Pozývame na Pešiu púť našej farnosti do Brezovice

Slávime jubilejný rok príchodu sv. Cyrila a Metoda.

V piatok 5.7.2013 je práve vyvrcholenie tohto roku.

Keďže v našej bývalej filiálke je kostol zasvätený týmto patrónom, urobíme si pešiu púť do Brezovice.

Vyrazíme spolu s našimi kňazmi ráno o 8.00 hod. spoza farského kostola a budeme spoločne sláviť sv. omšu o 10.00 hod. v Brezovici.

Pozývame vás všetkých v hojnom počte, nech trochu aj obetujeme niečo pre Pána a vyjadríme tak svoju vieru a získame plnomocné odpustky.

Všetci, ktorí môžeme, aj takýmto spôsobom vyjadrime svoju spolupatričnosť  vo farskom spoločenstve, ktoré má byť živým spoločenstvom pútnikov  smerujúcim k Bohu.

Ocenenie farského časopisu Radosť

V celoslovenskej súťaži farských časopisov FAČA 2012 získal náš časopis Radosť cenu za mapovanie dejín svojho regiónu. Výsledky boli vyhlásené dňa 11.5.2013 na piatej mediálnej púti katolíckych médií v Bratislave.

Touto cestou sa chcem verejne poďakovať  hlavne nášmu redaktorovi pánovi Marekovi Ďurčovi, ale aj všetkým, bez ktorých by sme túto prácu na oslavu Boha nemohli uskutočňovať.

Zároveň opäť vyzývam našich spolufarníkov: „Nebojte sa využiť svoj talent a pridať ruku k spoločnému  dielu.“

Andrea Šprláková, šéfredaktorka

Neprespi pôst, máme pre Teba pôstnu aktivitu Forty4U

Svet ide dopredu. Keď som bol na ZŠ, tak cez prestávky sme sa hrali s „cvočkami“ – „Céčkami“. Teraz ideš po chodbe a deti sa hrajú na mobile, kŕmia… (opýtaj sa svojho dieťaťa – aj stredoškoláka, čo kŕmi).

Chcel by som vám predstaviť výzvu evanjelizovať svet aplikácií, aby okrem tzv. „akčných hier“ – „zabi! Udri! Bež! Strieľaj!“ – ponúkli skutočne akčné aplikácie, ktoré napádajú k akčnosti typu urob niečo dobré pre druhých. Nezabíjať čas útekom do virtuálnej reality, ale žiť realitu bytia pre druhých. Nehrať sa na imaginárnych „Supermanov“ so super imaginárnymi, vysnívanými schopnosťami, ale „makať“, t.j. pracovať na nadobúdaní reálnych schopností pre život v spoločnosti ľudí a Boha.

Združenia Domka a Laura v spolupráci s OZ Savio pre teba pripravili hneď dva spôsoby, ako sa môžeš zapojiť do akčného prežitia pôstu. Ak má tvoj mobilný telefón operačný systém Android alebo iOS, stiahni si aplikáciu Forty4U cez Google Play či iStore. Evanjelium, zamyslenia a modlitby počas pôstu ti okrem aplikácie ponúkame aj na https://www.facebook.com/FortyForYou.

Okrem toho môžeš s nami prostredníctvom aplikácie spolupracovať na kampani Darca času. Prvý ročník si za cieľ stanovil darovať celý jeden milión dobrovoľníckych hodín, pomocou ktorých chceme poukázať na deti a mladých vo vzdialených častiach sveta, ktorí potrebujú výchovu a pozornosť rovnako ako my. Viac o kampani Darca času nájdeš na webe http://www.darcacasu.sk .

Sú tu pre teba aj videá, aby si vedel naplno využiť svoju appku: pre Android aj pre iOS na http://www.youtube.com/watch?v=DiHMc8Zasho.

V Trstenej sú mladí ľudia, ktorí denne darúvajú čas pre druhých a je radosť ich stretnúť.

Nech počas tohto pôstu zažijeme pravdivosť výroku:

"Každá hodina môže byť šťastná, keď ju venujete svojim blízkym."

Don M. Rožek, sdb

Anton, opát

Svätý
Sviatok: 17. január
* okolo 250 Come, dnes Qiman el Arus, Egypt
+ asi 356 hora Kolzim pri dnešnom meste Zafarana, Egypt
Význam mena: prvorodený; bojujúci v čele proti nepriateľom
Emblém: biskupská berla, ošípaná, zvon, kríž v tvare T
Patrón domácich zvierat, najmä ošípaných; výrobcov kief, rukavíc, prútikárov, rytierov, tkáčov, mäsiarov, cukrárov, poľnohospodárov, hrobárov; pred požiarmi; pred morom a nákazami, pri chorobách kože, pri vredoch, pri bolestiach hlavy, pri syfilise a lepre

Antonov celý život nebol ničím výnimočne zvláštnym, bol celkom obyčajným. Keď mal 18-20 rokov, zomreli mu rodičia. Zdedil po nich tristo akrov pôdy a zodpovednosť za mladšiu sestru. Jedného dňa počul v kostole čítať evanjelium svätého Matúša 19, 21: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Bez toho, aby sa posadil, stále meditujúc nad týmito slovami, vyšiel z kostola. Rozdal všetok svoj majetok okrem toho, čo on a jeho sestra potrebovali nevyhnutne pre svoj život. Po vypočutí Matúša 6, 34: „Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ predal všetko ostatné, zveril svoju sestru do opatery v ženskom kláštore a odišiel do samoty, aby mohol žiť v modlitbe, pôste a tvrdej manuálnej práci. Nestačilo mu iba počúvať slovo, on začal žiť to, čo Ježiš povedal.

Zakaždým, keď počul o niekom, že je to svätec, chcel sa na neho pozrieť. Nehľadal múdrosť slov, hľadal skutky múdrosti. Ak obdivoval u niekoho jeho stálosť, vytrvalosť v modlitbe, láskavosti či trpezlivosti, mal túžbu napodobniť ho. Až potom sa vrátil domov. Takto navštívil napr. sv. Pavla Tébskeho, ktorý žil dlhé roky v púšti ako pustovník. Neskôr ho aj pochoval.

Vo svojom živote zápasil s pokušeniami diabla. Jedným pokušením bolo zanechať asketický život, aby sa mohol starať o sestru. Takisto dostával pokušenia, aby zveľadil svoj majetok, aby sa vrátil k peniazom a podobne. Anton odolal. Potom mu pokušiteľ začal lichotiť, hovoril mu, aký je mocný, keď ho sám premohol, odohnal. Keď ho raz diabol po zápase zbitého opustil, Anton zostal ležať ako mŕtvy. Priatelia ho doniesli do chrámu. Z tohto zápasu sa len ťažko spamätával. S výčitkou sa obrátil na Boha: „Kde si bol, keď som ťa potreboval?“ Boh mu odpovedal: „Bol som pri tebe, pozeral som sa na tvoj boj. Videl som, že sa nevzdávaš. Preto som zostal s tebou a chránil som ťa tak, ako som bol a stále budem s tebou.“

Mnoho ľudí prichádzalo za ním s prosbou o radu. Anton zvykol hovorievať, že kľúčom askézy je húževnatosť v tom, aby človek nespyšnel. Radil ľuďom, aby sa snažili o radosť, akoby každý deň začínali nanovo.

Istý čas (asi dvadsať rokov) žil zamurovaný v jednej miestnosti, priatelia mu nosili chlieb. Množstvo ľudí za ním stále prichádzalo. On sa ich snažil odohnať, pretože chcel byť sám. Nakoniec mu vyvalili aj dvere na miestnosti. Mnohí sa vďaka nemu obrátili, uzdravili na duši a niektorí aj zostali u neho, aby sa učili jeho spôsobu života. Týchto považujeme za prvú rehoľnú komunitu v dejinách, aj keď to nebolo presne ono, čo dnes myslíme pod pojmom rehoľa.

Anton sa však stále bál, aby nespyšnel, keď za ním chodilo toľko ľudí. Uprostred noci odišiel do púšte, kde našiel Saracénov. Tí ho zaviedli veľmi hlboko do púšte, do horskej oázy. Tam začas žil, no jeho ľudia ho aj tam našli. Zomrel ako stopäťročný.