Volanie do divočiny …

Milí bratia a sestry,
     hovorí sa, že dostávame od Boha povolanie. Slovo povolanie možno chápať v rôznych kontextoch. Ale v základoch tohto slova je volanie – Boh nás volá k niečomu.
Povolanie nie je to isté ako práca, zamestnanie alebo kariéra. Môžeme povedať, že práca je činnosť potrebná na splnenie úlohy. Zamestnanie je situácia, v ktorej sa to deje. Kariéra je dlhodobá pracovná dráha alebo sled viacerých zamestnaní. Povolanie je však hlbšie ako ktorýkoľvek z týchto pojmov. (James Martin)
Boh nás volá ku oslave, ďakovaniu, odprosovaniu a prosbe.
To je náplň a zmysel života človeka – vypestovať si živý vzťah s Bohom.
Preto je v našej farnosti Sviatosť oltárna vyložená ku celodennej poklone. V pondelok, v utorok a v stredu v Kostole svätého Juraja – u františkánov; vo štvrtok, v piatok a v sobotu vo farskom Kostole svätého Martina.
     Preto je potrebné, aby do divočiny – ak tak môžem povedať – nášho života, jeho okolností, tlakov, pokušení aj neistoty sme počuli volanie, ku ktorému nás volá Ježiš: nechať rásť v sebe pokoj, ktorý môže dať len On. Byť mu vďačný za všetko – predovšetkým za život vlastný, za život ostatných, aj za život vôbec. Ďakovať za povolanie byť svätým a byť v nebi. Ďakovať za poslanie kresťana, ktoré je na tejto zemi pre nás veľmi dôležité, dôležité aj pre spásu ostatných. A pretože sme hriešni – je potrebné sa nielen klaňať, ale aj odprosovať za naše hriechy a za hriechy iných. Robiť pokánie.
     A nakoniec prosiť. Za čo? Predovšetkým za Božiu milosť. Aby sme ju mali stále v duši. A potom aj za našu farnosť a celé spoločenstvo a za mesto. Nové okolnosti, v ktorých sa ocitajú našej rodiny, ktoré nie sú vôbec ľahké. Objektom našej prosby nech je aj všetko nové, čo sa v našom meste rodí – predovšetkým naše sídlisko, aby sme spoznali v našom živote, akým spôsobom sa otvárať druhým, aby sme tu svoje povolanie kresťana uskutočnili.
To je Kristovo volanie do morálnej „divočiny“ dnešného života – aby bolo naším zamestnaním, kariérou, ale predovšetkým povolaním všetko, čo robíme na Božiu slávu a pre úspešné pozvanie ostatných žiť v živom vzťahu s Ježišom, a tak napĺňať svoje poslanie a šíriť pokoj.

Juraj Spuchľák, dekan – farár

GPS do neba …

Milí bratia a sestry,
          kňaz mal ísť k sestričkám na západné Slovensko duchovné cvičenia. Nikdy u nich nebol. Jeho kolegovia mu vysvetľovali a ukazovali na mape cestu. Jeden jeho kolega ho vzal k sebe a vysvetlil mu ako funguje navigačný systém GPS, ktorý mal. Zariadenie malo aj hlasový výstup. Požičal si ho a podľa neho šoféroval auto až na dvor ku rehoľným sestrám. Zaparkoval auto. Ozval sa mobilom a sestra ho voviedla do ich budovy. Prechádzali chodbu a sestrička ukázala kaplnku. „Máme vyloženú najsvätejšiu Eucharistiu, ak chcete tak sa môžete pokloniť.“ Povedal: „Samozrejme, veď sa patrí poďakovať, že som sa pokojne dostal k vám.“ Vošiel do kaplnky, kde adorovali sestričky najsvätejšiu Eucharistiu. Kľakol si na kolená a vtedy sa ozval hlas zo zariadenia GPS: „Došli ste do cieľa svojej cesty. Prajeme nádherné zážitky z pobytu.“ Modliace sa sestričky sa obzreli smerom ku klasu. A tento kňaz nahlas povedal: „Pane Ježišu, daj mi milosť, aby tie isté slová zazneli, keď raz prídem ku tebe.“ (Zdroj: Na ceste do Emauz, s. 50)
          Milí bratia a sestry, aj napriek tomu, že nie každý cestujeme, vieme si predstaviť, že je dôležité poznať cestu predtým, než sa dostaneme do ciele. V tento dovolenkový a prázdninový čas sa môžeme zamyslieť aj nad cieľom našej cesty: životnej cesty. Je veľmi potrebné, aby sme vedeli, že Pán Boh je pri nás, keď sa rozhodujeme. A on chce, aby sme sa rozhodovali dobre, s láskou, zdravo, pozitívne a životodarne. Je dôležité, aby sme ho pri rozhodovaní prosili najmä pri rozhodnutiach, ktoré súvisia s našim životným poslaním a povolaním. To prajem všetkým žiakom, ktorí sa rozhodujú o spôsobe štúdia na ďalšej škole, rodinám a manželstvám, ktoré sa usilujú o kvalitatívne zlepšenie vzťahov voči sebe navzájom, a všetkým, ktorí hľadajú Boha, aby mali radostný a pokojný život a stále lepší vzťah s Ježišom. Nech je živý a pekný! Pestujme ho v Cirkvi a s Cirkvou, so spoločenstvom veriacich! Tak budeme mať stále v srdci duchovný kompas, GPS do neba …

Juraj Spuchľák, dekan – farár

Platforma YouTube kanál, online prenosy sv. omší, Facebook

Naša farnosť má na platforme YouTube kanál s názvom: Rímskokatolícka farnosť Trstená.

Slúži na priamy prenos internetovou cestou z priestorov Farského kostola sv. Martina a videá pre duchovnú formáciu a informácie z prostredia katolíckej cirkvi a farnosti.
 

 Priame prenosy –  na hornej lište kliknite na Živé vysielanie:  

  • každý deň o 6.00 a 18.15 
  • Devätnásta nedeľa cez rok „A“ – 09.08.2020:                                                                                                             

                                                           07.00 
                                                           08.30
                                                           10.30         

Stránku s rovnakým názvom má naša farnosť aj na Facebook-u: https://www.facebook.com/faratrstena/ 
Nech aj toto virtuálne spoločenstvo s Vami, milí bratia a sestry, je pre nás utužením sa vo viere a povzbudením v nádeji k láske. 
Juraj Spuchľák, dekan – farár

Po odpuste …

 Milí bratia a sestry,
          Karmelská – Škapuliarska Panna Mária nie je iná Panna Mária ako Božia Matka a Panna.
          Predsa jej sviatok je vždy trochu iný ako ostatné mariánske sviatky. Je poznačený rozdávaním škapuliarov – prihlásením sa do radov ctiteľov Panny Márie, ktorí žiadajú od nej tým ochranu, ale aj sami sa hlásia ku jej nasledovaniu.
          Tohto roku odpadol koncert Spievame Márii, jarmok, odpustová slávnosť na námestí. Bola v kostole. Biskup Ján, ktorý prijal pozvanie, pokojným hlasom hovoril o nemožnosti vydobyť sebe alebo iným skutočný mier.
          Aj my sme za spravodlivosť, pokoj, ale dosahujeme oboje často menším zlom. Myslíme, že menšie zlo porazí väčšie, ako napísal na svojom blogu Ján Košturiak.
          V skutočnosti je zlo podobné jedno druhému. Svojou deštrukciou, ničením dobra v nás aj okolo nás. Preto nemožno zlo poraziť inak, ako dobrom. „Dobrom premáhajte zlo.“ Toto sa dozvedáme z Nového zákona. A je to pravda. Aj mier niekedy chceme vydobyť menším zlom, ale postupne zisťujeme, ako obe zlá rastú a nakoniec sme v tom – ako sa hovorí – až po uši. V zle a zlom zasiahnutí.
          Panna Márie je príkladom dobra. Premáhala zlo dobrom. Boh jej pomáhal a tak sa úplne odovzdala Jemu. Duch Svätý konal v jej živote divy, ale aj pokroky, ako rástla duchovne aj telesne.
          Myslím si, že hlavné ťažisko týchto úvah sa nachádza v našich rodinách a vzťahoch medzi nami. Ak chceme dobrom premáhať zlo, už slovo premáhať hovorí o námahe. Tá je v tomto prípade väčšia ako keď si na pomoc zoberieme zlo – proti zlu. Premôcť dobrom, je ukázať dobro aj tomu, kto by si podľa pohľadu sveta zaslúžil zlo, lebo je zlý alebo zle koná. Ale keď máme radi toho druhého, potom to s dobrom ľahšie.
        „V spore na Balkáne mnohí zabudli, že sú si navzájom bratmi a sestrami. Jedna i druhá strana mala svoju pravdu. Filozofovali ju. Každý videl len seba. A predsa celkom tak nebolo. Svet obletela fotografia asi dvanásťročného dievčatka, ako na úteku z Kosova nesie na chrbte asi štvorročného bračeka. A pod fotografiou bol text. Novinár sa pýta: „Nie je ti ťažký?“ A dievča úsmevom odpovedá: „Je to môj brat!“ (Záver –  Stanček, Ľ.: Homília na štrnástu nedeľu cez rok. Vincentini.sk).

Juraj Spuchľák, dekan – farár