Pozývame na Pešiu púť našej farnosti do Brezovice

Slávime jubilejný rok príchodu sv. Cyrila a Metoda.

V piatok 5.7.2013 je práve vyvrcholenie tohto roku.

Keďže v našej bývalej filiálke je kostol zasvätený týmto patrónom, urobíme si pešiu púť do Brezovice.

Vyrazíme spolu s našimi kňazmi ráno o 8.00 hod. spoza farského kostola a budeme spoločne sláviť sv. omšu o 10.00 hod. v Brezovici.

Pozývame vás všetkých v hojnom počte, nech trochu aj obetujeme niečo pre Pána a vyjadríme tak svoju vieru a získame plnomocné odpustky.

Všetci, ktorí môžeme, aj takýmto spôsobom vyjadrime svoju spolupatričnosť  vo farskom spoločenstve, ktoré má byť živým spoločenstvom pútnikov  smerujúcim k Bohu.

Ocenenie farského časopisu Radosť

V celoslovenskej súťaži farských časopisov FAČA 2012 získal náš časopis Radosť cenu za mapovanie dejín svojho regiónu. Výsledky boli vyhlásené dňa 11.5.2013 na piatej mediálnej púti katolíckych médií v Bratislave.

Touto cestou sa chcem verejne poďakovať  hlavne nášmu redaktorovi pánovi Marekovi Ďurčovi, ale aj všetkým, bez ktorých by sme túto prácu na oslavu Boha nemohli uskutočňovať.

Zároveň opäť vyzývam našich spolufarníkov: „Nebojte sa využiť svoj talent a pridať ruku k spoločnému  dielu.“

Andrea Šprláková, šéfredaktorka

Neprespi pôst, máme pre Teba pôstnu aktivitu Forty4U

Svet ide dopredu. Keď som bol na ZŠ, tak cez prestávky sme sa hrali s „cvočkami“ – „Céčkami“. Teraz ideš po chodbe a deti sa hrajú na mobile, kŕmia… (opýtaj sa svojho dieťaťa – aj stredoškoláka, čo kŕmi).

Chcel by som vám predstaviť výzvu evanjelizovať svet aplikácií, aby okrem tzv. „akčných hier“ – „zabi! Udri! Bež! Strieľaj!“ – ponúkli skutočne akčné aplikácie, ktoré napádajú k akčnosti typu urob niečo dobré pre druhých. Nezabíjať čas útekom do virtuálnej reality, ale žiť realitu bytia pre druhých. Nehrať sa na imaginárnych „Supermanov“ so super imaginárnymi, vysnívanými schopnosťami, ale „makať“, t.j. pracovať na nadobúdaní reálnych schopností pre život v spoločnosti ľudí a Boha.

Združenia Domka a Laura v spolupráci s OZ Savio pre teba pripravili hneď dva spôsoby, ako sa môžeš zapojiť do akčného prežitia pôstu. Ak má tvoj mobilný telefón operačný systém Android alebo iOS, stiahni si aplikáciu Forty4U cez Google Play či iStore. Evanjelium, zamyslenia a modlitby počas pôstu ti okrem aplikácie ponúkame aj na https://www.facebook.com/FortyForYou.

Okrem toho môžeš s nami prostredníctvom aplikácie spolupracovať na kampani Darca času. Prvý ročník si za cieľ stanovil darovať celý jeden milión dobrovoľníckych hodín, pomocou ktorých chceme poukázať na deti a mladých vo vzdialených častiach sveta, ktorí potrebujú výchovu a pozornosť rovnako ako my. Viac o kampani Darca času nájdeš na webe http://www.darcacasu.sk .

Sú tu pre teba aj videá, aby si vedel naplno využiť svoju appku: pre Android aj pre iOS na http://www.youtube.com/watch?v=DiHMc8Zasho.

V Trstenej sú mladí ľudia, ktorí denne darúvajú čas pre druhých a je radosť ich stretnúť.

Nech počas tohto pôstu zažijeme pravdivosť výroku:

"Každá hodina môže byť šťastná, keď ju venujete svojim blízkym."

Don M. Rožek, sdb

Ján Pavol II., pápež (Karol Józef Wojtyla)

Svätý

Sviatok22. október
* 18. máj1920 Wadowice, Poľsko
† 2. apríl 2005 Rím, Taliansko

Pontifikát: 1978-2005
Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.); Pavol: malej postavy (lat.); Karol: silný, mužný, slobodný (zast. nem.); Jozef: Boh pridal, rozhojnil (hebr.)
Patrón slovenských horských záchranárov

Karol Józef Wojtyła sa narodil vo Wadowiciach (Poľsko) 18. mája 1920 ako druhý syn Karola Wojtyłu a Emílie, rodenej Kaczorowskej. Sviatosť krstu prijal 20. júna vo farskom kostole vo Wadowiciach.

Radosť a pokoj detských čias boli veľmi skoro otrasené predčasným odchodom matky, ktorá zomrela, keď mal Karol deväť rokov. O tri roky neskôr (1932) zomrel aj jeho starší brat Edmund a v roku 1941, vo veku dvadsaťjeden rokov, stratil Karol aj svojho otca.

Bol vychovaný v zdravej vlasteneckej a náboženskej atmosfére. Od otca, človeka hlboko kresťanského, sa naučil súcitu a láske k blížnym, ktoré živil vytrvalou modlitbou a sviatostným životom.

Črty spirituality, ktorej zostal verný až do smrti, boli úprimná oddanosť Duchu Svätému a láska k Panne Márii. Jeho vzťah s Božou Matkou bol obzvlášť hlboký a živý. Prežíval ho s nežnosťou dieťaťa, ktoré sa zveruje do náručia matky, a zároveň s mužnosťou rytiera vždy pripraveného načúvať príkazom svojej Panej: ,,Urobte všetko, čo vám povie!“ Úplná odovzdanosť Márii, ktorú ako biskup vyjadril mottom „Totus tuus“ odhaľovala jeho tajomstvo dívať sa na svet očami Božej Matky.

Osobnosť mladého Karola vyzrievala aj v súvislosti s bohatstvom jeho intelektuálnych, morálnych a duchovných darov a taktiež v spojitosti s udalosťami tej doby, ktorá poznačila históriu jeho vlasti a Európy.

V období gymnaziálnych štúdií sa v ňom prebudilo nadšenie pre divadlo a poéziu, ktoré rozvíjal prostredníctvom činnosti divadelného krúžku na Filologickej fakulte Jagelonskej univerzity, na ktorú sa zapísal v akademickom roku 1938.

Počas obdobia nacistickej okupácie Poľska tajne pokračoval v štúdiu a zároveň pracoval štyri roky (október 1940 – august 1944) ako robotník vo fabrike Solvay. Mohol tak osobne a zblízka prežívať sociálne problémy späté s pracovnými podmienkami a získavať cenné skúsenosti, ktoré neskôr zúročil vo svojom sociálnom magistériu najprv ako arcibiskup Krakova, a potom ako Najvyšší veľkňaz.

V tých rokoch v ňom dozrela túžba po kňazstve, a tak sa začal od roku 1942 zúčastňovať tajných prednášok z teológie vo veľkom seminári v Krakove. Pri rozlišovaní povolania mu veľmi pomáhal jeden laik, pán Jan Tyranovsky, opravdivý apoštol mládeže. Už vtedy mal mladý Karol jasné povedomie o univerzálnom povolaní všetkých kresťanov k svätosti a o nezastupiteľnej úlohe laikov v poslaní Cirkvi.

Kňazské svätenie prijal 1. novembra 1946. Na druhý deň, v sugestívnej atmosfére krypty sv. Leonarda v katedrále na Waweli, celebroval primičnú svätú omšu.

Neskôr ho poslali do Ríma, aby si doplnil teologické vzdelanie. Stal sa študentom Teologickej fakulty na Pápežskej dominikánskej univerzite Angelicum. Tu usilovne čerpal z prameňa zdravej kresťanskej náuky a taktiež zažil prvé stretnutie so živosťou a bohatstvom univerzálnej Cirkvi v určitej privilegovanej situácii, ktorú mu ponúkal život za ,,železnou oponou.“ Do tohto obdobia spadá aj stretnutie Karola Wojtyłu s pátrom Piom z Pietrelčiny.

V júni roku 1948 obhájil svoju doktorskú prácu a vrátil sa do Krakova, aby začal svoju pastoračnú činnosť ako kaplán. Vo svojej kňazskej službe sa daroval s nadšením a veľkorysosťou. Keď sa habilitoval na docenta, začal vyučovať na Teologickej fakulte Jagelonskej univerzity a po jej zrušení na fakulte kňazského seminára v Krakove a na Katolíckej univerzite v Lubline.

Roky, ktoré strávil medzi mladými, mu umožnili poznať do hĺbky nepokoj ich srdca a ako kňaz sa pre nich stal nielen učiteľom, ale aj duchovným sprievodcom a priateľom.

Vo veku 38 rokov bol vymenovaný za pomocného biskupa Krakovskej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 28. septembra 1958 z rúk arcibiskupa Eugeniusza Baziaka. V roku 1964 bol vymenovaný za arcibiskupa Krakova a Pavol VI. ho 26. júna 1967 kreoval za kardinála.

Ako pastier Krakovskej diecézy si okamžite získal vážnosť ako človek neoblomnej a odvážnej viery, blízky ľuďom a ich problémom.

V diskusiách sa prejavoval ako ten, ktorý je schopný načúvať a viesť dialóg. Nikdy nepodliehal kompromisom, ale hájil pred všetkými primát Boha a Krista ako základ pravého humanizmu a ako prameň neodňateľných práv ľudskej osoby. Vzbudzoval lásku v srdciach svojich diecéznych veriacich, požíval úctu spolubratov v biskupskej službe a vyvolával obavy u tých, ktorí v ňom videli protivníka.

16. októbra 1978 bol zvolený za pápeža a biskupa Ríma a prijal meno Ján Pavol II. Svojím pastierskym srdcom, plne darovaným veci Božieho kráľovstva, objímal celý svet. Kristova láska ho viedla k tomu, aby navštevoval rímske farnosti a aby zvestoval evanjelium vo všetkých prostrediach. Ona bola hnacím motorom jeho nespočetných apoštolských ciest na rozličné kontinenty, na ktoré sa podujal, aby posilnil vo viere veriacich v Krista, aby potešil zarmútených a skleslých a taktiež, aby priniesol posolstvo zmierenia medzi kresťanské cirkvi a budoval mosty priateľstva medzi veriacimi v jedného Boha a ľuďmi dobrej vôle.

Jeho žiarivý učiteľský úrad nemal iný cieľ, než vždy a všade hlásať Krista, jediného Spasiteľa človeka.

Vo svojom neobyčajnom misionárskom zápale mal obrovskú lásku k mladým ľuďom. Zaviedol tradíciu zvolávania svetových dní mládeže, ktoré mali pre neho cieľ zvestovať novým generáciám Ježiša Krista a jeho evanjelium a urobiť tak z mladých ľudí protagonistov vlastnej budúcnosti a spolupracovníkov pri vytváraní lepšieho sveta.

Jeho starostlivosť ako pastiera celej Cirkvi sa prejavila zvolaním početných zasadnutí biskupskej synody, zriaďovaním nových diecéz a cirkevných administratívnych oblastí, promulgovaním Kódexu kánonického práva latinského obradu a Kódexu kánonov východných cirkví, vydávaním encyklík a apoštolských exhortácií. Aby umožnil Božiemu ľudu prežiť okamihy intenzívnejšieho duchovného života, vyhlásil Jubilejný rok vykúpenia, Mariánsky rok, Rok Eucharistie a Veľké Jubileum roku 2000.

Strhujúci optimizmus založený na dôvere v Božiu prozreteľnosť poháňal Jána Pavla II., ktorý prežil tragickú skúsenosť dvoch diktatúr, pokus o atentát 13. mája 1981 a ktorý bol v posledných rokoch života ťažko fyzicky skúšaný napredovaním choroby, pozerať vždy na horizont nádeje. Vyzýval ľudí, aby rúcali múry rozdelenia, aby nepodliehali rezignácii, ale naopak, aby sa vydali smerom k duchovnej, morálnej a materiálnej obnove.

Svoj dlhý a plodný pozemský život zavŕšil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne v sobotu 2. apríla 2005 na vigíliu Nedele ,,in Albis“, ktorú on sám nazval Nedeľou Božieho milosrdenstva. Slávnostné pohrebné obrady sa konali na Námestí sv. Petra 8. apríla 2005.

Dojemné svedectvo o dobre, ktoré vykonal, bolo potvrdené účasťou mnohých delegácií prichádzajúcich z celého sveta a miliónmi mužov a žien, veriacich a neveriacich, ktorí v ňom spoznali zreteľné znamenie Božej lásky k ľudstvu. Za svätého bol vyhlásený spolu s pápežom Jánom XXIII. 27. apríla 2014 na Námestí sv. Petra v Ríme. Kanonizoval ich pápež František za prítomnosti emeritného pápeža Benedikta XVI.