierenia. Venujme viac času nášmu rastu vo viere. Áno, pre mnohých to znamená naučiť sa komunikovať, počúvať jeden druhého a odpúšťať si, ale to predsa ľudia, ktorí sa majú radi, robia. Práve teraz je čas prejaviť ľudskú a kresťanskú solidaritu a záujem o druhých. Obraciam sa na vás všetkých s prosbou, aby naše komunity, naše farnosti a naše rodiny boli pozorné predovšetkým o starších, chorých a osamotených ľudí. Buďme v týchto týždňoch kreatívni v tom, ako im pomôcť pri zachovaní potrebných hygienických predpisov. Nenechajme ich bez našej pomoci a konajme v duchu Ježišovho posolstva: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) Bratia a sestry, nateraz ešte nevieme, aká dlhá cesta stojí pred nami, ale verím, že z tejto situácie môžeme my aj celé naše milované Slovensko vyjsť ľudsky, morálne a nábožensky posilnení.

Terajšia ťaživá situácia nám odhalila dôležité zistenia, ktoré si s pokorou uvedomujeme. Doteraz sme možno reagovali podráždene až agresívne, keď niekto upozornil na príliš konzumný spôsob života, na plytvanie, ba až istú márnivosť. Vírus choroby doslova zastavil našu spoločnosť. Znemožnil nám zúčastňovať sa kultúrnych a iných spoločenských udalostí. Zostali zatvorené obchodné a zábavné centrá. O aktivitách, o ktorých sme si doteraz mysleli, že bez nich si nedokážeme predstaviť život, zrazu vidíme, že nás zotročovali a oberali o čas. Veci, o ktorých sme boli presvedčení, že ich musíme mať,  teraz si uvedomujeme, že sme spokojnejší a slobodnejší bez nich. Ale otvorili sa nám oči aj na iné skutočnosti. Napríklad, že sme prehliadali ľudí, ktorých máme okolo seba, že sme boli až príliš zahľadení do seba, na svoju prácu a potreby. Keď sa neslávia verejné bohoslužby, zrazu to zatriaslo aj našou vierou a uvedomili sme si, že potrebujeme Boha, hoci sme si ho doteraz neraz nevšímali. Na mnohé veci sme mali čas, len nie na duchovný život. Bývalý český prezident Václav Klaus v jednom rozhovore pomenoval veľmi presne príčiny: „Aj naša spoločnosť je zraniteľná a nezodpovedne sme sa správali k svetu v nádeji, že veda, technika a moderný svet všetko vyriešia. Nepokorne sme si mysleli, že nám nič také nehrozí.“ Prečo to všetko spomínam? Máme dôveru v Boha, modlíme sa a každý na svojom mieste robíme všetko preto, aby sa podarilo zastaviť šírenie vírusu a aby sa naša spoločnosť zotavila. Z rôznych strán zaznievajú slová, že by to malo byť pre nás všetkých poučením do budúcnosti, aby sa nič podobné nezopakovalo. Milí bratia a sestry, podobne aj ja chcem vyjadriť svoje želanie. Nech prerušené bohoslužby, nech dni bez svätého prijímania sú pre nás všetkých predsavzatím, až to bude možné, že budeme chodiť častejšie na sväté omše, častejšie prijímať Eucharistiu, ktorá nám tak veľmi chýba, že sa budeme viac a častejšie modlievať v našich domácnostiach. Nech dni bez kontaktu s okolím sú pre nás výzvou po pravej ľudskosti a autentickom priateľstve.

Bratia a sestry, nebojme sa. Hoci nie sú verejné bohoslužby, Cirkev už 2000 rokov slávi veľkonočné sviatky. Ohlasuje tomuto svetu zásadné posolstvo, že smrť Božieho Syna na kríži nie je posledným slovom Boha. Keď sa v našich životných skúškach a ťažkostiach pýtame „Kde je Boh? Jestvuje Boh?“, potrebujeme prejsť týmto prerodom vo svetle Ježišovho zmŕtvychvstania. Ako uvádza americký arcibiskup Fulton Sheen (1895 – 1979): „Boh prichádza zachrániť človeka. Keď človek prehral, sám Boh prichádza, aby daroval víťazstvo.“ Toto je obsah nedele Pánovho zmŕtvychvstania,  ktorá sa nazýva „matkou všetkých nedieľ“. Zvolanie „Ježiš žije“ je srdcom kresťanstva. Buďme aj my radostnými nositeľmi nádeje a hlásateľmi tejto pravdy, zvlášť v tomto náročnom čase.   

Po Ježišovej smrti učeníci boli zo strachu za zatvorenými dverami. Nevedeli, čo sa bude ďalej diať. Aj nám sa teraz predstavujú rôzne scenáre a v tejto chvíli ešte nevieme, ako sa bude vyvíjať celá situácia. Vzkriesený Pán sa postavil do stredu spoločenstva apoštolov. Evanjelista Ján zachoval tento detail miesta, lebo je dôležitý. Kristus sa nezaujíma len okrajovo o náš život. Vstupuje do jadra nášho života, do jeho podstaty. Ježišov veľkonočný pozdrav „Pokoj vám“ je dôležitým posolstvom Boha pre človeka, ktorý mení ľudské správanie. Evanjelista uvádza: „Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.“ Dnes je to odkazom pre nás. Nedovoľme, aby sa z nás stali zatrpknutí a zabanovaní učeníci, ktorým chýba pokoj, radosť a nádej z prítomnosti vzkrieseného Krista. On neprináša povrchný pokoj, ale pokoj srdca.

Na záver sa chcem poďakovať predstaviteľom svetskej moci, ktorí na rôznych úrovniach ukazujú, že dobro krajiny a jej občanov je ich prioritou. Zvlášť ďakujem všetkým lekárom, sestrám a zdravotníckym pracovníkom za ich obetavosť. Nech vás Pán Boh za túto službu bohato požehná. Ako iste viete, Svätý Otec František menoval pre našu Spišskú diecézu nového pomocného biskupa. Pamätajme na neho v našich modlitbách. V tejto chvíli sa chcem poďakovať aj za vaše modlitby za mňa a moje zdravie a uisťujem vás, že na vás denne pamätám  v modlitbách i pri Pánovom oltári. Všetkým vám vyprosujem požehnané veľkonočné sviatky, pevné zdravie a pokoj od vzkrieseného Pána Ježiša.  

 

Váš o. biskup + Štefan

Veľká (moc) noc

Bol som na pošte. Pred poštou sa teraz čaká, aby tam nebolo veľa ľudí. A predo mnou stála dievčina v čiernom rúšku, ktorá telefonovala. Na kryte svojho mobilu mala zreteľný nápis, presvitajúci pomedzi jej prsty v čiernych rukaviciach: „Som dievča do koča aj do voza. Ale kde do pi… je ten koč!“ Doslova. Na Facebooku zas som čítal toto: „Chalani sú ako žuvačky. Sladkí a ľahko sa dajú omotať okolo prsta…“

Iste to písal iný človek. Je ich viac? A život človeka v obdobnom hrubom prostredí môže mať za následok, že samé zmýšľanie a vyjadrovanie človeka sa stane normou. Nezávisle na sebe mi viac ľudí a praktizujúcich veriacich s bolesťou spomína, že v týchto dňoch veľa ľudí mimo vzťahu k Cirkvi útočí na kňazov a cirkev aj na veriacich. Teraz uvažujem, neraz uvažujem, na koho budú ľudia zvaľovať vinu, na kom si budú vylievať zlosť? Nie. Boží trest spomínať nebudú. Odmietajú aj trest, aj Božie. Jeden novinár napísal, že výchovná facka koronavírusu a jej vplyv skončí pri prvej veselici. Možno je na tom niečo pravdy. 

Tie obmedzenia! Pocit bezmocnosti voči vírusu a vláde v podvedomí cíti však vždy Boží prst. Ak aj nechcel veriť a neverí, nemôže nič robiť. – Povie si niekto, kto sa hnevá na tieto obmedzenia. A ešte neistota – kedy to skončí? Čo bude o mesiac? Budem mať prácu?

Preto môžu byť terčom zlosti reprezentanti Boha – biskupi, kňazi a praktizujúci katolíci. Nie strach, ale ochota pokojne to znášať, pri čomkoľvek s tým rátať. Doma, vonku, v práci. Dokonca aj pri tichosti z našej strany môže niekoho naša príslušnosť ku Katolíckej cirkvi bodať v srdci a vyvolávať výčitky. Negatívnu reakciu doma môže vyvolať napomenutie na sledovanie bohoslužieb. Alebo výrok: „Nebojíš sa Boha?“ Ak sa niekto chystá urobiť niečo zlé alebo porušiť nejaké zásady.

Apropo: Ako sledovať svätú omšu? Biskup Jozef Haľko uviedol päť usmernení. Jedno však rozšírim.

Ku prijímaču prídeme o päť minút skôr pred začiatkom bohoslužby. Upokojíte sa, upraceme si na stolíku pred tebou. Vzbudíme si úmysel, za koho bohoslužbu obetujeme alebo začo – o čo chceme prosiť. Neodbiehajme ešte niečo urobiť. V kuchyni aj v chladničke ešte niečo iné na zobnutie…

Tak to je pekný úvod každej bohoslužby. Najlepšie je pred začiatkom sledovania liturgických prenosov spoločne sa pomodliť o dar sústredenia. Požehnanie. Takto prežívaná účasť na svätej omši prinesie aj úplne odpustky, aj svetlo Ducha Svätého do našich reakcií voči nenávistným útokom a výzvam nášho okolia. Potom dá odvahu našej obrane a pokore v načúvaní iných. Nedajme sa nikomu omotať okolo prsta. Rečami, spôsobmi alebo provokáciami. Zlosť iných sa môže obrátiť aj na Rómov – aj na tých sa to začína sypať. Možno budeme onedlho s nimi väčší kamaráti – ale nie ako tí z „mokrej štvrte“, ale kamaráti s Golgoty… 

Veľká noc má moc darovať život a pokoj. Vyprosujeme oba dary a Vám ich a želáme. 🙂 

Juraj Spuchľák, dekan – farár

 

Liturgia domácej cirkvi na Veľkonočnú nedeľu

(odporúčame sláviť popoludní, ale tak, aby to nenarušilo sledovanie svätej omše Pánovho zmŕtvychvstania)

 1.Úvodné obrady

(Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža a zažatú sviecu; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)

 (Možno začať spoločnou piesňou z Jednotného katolíckeho spevníka č. 201: Raduj sa, cirkev Kristova)
V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Amen.

V: V dnešný slávnostný deň sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme oslávili zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Vzkriesený Pán sa zjavil svojim učeníkom, keď boli zo strachu za zatvorenými dverami a priniesol im pokoj. Chceme ho dnes prosiť, aby aj naše srdcia naplnil pokojom, dôverou a láskou.
S: Vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj, aleluja, aleluja.
 

V: Božie slovo nás povzbudzuje: „Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!“ (Kol 3, 13) Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja. (Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

2.Spoločný hymnus (môže sa recitovať aj striedavo)

V: Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme si osvojili zmýšľanie Ježiša Krista. Preto sa modlime:
V: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
S: Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí
a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
S: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,
ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.  
 
V: Kristus zomrel za naše hriechy, aleluja, aleluja.
S: Bol pochovaný a tretieho dňa vstal z mŕtvych, aleluja, aleluja.

3.Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša (Lk 24, 13 – 35)
V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.

4.Zamyslenie

V: Evanjeliový úryvok začína slovami v ten deň“ (Lk 24, 13). Je to deň zmŕtvychvstania, čiže dnes. Všetko začína odchodom učeníkov z Jeruzalema. Nečakali takýto Ježišov koniec, odchádzajú a sú rozčarovaní. V tomto okamihu sa k nim pridáva Ježiš. On ich neopustil, aj keď sa im to tak môže zdať. Božie slovo nás uisťuje, že Boh je ten, ktorý je s nami a sprevádza nás. Boží Syn najskôr ide krokom človeka, aby naučil ľudí ísť krokom Boha. Kladie im otázky, aby učeníci sami vyslovili to, čo prežívajú. Potom ich pozýva k premýšľaniu. Viera nie je v prvom rade o tom, že Boh má naplniť naše očakávania a splniť naše želania. Evanjelista píše: „on sa tváril, že ide ďalej…“ (Lk 24,28) Boh sa nevnucuje človeku, ale čaká na pozvanie. Sú to učeníci, ktorí naliehajú: „Zostaň s nami!“ (Lk 24,29) Kristus neodolá a prijíma pozvanie. Taký je Boh. Nikdy neodmietne, nikdy „neodolá“ záujmu človeka. Len či my stojíme o neho! Hostina je v evanjeliách dôležitým znakom stretnutia s Bohom. Spomeňme si na márnotratného syna, ktorému otec pripraví hostinu; na Zacheja, ktorý prijme Ježiša vo svojom dome; na poslednú večeru. Učeníci skúsili prítomnosť Boha vo svojom strede. Hoci im vzkriesený Pán zmizne pred očami, všetko sa mení. Na začiatku boli zronení, ale teraz sú plní radosti. Volajme s emauzskými učeníkmi: „Pane, zostaň s nami. Zostaň v našej rodine, v našich vzťahoch, potrebujeme ťa.“
(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)

5.Desiatok ruženca (do modlitby sa môžu zapojiť viacerí)

V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime jeden desiatok zo slávnostného ruženca: Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych. (Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)  

6. Záverečná modlitba

V: Pane Ježišu, ty si zmenil smútok svojich učeníkov na veľkonočnú radosť a priniesol si im pokoj. Aj my prežívame po tieto dni obavy a neistotu. Spolu s emauzskými učeníkmi voláme: Pane, zostaň s nami! Prosíme ťa, pretvor nás na ľudí Veľkej Noci, nech v nás prebýva tvoj pokoj, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
S: Amen.

7.Požehnanie

(Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová)
(Meno) Nech radosť a pokoj vzkrieseného Pána naplní tvoje srdce. Žehnám ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.
 
V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Panne Márii, Kráľovnej nebies: (môže sa aj zaspievať) 

S: Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja.
Lebo koho si nosila, aleluja,
Z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja.
Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja.
V: Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja.
S: Lebo Pán naozaj vstal z mŕtvych, aleluja.
S: Modlime sa
Bože, ty si zmŕtvychvstaním tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, potešil celý svet; prosíme ťa, daj, aby sme na príhovor jeho Rodičky Panny Márie dosiahli radosti večného života. Skrze Krista, nášho Pána. Amen. 
 
V: Dobrorečme Pánovi.
S: Bohu vďaka.